Správy sond vyslaných do slnečnej sústavy a objav nových planét v našej galaxii oživili diskusiu o možnej existencii života mimo našej planéty a v organizmoch kdekoľvek vo vesmíre. Ak by vedci objavili dôkazy o nejakých formách života mimo Zeme, nech by boli najjednoduchšie, začala by sa nová epocha v dejinách ľudstva. Je táto možnosť reálna?
VZNIK ŽIVOTA NA ZEMI
Vedci dokázali pomerne dobre rekonštruovať podmienky, za ktorých vznikol život na Zemi. Zdá sa, že sa živá hmota vytvorila zo zlúčenín uhlíka a niekoľkých ďalších chemických prvkov, predovšetkým vodíka, kyslíka a dusíka. K tomu bola potrebná voda v kvapalnom skupenstve ako rozpúšťadlo, a súčasne zdroj energie alebo tepla, akým je Slnko alebo nejaká chemická zlúčenina, vydávajúca veľkú energiu. Nevyhnutná bola tiež ochrana pred ničivým kozmickým žiarením vo forme vrstvy vody alebo plynného obalu. Napokon sa musela teplota pohybovať medzi nulou a sto stupňami Celzia, aby sa voda udržala v kvapalnom stave.
K INÝM SLNKÁM
Na začiatku 60. rokov vypracoval americký astronóm Frank Drake z observatória Green Bank slávny vzorec, s ktorého pomocou, ako sa najprv domnieval, bolo možné vypočítať množstvo inteligentných civilizácií existujúcich súčasne v jednej galaxii. Žiaľ, Drakeova rovnica má mnoho faktorov neznámych alebo neistých, takže počet inteligentných civilizácií v našej galaxii, ktorý možno podľa neho vyrátať, sa pohybuje medzi 12 a niekoľkými miliónmi.
Astronómovia sa v súčasnosti snažia získať spoľahlivejšie údaje. Hľadajú najmä planéty, ktoré obiehajú okolo iných sĺnk. V tejto chvíli sa zdá, že by sme ťažko mohli zachytiť signály mimozemšťanov, pokiaľ k nám nejaké vysielajú. Lenže čo budeme robiť, ak sa jedného dňa mimozemšťania objavia? Mali by ľudia očakávať ich príchod s radosťou, či s hrôzou? Známy autor vedecko-fantastických príbehov Arthur C. Clarke na to odpovedá spôsobom, ktorý vôbec neupokojuje: „Je úplne možné, že mimozemské populácie sú militaristické a agresívne. Utešovali sme sa vždy myšlienkou, že sa zničia sami medzi sebou skôr, než sa stanú nebezpečím pre nás, ale na to by som sa príliš nespoliehal.“
NOVÉ NÁDEJE
K pátraniu po mimozemskom živote patrí objavovanie nových planét. Nie všetky obežnice, ktoré krúžia okolo svojich sĺnk, majú k tomu potrebné podmienky. Ak si však uvedomíme, že iba v našej galaxii je sto miliárd hviezd, nie je scestné sa domnievať, že sa v nej nájde prinajmenšom niekoľko miliónov planét, na ktorých by mohol vzniknúť život. Ak dodáme, že vo vesmíre je asi sto miliárd galaxií, počet takých planét nesmierne narastie. Pomocou teleskopu, ktorý umožňuje zaznamenať periodické zmeny rýchlosti kozmického telesa pozorovaním jeho svetelného spektra, začali švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz v apríli 1994 na observatóriu v Ženeve skúmať jeden zhluk 142 hviezd. Dúfali, že u niektorej z nich objavia typické kolísavé pohyby vyvolané gravitačnou silou planét. V roku 1995 prekvapili verejnosť správou, že okolo hviezdy 51 Peg v súhvezdí Pegasa obieha planéta. Zistili, že má polovicu hmoty Jupitera, obieha svoju hviezdu vo vzdialenosti osem miliónov kilometrov a jeden obeh vykoná za 4 dni. Jej teplota prevyšuje 1000 stupňov Celzia, takže život na nej je vylúčený. Krátko nato objavili Američania Geoffrey Marcy a Paul Butler ďalšie planéty. Jednu našli na obežnej dráhe hviezdy 70 Vir v súhvezdí Panny. Jej hmotnosť je šesťkrát väčšia ako Jupiterova a jeden obeh dokončí za 116 dní. Teplota jej povrchu je asi 85 stupňov Celzia, čo by vznik života umožňovalo. Iná obežnica obieha okolo hviezdy 47 UMa v súhvezdí Veľkej medvedice. Má dvakrát až trikrát väčšiu hmotnosť než Jupiter, obehne svoje slnko za 1100 dní a jej teplota -80 stupňov Celzia nie je príliš nízka. Dosiaľ bolo mimo slnečnej sústavy objavených najmenej 12 planét. Na žiadnej z nich neboli zistené organické zlúčeniny, voda ani atmosféra, teda základné podmienky života. Evoluční biológovia si, pravda, myslia, že Mliečna cesta musí byť plná živých organizmov, ktoré sa v danej chvíli môžu začať vyvíjať a dospieť do štádia inteligentných bytostí. Nie je však v rámci našich súčasných možností nájsť ich, pokiaľ sú na nižšej úrovni ako sme my. Ak sú na vyššej, ohlásia sa možno sami. Či to bude pre nás dobré, je už iný problém.
GEO, Madrid (krátené)
