Adolf Hitler patril medzi najkontroverznejšie postavy svetových dejín minulého storočia. Aj keď ho spočiatku zaujímalo najviac maľovanie, čoskoro videl svoju budúcnosť v politike. Toto jeho rozhodnutie ovplyvnilo životy niekoľkých miliárd ľudí, ktorí sa stali svedkami jeho zámerov, prinášajúcich utrpenie a smrť. Adolf Hitler bude stále stelesňovať tú najväčšiu krutosť, akú ľudstvo prežilo. Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 ako šieste dieťa z ôsmich v rakúskom Brunau. Ani jeho židovské korene nezabránili tomu, aby ustúpil od zverstiev, ktoré spôsobil Židom. Už v detstve bol vraj veľmi inteligentný a tým sa odlišoval od svojich rovesníkov. Svojou povahou si získal aj učiteľov v základnej škole v rodisku, ktorí u neho postrehli záujem o knihy a divadlo. V štúdiu pokračoval v strednej škole v Linci, kde však prepadol už hneď v prvom ročníku. Aj keď sa snažil zlepšiť svoj prospech, nemčina a matematika sa stali predmetmi, z ktorých opäť prepadol. Jeho záujem o maľovanie ho posmelil prihlásiť sa do umeleckej školy. Neprijali ho a jeho plány ísť na prijímacie skúšky druhýkrát prekazila ťažká pľúcna choroba, ktorú mu liečil židovský lekár. Mladý Hitler sa do umeleckej školy nakoniec nedostal, a tak sa rozhodol študovať politiku. Práve v tom čase býval v ubytovni s robotníkmi, ktorí často hovorili o marxizme. Hitler raz pri prechádzke zbadal Žida v kaftane. V tom momente sa v ňom prebudila nenávisť voči Židom a marxizmu a postupne si začal kupovať knižky o nacionalizme a semitizme. Práve z nich čerpal myšlienky, ktoré ho ovplyvnili natoľko, že sa antisemitizmus stal základom jeho politického presvedčenia. Hitler ako Rakúšan odmietol narukovať na vojnu. Do amády nastúpil v Nemecku a odišiel na front. Po skončení vojny cítil, že je vhodný čas na to, aby našiel publikum pre svoje názory. Vhodnými miestami sa stali pre neho rôzne kluby či hostince, kde šíril nesúhlas s marxizmom a versailleským systémom. Postupne sa jeho rečnícke prejavy zmenili na prezentáciu prvých fašistických myšlienok. Hitlerom bolo nadšených stále viac ľudí, ktorí v ňom videli toho, kto má mať svoje miesto v politike. Hitler a jeho cesta k samovláde V roku 1919 vznikla Nemecká robotnícka strana, ktorá sa o rok neskôr zmenila na Nacionalisticko-socialistickú nemeckú robotnícku strana (NSDAP). Jej predsedom sa stal Adolf Hitler, presadzujúci v tých časoch spojenie Nemcov do jedného Veľkonemecka, zrušenie Versailleskej zmluvy, získanie kolónií, zvláštne zákonodárstvo o cudzincoch pre Židov, prípadne ich vyhostenie. Okrem národných a antisemitských hesiel ovládal Hitler ľudí sociálne politickými požiadavkami. Túžil po moci a jedným z jeho plánov, ktorý mu mohol otvoriť cestu k nej, mal byť vojenský prevrat v bavorskej metropole za pomoci vojenských jednotiek SA. Je známy ako „pivný puč“, pretože k nemu došlo v pivárni, kde rokovali generálny komisár Bavorska a jeho spolupracovníci. Aj napriek tomu, že vyhlásil národnú revolúciu, nakoniec skončil vo väzení a jeho stranu zakázali. Čas stravený vo väzení využil na sformovanie svojich konkrétnych plánov v manifeste Mein Kampf (Môj boj). Prezentoval v ňom svoj antisemitizmus a rasizmus. Otvorene hovoril o tom, že Nemecko znova rozpúta svetovú vojnu, aby ovládlo Francúzsko a územie Ruska. Za partnerov pritom označil Taliansko a Veľkú Britániu. Ďašie roky poznačila snaha o vyhostenie Hitlera z Nemecka a zákaz jeho rečnenia. NSDAP tak pomaly upadala a mala už aj menej praznivcov. Veľkou nádejou pre Hitlera bola svetová hospodárská kríza, ktorá priniesla pád vlády pod vedením ríšskeho kancelára Hermanna Mullera. Jeho NSDAP sa podarilo dostať do ríšskeho snemu ako druhej najsilnejšej strane po SPD. V roku 1933 dosiahol Hitler svoj cieľ – stal sa ríšskym kancelárom. Hitlerovi sa podarilo presadiť jeden bod z programu jeho politiky, a to zníženie nezamestnanosti. Stále viac však narastala kritika zo strany sklamaných aktivistov SA a konzervatívcov. Nahnevaný Hitler sa rozhodol proti nim zasiahnuť veľmi surovo – vraždou, ktorá priniesla smrť 89 kritikom. Táto udalosť sa nazvala Nocou dlhých nožov. Svoju moc ukázal aj po smrti ríšskeho prezidenta Hindenburga. Vhodnú situáciu využil na spojenie svojho úradu a úradu prezidenta. Z Hitlera sa tak stal samovládca. Druhá svetová vojna a plány vodcu Veľkým cieľom tohto „nadčloveka“, za akého sa považoval, bolo urobiť z Nemecka krajinu národnej veľkosti. Preto sa snažil v zahraničnej politike dosiahnuť, aby žiaden štát nemohol tento jeho odvážny plán ohroziť. S Poľskom uzavrel desaťročný pakt o neútočení a začal budovať tzv. nemecké Luftwaffe. Hitler si zaumienil rozšíriť oblasť svojej veľmoci o Rakúsko, a tak v roku 1936 bol už pripravený vojenský plán jeho okupácie od názvom Prípad Otto. V roku 1938 došlo k tzv. anšlusu Rakúska. Hitlerove predstavy o ovládnutí okolitých krajín sa stávali stále reálnejšími. Na Mníchovskej konferencii, kde sa stretol s Mussolinim a šéfmi vlád Anglicka a Francúzska Chamberlainom a Daladierom, dosiahol ďalší úspech. Spoločne prijali návrh na rozbitie Československa, ktoré bolo donútené odstúpiť Nemecku pohraničné oblasti Čiech a Moravy. Za pomoci spolupráce Ruska si veľký vodca podmanil aj Poľsko a vpádom na jeho územie sa začala druhá svetová vojna. Túžba po tom, aby sa pod jeho správu dostalo aj Francúzsko sa rýchlo naplnila, no anglická armáda predstavu o jeho veľkej moci rozbila. Sklamaný Hitler sa v tejto situácii rozhodol sústrediť na východ. Jeho ďalším cieľom sa stalo sovietske Rusko. Stalin pôsobil navonok ako jeho spolupracovník, no na druhej strane sa pripravoval na útok Nemecka, ktoré svoje plány zrealizovalo v roku 1941. Aj keď sa pre Hitlera všetko vyvíjalo sľubne, pri Stalingrade sa uskutočnila jedna z najväčších bitiek druhej svetovej vojny. Pre Hitlera znamenala jednoznačne porážku, ale silu nemeckého vojska sa snažil presunúť ku Kursku. Z víťazstva však nemal veľkú radosť, pretože utrpel straty. Neradostnou správou bolo aj zosadenie jeho spojenca fašistu Mussoliniho a to, že sa Taliansko pridalo k protihitlerovskej koalícii. Adolf Hitler sa postupne musel zmieriť s tým, že jeho moc je ohrozená. V roku 1944 sa nemeckí dôstojníci pokúsili spáchať na neho atentát, ktorý im však nevyšiel. Mocného Hitlera nebolo možné odstrániť tak ľahko, ako si predstavovali. Rok 1945 však znamenal jeho definitívnu prehru. Aj keď sa Nemci snažili obrániť územie Tretej ríše, vojská ich nepriateľov boli úspešnejšie. Hitler, ktorý prevrátil svet v 30. – 40. rokoch doslova naruby, bol porazený. Fyzicky i psychicky zronený spáchal 30. apríla 1945 samovraždu. Hitlera aj napriek krutosti mnohí obdivujú Ľudia, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, nikdy nezabudnú na to, čo práve kvôli Hitlerovej snahe rozširovať svoju moc, prežili. Tými, ktorých najviac zasiahla jeho krutosť, boli Židia. Okrem nariadení na základe tzv. židovského kódexu, ktorý im odopieral mnohé práva, poslal do koncentračných táborov šesť miliónov Židov. Svoju smrť našli v plynových komorách. Hitler nešetril ani životmi Rómov či homosexuálov. Aj tí boli transportovaní do táborov, odkiaľ sa podarilo vrátiť domov iba niekoľkým. Adolf Hitler sa stal pre históriu človekom, ktorý priniesol ľudstvu obrovské utrpenie a vždy zostane najkrutejším vodcom. Aj takéhoto tyrana však dokázali ženy milovať. Jeho najväčšou láskou bola Eva Braunová, s ktorou sa zoznámil vo fotoateliéri. Aj napriek 23-ročnému vekovému rozdielu sa stali milencami. Ich stretnutia boli poznačené väčšinou iba jeho monológmi, z ktorých sa Braunová postupne dozvedela niečo o nacistickej strane. Hoci do nej sama nevstúpila, stala sa stúpenkyňou fašistického hnutia. Vzali sa len jeden deň pred jeho samovraždou. Evu, ktorá sa otrávila kyanidom, našli ležať na zemi vedľa tela jej manžela. Hitler je aj v súčasnosti naďalej milovaný tými, ktorí v ňom vidia svoj vzor. Neofašisti, neuvedomujúc si dôsledky všetkých Hitlerových činov, si aj napriek tomu, že ide o trestný čin propagácie fašizmu, obliekajú tričká s jeho portrétom, nosia pri sebe jeho fotky ňa študujú Mein Kampf. Na verejnosti aj za prítomnosti polície heilujú a vyjadrujú názor, že Hitler bol osobnosťou, ktorá by mala ovplyvniť aj ďalšich. Mladí ľudia, ktorí ho obdivujú, považujú fašizmus za cestu, ktorá je pre ľudstvo tá najsprávnejšia. Na mnohých miestach sa ešte aj dnes objavujú na stenách budov či bránach fašistické kríže či iné symboly. Je úlohou nás všetkých pripomínať si hrozby fašizmu a vysvetľovať predovšetkým mladým ľuďom históriu tak, aby svoje názory zmenili.
