Autor tohto článku, Sermet San, pôvodom Turek, ktorý už vyše dvadsať rokov žije v Rakúsku, bol mojím klientom v kurzoch pre nezamestnaných (pozri článok Nezamestnanosť nie je klišé v tomto čísle Slova). Sermet má šťastie – od septembra bude pravdepodobne zamestnaný v mobilnej opatrovateľskej službe starých ľudí. Hoci niekoľko mesiacov nepracoval, nikdy sa nenudil, hovorí. Sermet je aktívny vo všetkých možných združeniach a spolkoch, zúrivo sa zastáva svetskej spoločnosti, na ktorú by cirkev nemala mať vplyv. Je odporca neoliberalizmu a túži po tom, aby mal možnosť svoje myšlienky rozšíriť aj za hranice skupinky ľudí, s ktorou sa stretáva. Uverejnením jeho dvoch článkov, ktoré mi dal na záver kurzu, mu čiastočne plním jeho želanie. Týkajú sa témy, ktorá je u nás zatiaľ málo aktuálna, ktorá však v mnohých iných krajinách nesie silný emočný náboj. (S. Ž.) V histórii sa nosenie šatky na hlave po prvýkrát objavuje u Sumerov. Mníšky, ktoré žili v sumerských kláštoroch, nosili hlavy zahalené šatkami. Tieto mníšky pracovali zároveň ako sociálne terapeutky, takže bolo dôležité, aby ich na verejnosti nespoznali. Preto mali šatky na ich hlavách mimo kláštora praktický význam. Šatky teda nemali nič spoločné s rolou ženy a s jej potláčaním. Ich cieľom jednoducho bolo zabezpečiť ich nositeľkám anonymitu. U Sumerov si boli muži a ženy rovní, nebol to nijaký rigidný patriarchálny systém. Po zániku sumerskej civilizácie sa šatky na hlavách objavili opäť v Asýrii a tentoraz bolo ich nosenie ukotvené v zákone. Zákon predpisoval, že manželky a vdovy musia nosiť na hlavách šatky. Tento zákon sa nevzťahoval na nevydaté dievčatá. Asýrčania boli semitský národ, ktorý sa vyznačoval silne patriarchálnym sociálnym systémom. Šatka na hlave ako nástroj útlaku žien teda bola prvý raz použitá v Asýrii, kde mali ženy zakázané ukázať svoje vlasy, lebo v matriarchálnom období symbolizovali dlhé vlasy slobodu žien. Zákonné nariadenie nosenia šatiek na hlave sa ju pokúšalo potlačiť. Dejiny sa začínajú písmom. Sumeri objavili klinové písmo a žili v rokoch 3500 až 2000 pr. n. l. v Mezopotámii ako nesemitský, ázijský národ. Sumeri boli súčasťou veľkej civilizácie, ktorá spadá do Gilgamešovej epochy. Sumeri sú pôvodcami veľkých objavov v matematike, literatúre, práve, reči, architektúre a astronómii. Ich civilizácia a predovšetkým ich náboženstvo do značnej miery ovplyvnili aj iné národy. V matematike sú napríklad pôvodcami šestkového systému. Hodiny, kruhy a trojuholníky majú svoj pôvod v šestkovom systéme Sumerov. Práve oni objavili prvých päť planét. Až Kepler objavil šiestu. Na ochranu práv žien zaviedli Sumeri úradné, svetské sobáše. Akádi dobili Sumerov a podrobili si ich, ale prevzali ich civilizáciu a náboženstvo (panteón a kozmogóniu). V akádskych časoch sa zjavili aj iné semitské národy (Babylónčania, Asýrčania, neskôr Židia a Arabi), ktoré prevzali ich kultúrne dedičstvo a sumerské náboženstvo. Zmenili sa len mená bohov. Mojžišova tóra je ovplyvnená Eposom o Gilgamešovi. Napríklad príbeh o Noemovej arche a desať prikázaní majú svoj predobraz v Gilgamešovom epose. Mojžiš ním bol ovplyvnený v čase, keď žil v babylonskom exile. Podobne majú v Epose o Gilgamešovi korene aj Biblia a Korán. Šatka zahaľujúca hlavu pochádza z čias Sumerov. Túto tradíciu prevzali neskôr Asýrčania/Babylončania a postupne aj Židia, kresťania a islam. V patriarchálnych spoločnostiach sa zo šatky na hlave môže stať nástroj potláčania práv žien. Ale zároveň je dôležité si uvedomiť, že šatky na hlavách nosili ženy už tisícročia pred islamom. Islam túto tradíciu prevzal zo židovstva takpovediac automaticky. Hoci sa často tvrdí opak, Korán nosenie šatky nepredpisuje. Je to len interpretácia silne konzervatívnych islamských duchovných. Dnes sa stala šatka na hlave symbolom politického islamu. Predpisujú ju najmä mnohé islamské sekty. Vtedy je povinné nosenie šatky a zahaľovanie vlasov skutočne nástrojom útlaku. Ženy, ktoré šatky nosia, sú často príslušníčkami takýchto siekt. Autor je v Rakúsku žijúci Turek a aktivista Z nemčiny preložila a úvod napísala Svetlana Žuchová Sermet San Šatka na hlave ako symbol negatívne nabitého separatizmu (úryvok) Ženy, ktoré nosia na hlave šatku a tí, ktorí im ju predpisujú, vidia vo všetkých mužoch fantómový obraz potenciálneho obťažovania. A pre týchto ľudí sú ženy, ktoré nemajú na hlavách šatky, potenciálne hriešnice. Takéto správanie je v modernej spoločnosti kolektívnou urážkou mužov. V sekulárnej spoločnosti by mala byť viera súkromnou záležitosťou človeka, lebo ináč ohrozuje spoločenský mier spôsobom, aký z dejín dobre poznáme.
