Dva týždne pred prvým kolom parlamentných volieb sa Maďarsko nachádza v ošiali predvolebnej kampane. Intenzita zápasu dominantných aktérov politickej scény – Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) – výrazne ovplyvňuje aj ochotu voličov zúčastniť sa na voľbách. Kým ešte začiatkom roka tento údaj dosahoval 54 percent, v marci sa vyšplhal na 61 percent. O schopnosti politikov ovplyvňovať spoločenské nálady svedčí aj skutočnosť, že vyše šesťdesiat percent opýtaných považuje výsledok volieb za rozhodujúci z hľadiska ďalšieho osudu krajiny a len o niečo menšia časť i svojho osobného života. Zápas dvoch mužov Kampaň i samotné voľby by sa dali označiť aj ako súboj dvoch mužov – socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya a predsedu opozičného FIDESZ-u Viktora Orbána. Na ich charizmu a rečnícke schopnosti sa v rozhodujúcej miere spoliehajú dve najsilnejšie maďarské politické strany. Popularita oboch lídrov dosahuje podľa výskumov verejnej mienky identickú hodnotu, aj keď nie sú na čele rebríčka najobľúbenejších politikov. Takáto výrazná personifikácia volieb sa v Maďarsku po prvýkrát prejavila v roku 1998. Vtedy dynamický a rečnícky zdatný V. Orbán porazil síce sebavedomého, ale dosť ťažkopádneho Gyulu Horna, ktorý však niesol ťarchu dôsledkov drastických ekonomických opatrení, ale o štyri roky už nestačil na neistého a verbálne menej obratného P. Medgyessyho. Dnes proti sebe stoja dvaja politici patriaci k tej istej generácii, s veľmi príbuzným politickým temperamentom, vodcovskými danosťami i rétorickou výbavou, ale s dosť odlišným politickým životopisom i orientáciou. V. Orbán s reputáciou bojovníka proti režimu autoritárskeho socializmu, nadaný politik s čoraz väčšími sklonmi k populizmu, vo veku tridsiatich piatich rokoch maďarský premiér, a F. Gyurcsány, reformný zväzácky funkcionár, neskôr úspešný podnikateľ, ktorý do sociálnodemokratickej politiky vstúpil po zmene spoločenského systému už ako miliardár. Kým prvý sa posunul z pozícií liberalizmu na konzervatívne krídlo politickej scény koketujúc i s krajnou pravicou, druhý sa hlási k blairovskej tretej ceste. Pravda, ostatné parlamentné voľby ukázali, že osobnosti ani v ére mediálnej demokracie nemôžu rozhodnúť o všetkom. Ešte stále veľa závisí od toho, ako pociťujú svoju situáciu voliči, či si prajú zmenu alebo nie, a nakoľko je toto prianie intenzívne. Ekonomický spor FIDESZ tentoraz vsadil na negatívnu kampaň a pod heslom „Žijeme horšie ako pred štyrmi rokmi“ sa usiluje presvedčiť maďarskú verejnosť o tom, že jej životná úroveň výrazne poklesla. Prieskumy verejnej mienky však ukázali, že takto zamerané pôsobenie na voliča neprinieslo očakávané výsledky, dokonca sa zdá, že bola kontraproduktívna. V marci totiž socialisti po prvýkrát predbehli v preferenciách FIDESZ. Podľa nedávno zverejneného výskumu objednaného socialistami reálne príjmy maďarských domácností za roky ich vládnutia vzrástli o 30 percent a po roku 2003 sa podarilo obrátiť trend nárastu chudobných a sociálnej nerovnosti (výskum uskutočnila firma známa svojimi blízkymi vzťahmi k FIDESZ-u). Je to výsledok predovšetkým tých opatrení, ktoré prijala socialisticko-liberálna koalícia hneď po svojom nástupe k moci. Uskutočnenie sociálnych korekcií, ale aj rekonštrukcia nemocníc a výstavba diaľnic bola zaplatená z úverov, ktoré dnes zaťažujú štátny rozpočet . Podľa F. Gyurcsánya to boli nevyhnutné investície do budúcnosti. Zároveň však priznáva, že pôžičky zúžili manévrovací priestor vlády. Vysoký deficit štátneho rozpočtu, na tento rok je prognózovaný na úrovni 7 percent, vážne skomplikoval vstup Maďarska do eurozóny plánovaný na rok 2010 a vláda musí do 1. septembra 2006 predložiť EÚ upravený konvergenčný program. Odborníci poukazujú na to, že kabinet, ktorý vzíde z volieb, bude musieť prijať opatrenia na zníženie deficitu v sume okolo 400 milird forintov (cca 65 miliárd Sk). MSZP je presvedčená, že vďaka hospodárskemu rastu a nízkej inflácii má hospodárstvo dostatočný potenciál na to, aby sa s problémom deficitu vyrovnalo. Národná karta F. Gyurcsány a jeho strana prezentujú ako svoje programové priority konkurencieschopnosť a spravodlivosť, sociálnu kohéziou a silnú republiku ako politické spoločenstvo budované na aktívnej participácii občanov. V. Orbán ponúka voličom namiesto sociálnej solidarity a občianskeho princípu predstavu spoločnosti, ktorej základom je národ integrovaný vďaka národnej solidarite. Život podľa neho prebieha v národe, a nie v republike. Republika je podľa jeho koncepcie len odev a národ je telo. Ďalšou politickou inováciou FIDESZ-u a jeho lídra je uprednostňovanie „priamych konzultácií s národom“ pred ostatnými demokratickými inštitúciami. Samotný volebný program mladých demokratov je označený za ich výsledok, pričom V. Orbán im dával pravidelne prednosť pred činnosťou v parlamente. Jeho vystúpenia ako predsedu najsilnejšej opozičnej strany na tomto fóre by sa v uplynulom volebnom období dali spočítať na prstoch jednej ruky. V množstve odmietavých reakcií na tento nacionalistický populizmus určite nie je bez zaujímavosti varovanie Orbánovho bývalého poradcu a autora jeho biografie politológa J. Debreczeniho uverejnené v denníku Népszabadság: „Ak zvíťazí vo voľbách (FIDESZ), potom namiesto parlamentného systému, ktorý vzišiel zo zmeny spoločenského usporiadania vznikne korupčný a lživý, patriarchálny polobalkánsky systém.“ Neistý výsledok Ťažko by sa dnes našiel v Maďarsku niekto, kto by sa odvážil prognózovať konečný výsledok volieb. Ten zostane pravdepodobne otvorený aj po prvom kole. MSZP i FIDESZ disponujú podľa odhadov maďarských sociológov približne rovnakým „tvrdým voličským jadrom“ okolo 1,6 milióna voličov. Preto sa hlavná pozornosť oboch strán sústreďuje na mobilizáciu menej vyhranených vlastných sympatizantov, ako aj nerozhodnutých voličov. V poslednej fáze kampane chce napríklad FIDESZ nasadiť do predvolebnej agitácie okolo 400 – 500-tisíc aktivistov. Ak budú volebné výsledky dvoch hlavných súperov tesné, môže rozhodnúť o tom, kto bude vládnuť v Maďarsku najbližšie štyri roky, tretí aktér, v danom prípade súčasný koaličný partner socialistov – Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), pravda v prípade, že prekročí päťpercentný prah zvoliteľnosti, čo je veľmi pravdepodobné, aj keď nie isté. Obe strany chcú vytvoriť predpoklady na spoločný úspech dohodami o spoločných kandidátoch v jednomandátových obvodoch, resp. o vzájomnej podpore kandidátov s lepším výsledkom po prvom kole volieb. Ďalší malý hráč na maďarskej politickej šachovnici – Maďarské demokratické fórum (MDF) – je nočnou morou FIDESZ-u, keďže mu môže „ukradnúť“ časť konzervatívnych hlasov, ktoré v prípade, že sa MDF nedostane do parlamentu, prepadnú. V maďarských voľbách doteraz nikdy nedokázala zvíťaziť ani jedna politická strana dvakrát za sebou. Bude zaujímavé sledovať, či zostane tradícia zachovaná, alebo či sa ju socialistom podarí prelomiť. Bola by v tom druhom prípade brána pre stredoeurópsku verziu blairizmu otvorená? Autor je publicista
