Gustav Meyrink: Fialová smrť

hlavax70.jpg

Pre mnohých je to spisovateľ zabudnutý, pre iných akoby neexistoval. Jeho vydavatelia však na ňom nikdy neprerobili a jeho romány a poviedky sa dobre predávajú aj v tomto storočí. Golem, Zelená tvár, Biely Dominikán… majú stále svojich čitateľov, aj keď sa svet od jeho čias veľmi zmenil. Nikto síce neverí jeho tajuplným príbehom, no ak by sme pozerali na literatúru iba z tohto pohľadu, potom by nikto nečítal ani povesti a bájky, ktoré tiež majú ďaleko od pravdy. Gustav Meyrink bol však skutočným majstrom pera, stačilo aby si niekto nasadil omylom na hlavu cudzí klobúk a už z toho bol príbeh alebo román, v ktorom tento človek začal žiť životom jeho skutočného majiteľa. Okrem toho dokázal čitateľa vtiahnuť do neuveriteľnej atmosféry starej Prahy, pražského geta a tajných spoločností, o čom mal veľmi dobrý prehľad, tak ako ho mal aj o okultizme, mágii, starých a cudzích náboženstvách. Meyrink, stará Praha a mágia, to patrí k sebe a robí to mesto zaujímavejším a príťažlivejším. Aj takáto literatúra však môže ponúknuť nejaký odkaz súčasnej generácii. Netvárme sa, že čítame všetci iba náučné a povinné knihy.

Nemienim nikoho zdržiavať rozborom Meyrinkovej spisby, no náhodou som natrafil na jeho poviedku Fialová smrť a zdá sa mi, akoby tento literát chcel skutočne niečo odkázať aj súčasnému svetu. V každom prípade mi pripomenul, koľkokrát už ľudstvo bolo vo svojej histórii ohrozené všelijakým chorobami, morom a epidémiami, ktoré hrozili takmer vyľudnením. Aj v tomto storočí, ak by ľudia podcenili ebolu, mohlo by prísť ku katastrofe, podobnej „fialovej smrti“, ktorú tak zaujímavo popísal tento literát: Začalo sa to v ďalekej Indii, no už o krátky čas táto pliaga prekročila hranice, dostala sa do Európy a ľudia začínali vo veľkom zomierať. Celé mesta a krajiny boli už takmer vyľudnené, až potom učenci zistili, že  choroba sa šíri akustický, akýmisi vibráciami. Zasiahnutí ľudia sa okamžite menili na neživú fialovú hmotu. Učencom sa podarilo vypátrať aj to, že tento vírus nenapadá hluchých a hluchonemých ľudí. Jediné, čo mohli ľuďom ponúknuť, bolo, aby navštívili ušného lekára a „nechali sa ohluchnúť“. Aj za cenu, že už nikdy nepočujú Beethovena, Mozarta, Wagnera… Ušní lekári sa stali pánmi nad životom a smrťou pre zvyšok ľudstva. Gustav Meyrink predpovedal, že táto pliaga dosiahne vrchol v roku 1950, potom zmizne.

Nedozvedel som sa, prečo G. M. spomenul práve rok 1950, no všetko nasvedčuje tomu, že sa vo svojej predpovedi zmýlil. Ľudia akoby sa obávali návratu „fialovej smrti“, hluchotou trpia až doteraz. Nepočujú a nechcú rozumieť dôvodom, pre ktoré bolo potrebné zvyšovať minimálnu mzdu, vyplácať vianočné príspevky pre tých najbiednejších … internetom sa v súčasnosti šíri akási akcia proti cestovaniu zadarmo pre dôchodcov a študentov. Nepočujú, pretože nechcú počuť o dôvodoch, pre ktoré by mal byť štát solidárny s ľuďmi, ktorí ochoreli na chudobu. Najhoršie na tejto akcii je, že mlčia ľudia, ktorí zadarmo vyštudovali, že mlčia učitelia, za ktorých platy žiaci zaplnili ulice. Práve oni by mali prehovoriť proti tejto kampani, sú to svojim žiakom dlžní. Všetci sa však tvária, že nič nepočujú, akoby sa báli fialovej choroby a práve sa vrátili od ušného lekára. O dôchodcoch by to už bola ďalšia kapitola, no aj oni sú odkázaní v našej kapitalistickej rodinke na solidaritu.

(Celkovo 11 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter