Sú ospevované a hanobené zároveň. Jedni ich označujú za zázrak vedeckého pokroku, druhí za budúcu metlu ľudstva. Vzbudzujú nádej v jednoduché vyriešenie svetovej potravinovej krízy a súčasne víria hladinu najrozmanitejších etických problémov. Kým spočiatku zaujímali iba vedcov horúčkovito experimentujúcich vo svojich laboratóriách, dnes o to viac zaneprázdňujú už aj environmentalistov, lekárov, právnikov či potravinových expertov. A je pozoruhodné, koľko najrôznejších kontroverzií, unikajúcich pozornosti bežného človeka, pritom vzniká. Pozrime sa na ne, pretože geneticky modifikované potraviny sa môžu už čoskoro týkať každého z nás. Ústrednou postavou, ktorá stojí na čele diskusie o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), je generálny sekretár Svetovej organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu OSN Jacques Diouf. Jeho záštita nad riešením spomenutého problému zreteľne podčiarkuje jeho závažnosť a potrebu efektívnej odbornej diskusie, ktorá by vniesla do celej problematiky trochu svetla a pomohla by tak jej rozuzleniu. Poznanie bez vedomostí Sú to už roky, čo sa na odbornej úrovni rozprúdila vskutku odborná a na názory a argumenty bohatá diskusia. Každý, kto mohol svojím poznaním čo i len trochu k nej prispieť, bol vítaný. Výsledkom bola široká paleta poznatkov, ktoré výrazne rozšírili poznanie odborných kruhov. Súčasne sa však prehĺbila priepasť medzi odborníkmi a ľuďmi, ktorých sa môžu ich poznatky v konečnom dôsledku najväčšmi dotýkať. A tak sa stalo, že sme si o geneticky upravených organizmoch pozliepali len akúsi mozaiku útržkovitých informácií, servírovaných médiami nezriedka bez možnosti individuálneho strávenie a objektívneho náhľadu. Napriek tomu, že sme o nich veľa počuli či čítali, len veľmi málo o nich v skutočnosti vieme. Pritom sa pri pohľade na produkty genetického inžinierstva nemusíme už ďalej opierať len o dohady či predpoklady, ale o „čerstvé“ fakty zozbierané za posledné roky výskumu a praxe. V dielni zázrakov Genetickí inžinieri a biotechnológovia sa môžu popýšiť množstvom „divov“. Rastlinám dokázali vštepiť odolnosť voči hmyzu, plesniam či vírusom, ako aj toleranciu voči herbicídom. Poľnohospodárom ponúkli obilie i ďalšie plodiny schopné rásť v extrémnom suchu či chlade. Podarilo sa im „stvoriť“ rýchlorastúce a voči chladu odolné ryby. Chovateľov zvierat a mäsový priemysel zasa potešili krmivom, z ktorého dobytok rýchlejšie naberal na objeme i na váhe. Spotrebiteľov ohúrili zvýšenou lehotou trvanlivosti či výživnou hodnotou potravín. Výsledky ich mravčej práce v laboratóriu boli čoraz dokonalejšie. Súčasne s nimi však rástol aj ekonomický rozmer biotechnológie, ako aj jej význam v očiach vedeckej obce i spoločnosti vôbec. No keď si ľudia začali všímať, že s rajčinami skonzumovali aj gény z baktérie a s jahodami gény z ryby, všeobecné nadšenie začalo pomaly vyprchávať aj v kolíske GMO, v samotných USA. Ku kolíske genetických manipulácií Významný skok v oblasti biotechnológií nastal až celkom nedávno, v 90. rokoch 20. storočia. Na základe najnovších poznatkov molekulovej biológie sa podarilo izolovať gény z najrozmanitejších organizmov a následne ich prenášať z jedného organizmu do druhého. Vzájomná príbuznosť organizmov pritom nehrala nijakú rolu, prenášaný gén mohol pochádzať z celej rastlinnej i živočíšnej ríše. Tým sa genetické inžinierstvo jasne odlišuje od tradičného kríženia, pri ktorom sa požadovaná vlastnosť získava krížením s blízko príbuzným druhom. Na cestu vývoja geneticky modifikovaných plodín vykročili medzi prvými USA. Netrvalo dlho a v roku 1994 sa na pulty obchodov dostala prvá geneticky upravená plodina. Zemiaky, ktoré zaplavili americký trh, pomalšie dozrievali, čoho výsledkom bola predĺžená lehota trvanlivosti. Nasledovalo prvé geneticky modifikované obilie a ďalšie rastliny. Podobný scenár prebiehal aj v Kanade, ktorá spolu s USA najviac stavila na geneticky upravené plodiny (spolu pestujú až 80 percent z celkovej svetovej produkcie). Ostatné krajiny a najmä Európa boli voči „genetickým zázrakom“ omnoho konzervatívnejšie. Prvé otázky S prvými GMO sa objavili aj prvé diskusie o ich obrovskom potenciáli vyriešiť potravinovú krízu na kontinentoch sužovaných extrémnym podnebím, neúrodnosťou alebo podvýživou. Súčasne sa však vyskytli aj vážne pochybnosti o úprimnej snahe potravinových spoločností tak urobiť. Ich know-how totiž nie je voľne prístupné, ale ho chránia prísne patenty a licenčné zmluvy. Najväčšia genetická rozmanitosť sa nachádza v trópoch. Nástroje modernej biotechnológie sú však vlastníctvom súkromného sektora prevažne v miernom pásme. Potenciál týchto nástrojov je nesmierny. Nielenže dokážu prispôsobiť genetickú výbavu rastliny jej podnebiu, ale hravo vylepšia aj jej výživové zloženie presne pre potreby miestneho trhu. Ale naozaj zvyšujú GMO množstvo voľne prístupných potravín? A skutočne pomôžu práve tým, ktorí sú hladní, dostať sa ľahšie k strave s vyššou výživnou hodnotou? Alebo sa ich výrobcovia len sústreďujú na zvyšovanie ziskov a hľadia len na svoje záujmy? Uvedené obavy sú namieste, pretože úloha patentov je pre súkromné spoločnosti stále kľúčová. Aj preto národné akadémie vied Brazílie, Číny, Indie, Mexika, Spojeného kráľovstva a USA vo svojej spoločnej správe z júla 2000 apelovali na súkromné spoločnosti a výskumné inštitúcie, aby uzatvorili dohodu o spoločnom podiele na technológiách genetického inžinierstva s cieľom zmierniť hlad v rozvojových krajinách. GMO a ľudské práva Jedným z ľudských práv odvodeným zo všeobecnej deklarácie ľudských práv je aj právo na adekvátne jedlo. Opäť ho na Svetovom potravinovom samite v roku 1996 zdôraznila aj Rímska deklarácia o svetovej potravinovej bezpečnosti. Výbor pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva OSN za podstatu práva na adekvátne jedlo považuje „dostupnosť jedla v dostatočnom množstve a kvalite na uspokojenie výživových potrieb, bez prítomnosti škodlivých látok a akceptovateľného v rámci danej kultúry; dostupnosť má byť udržateľná a nemá sa krížiť s ďalšími ľudskými právami“. Ďalším ľudským právom, na ktoré môžu GMO narážať, je právo na informácie. Tento princíp možno aplikovať na označovanie potravín vyrobených z GMO tak, aby sa konzument mohol slobodne a vedome rozhodnúť, či výrobok použije. Pritom nie všetci, predovšetkým nevzdelaní a najchudobnejší ľudia v rozvojových krajinách, majú čo i len základné informácie, ktoré by im slobodné a vedomé rozhodnutie umožnili. S možnosťou ovplyvnenia rozhodnutí okolo GMO sa spája právo na demokratickú účasť. Týka sa opäť mladých ľudí, prevažne chudobných a bez spoločenskej moci, ktorí nemajú ani dostatočné vzdelanie, ani prístup k rozhodovaciemu procesu o GMO. V tomto smere je nevyhnutné im poskytnúť každú príležitosť, aby sa zúčastnili diskusie o vplyve GMO na ich životy, ako aj o potenciálnom úžitku, ktorý by pre nich z GMO plynul. Riziko pre alergikov Napriek všetkým prednostiam, ktoré môžu GMO pre človeka predstavovať, sa ich Achillovou pätou stala práve bezpečnosť. O najväčší rozruch sa totiž geneticky modifikované potraviny postarali práve v súvislosti s rizikom, ktoré predstavujú pre alergikov. Ide o to, že spolu s uvádzaním geneticky modifikovaných potravín na trh sa často uvádzajú aj nové látky v nich obsiahnuté. Vzhľadom na to, že môže ísť o zlúčeniny, s ktorými sa alergik v minulosti ešte nestretol, je pre neho omnoho ťažšie vyhýbať sa novým látkam, ak gény zodpovedné za ich tvorbu sú vnesené do potravín, na ktoré pôvodne alergický nebol. Aby sa zabránilo rizikám, za centrálnu úlohu pri uvádzaní GMO na trh sa vytýčilo ich jasné a zrozumiteľné označenie. Na potravinové alergie totiž neexistuje účinný liek, za jedinú spoľahlivú „liečbu“ sa pokladá len dôkladná prevencia. Environmentalisti sú proti GMO sa v súčasnosti darí, aj keď síce nie úplne tak, ako by si to ich zástancovia želali. Na šiestich kontinentoch už zaberajú viac ako 40 miliónov hektárov, pričom počet druhov, s ktorými sa experimentuje, stále narastá. Prirodzene, že to v mnohých aktivistoch vzbudzuje obavy nad prienikom neprebádaných rastlín do voľnej prírody. Okrem mohutnej kampane sa podujali aj na rázne činy a testové políčka na štyroch kontinentoch jednoducho zničili. Čo ich ešte viedlo k týmto krokom? Väčšina pestovaných GMO predstavuje odrody s vneseným génom odolnosti voči herbicídom. Spočiatku vedci ich novú vlastnosť vysoko oceňovali, neskôr však došlo k novým objavom, s ktorými ich nadšenie razom opadlo V roku 1998 boli zhrnuté na konferencii venovanej GMO, ktorú organizovala FAO: Opakované používanie jedného herbicídu vyvíja tlak na buriny, aby sa vyvinuli v typy odolné voči aplikovanému herbicídu. Medzi geneticky upravenou rastlinou a jej príbuznou burinou dochádza ku kríženiu, a teda aj k prenosu génu odolnosti voči herbicídom. Za uvedenými skutočnosťami sa však skrývajú aj ďalšie dôsledky. Jedným zo záporov, na ktorý upozorňujú najmä ekológovia, je zvýšené používanie herbicídov. Ako už bolo spomenuté, najbežnejším dôvodom na génové manipulácie je dosiahnutie rezistencie voči komerčne používaným herbicídom. Je zrejmé, že zvýšené pestovanie takto upravených plodín len povedie k nárastu v používaní príslušných chemických látok. Okrem likvidácie spočiatku neodolných burín by tak životnému prostrediu hrozilo aj nezmyselné znečisťovanie. Ďalšie negatívum predstavuje riziko s neželaným prenosom génov z geneticky upravených plodín do príbuzných, prirodzene sa vyskytujúcich rastlín. Podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO by to mohlo viesť k vzniku „superburín“ a sťažiť tak situáciu s ich kontrolou. Zelenina so zabudovaným toxínom K prvým odrodám z laboratória patrilo špeciálne obilie „ochránené“ pred škodcami. Účel, pre ktorý bolo vyvinuté, bol prozaický: znížiť produkčné náklady farmárov. Podobne „ošetrená“ bola tiež ryža, kukurica či tabak. Za svoju rezistenciu voči hmyzu vďačili génu z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis, ktorý je pre ňu základom pre produkciu vlastného toxínu. Rastlina si tak tvorí svoj vlastný pesticíd a farmári si už nemusia robiť starosti s ich aplikáciou. Má to však aj jeden háčik. Predpokladá sa, že zvýšené pestovanie takto upravených plodín urýchli rozvoj rezistencie hmyzu, ktorý je týmto prirodzene sa vyskytujúcim pesticídom zraniteľný. Tiež sa zistilo, že obilniny s vneseným génom baktérie Bacillus thuringiensis predstavujú riziko aj pre necieľové druhy. Prišlo sa na to pri výskume v USA veľmi obľúbeného a najlepšie preštudovaného motýľa monarcha. Podľa dvoch nedávnych štúdií môže byť peľ takto upraveného obilia či kukurice smrteľný pre jeho larvy. Keďže ide o najlepšie preštudovaného motýľa, dá sa predpokladať, že podobný osud môže platiť aj pre ostatné príbuzné druhy motýľov a azda aj hmyzu vôbec. „Vylepšené živočíchy“ GMO majú u ľudí svoje hranice! Rastliny akceptuje kdekto, ale živočíchy?! Bariéry však pre vedcov neplatia, čo potvrdili aj v tomto príklade. Centrom ich záujmu sa stal losos atlantický, ktorému genetickú výbavu „vylepšili“ tak, že aj v ľadovej vode rástol trikrát rýchlejšie, než bol sám zvyknutý. Etické otázky nedali na seba dlho čakať. O slovo sa vzápätí prihlásili aj ekológovia, ktorí varovali pred narušením prírodnej rovnováhy, ku ktorej by došlo jeho vypustením do voľnej prírody. Nebezpečenstiev je hneď viacero. Zvýšené lovenie a konzumácia koristi, osídľovanie nových teritórií a vytláčanie pôvodných populácií. Rovnaké riziko predstavuje aj genetické miešanie s prirodzenými populáciami a následná zmena ich génov, čo by malo nepredvídateľné dôsledky. Diskusia, ktorá sa otvorila, jasne ukázala, že nielen geneticky modifikované ryby, ale živočíchy vôbec sú pre spoločnosť predsa len priveľkým sústom. A hoci sa o ich uvoľnení na trh ani len neuvažuje, je nepravdepodobné, že by sa s genetickými manipuláciami u živočíchov aj napriek nastoleným etickým otázkam prestalo. Nádej pre podvyživených? Ako to, že ku genetickým manipuláciám obracia svoj zrak toľko vedcov aj napriek spomenutým negatívam? Na zložitú otázku nám odpovedajú vcelku jednoducho. Nuž preto, lebo dúfajú, že ich snaha pomôže znížiť podvýživu v rozvojových krajinách. A ako príklad nám ponúkajú svoj vlastný objav. Dozlata sfarbenú ryžu s vnesenými génmi produkujúcimi beta-karotén, čiže látku, z ktorej si organizmus vytvára vitamín A. Nedostatok práve tohto vitamínu je v rozvojových krajinách značne rozšírený a podieľa sa na zvýšenej úmrtnosti detí i dospelých. Diskusia pokračuje Diskusia pokračuje a s ňou aj výskum. Kontroverzií je veľa a ich riešenie či dohoda medzi zainteresovanými tábormi sa zdá v nedohľadne. A hoci by sa mnohí radi podieľali na zmiernení potravinovej krízy, ľudský faktor a deformácie v spojení s honbou za peňažným ziskom či vykorisťovaním vylúčiť nemôžu. A vylúčiť to nemôžu ani tí, ktorí o GMO rozhodujú. Podľa doterajších skúseností sa však predsa len zdá, že k riešeniu by dôjsť mohlo. Rozhodujúcim jazýčkom na váhe by sa pritom mala stať práve verejná mienka. Autor je študent Prírodovedeckej fakulty UK
