Aký je váš názor na profiláciu ľavice a pravice?
FRANTIŠEK MIKLOŠKO: Profilácia ľavice a aj pravice na Slovensku je komplikovaný proces, ktorý bude trvať určite ešte desať rokov, no väčšiu šancu má v tejto chvíli ľavica. V našich podmienkach sa vyprofilujú dve silné politické strany na opačných póloch politického spektra. Budovať pravicu v prostredí SR je komplikované, obyvateľom chýbajú sociálne istoty. Demokratická strana nie je schopná prekonať 5-percentnú hranicu volebných preferencií a jadro KDH tvoria ľudia veriaci, základom sú ľudia z katolíckeho disentu. No a z tejto situácie pramenia aj prejavy antikomunizmu pravicových síl. Ešte desať rokov sa budeme zaoberať súčasnými problémami, potom sa začne formovať európska forma pravice. Preto je potrebné silné KDH a z toho istého dôvodu je neperspektívne SDK.
ĽUBOMÍR ANDRASSY: Je potrebné dať šancu mladým, čo SDĽ aj robí. V podmienkach SR je potrebná silná ľavica a pravica ako dve politické strany. Dôjde k prirodzenému vývoju v systéme politických strán: SDĽ bude konkurentom KDH, stanú sa prirodzenými súpermi, veď zastávajú rozdielne pohľady na prioriity v praktickej politike. Ďalšie voľby budú o silnej pravici a ľavici, v strede sa budú pohybovať liberáli, SDK nemá budúcnosť. Podľa súčasných výskumov verejnej mienky 60 % opýtaných sa pohybuje v strede, volilo by stredovú stranu, 12-13 % ľavicu a 20-28 % pravicu. Spoločnosť nevie, čo je to ľavica a pravica. Ťažká ekonomická situácia prikloní váhy k ľavici, no musíme si dať pozor na populistov, ktorí z toho budú rovnako ťažiť.
Aká je perspektíva KDH v čase, keď SDK je populárnejšia?
F. M.: Všetko závisí od toho, ako budú vyzerať štyri roky pred nami. Začína byť jasné, že sa vláde nedarí situáciu v ekonomike riešiť a ekonomický pád sa nezastavuje. Napätie Mikloš-Schmögnerová sa môže skončiť demisiou Mikloša. Ak nedôjde k predčasným voľbám, bude tlak zdola, aby bol Dzurinda hodený cez palubu a vytvoril sa blok SDĽ-HZDS-SOP-SDSS, samozrejme, ak sa Mečiar s Lexom stratia. Dzurindu podrží len KDH. Tu vidíte, že SIS nesledovala KDH a SDĽ zbytočne. Čarnogurský sa rozhodol už ďalej neustupovať, Dzurinda si situáciu uvedomuje. Som si istý, že KDH vydrží, hoci pred mesiacom to ešte nebolo také jasné.
Ľ. A.: Len dve strany prežijú: SDĽ a KDH. SDĽ stojí na mínovom poli. S SDK sa ťažšie rokuje, pretože je to zástupca piatich subjektov. KDH v rámci SDK nemá zodpovednosť. Budúcnosť Dzurindu je tam, odkiaľ vyšiel – teda v KDH. SDK nemá členskú základňu, nemá sa o koho oprieť. Čo sa týka spomínaného Mikloša, treba povedať, že zbytočne otvára otázku DPH a iné. Abdikácia Mikloša je možná.Mrzia ma zbytočné konflikty vo vnútri vlády, ktoré prenikajú na verejnosť. Dokazujú, že vláda je neschopná. Minimálne jej mediálna politika je nezvládnutá.
Ekonomická politika štátu je reštriktívna, no ľudia si už nemajú kam „uťahovať opasky“. Dokedy je SDĽ schopná vysvetľovať tieto opatrenia a udržiavať ľudí v pokoji?
Ľ. A.: Je potrebné naštartovať hospodárstvo, vytvoriť nové pracovné miesta čo sa dá len pomocou zahraničných investícii a prilákaním zahraničného kapitálu. Reštrikcia je dobrá len vtedy, ak prinesie rozvoj. Riešenie problémov slovenského hospodárstva vidím v daňových úľavách pre regióny s vysokou nezamestnanosťou. Ale opakujem: súčasná vláda nezvládla mediálnu politiku pri objasňovaní ekonomického stavu krajiny. To, čo sa hovorilo pred voľbami, bolo len 70 % zo skutočnosti, na rok 1998 bol pripravený rozpočet iba na tri štvrťroky, po nástupe novej vlády bola v pokladni nula. Balíček sociálnych opatrení je len minimom, ktoré možno dať. Ekonomické problémy nemožno riešiť cez populizmus a kroky vlády sa dajú hodnotiť až po troch rokoch. SDĽ vstupom do koalície prebrala za Slovensko veľkú zodpovednosť.
Ako sa pozeráte na možnosť zúženia poslaneckej imunity?
Ľ. A.: Nie som proti tomu.
F. M.: Imunita vychádza z tradície, politickej kultúry, ktorá je určujúca. Ak niekto s imunitou v zahraničí poruší zákon, sám odstúpi (tak je to napríklad v Belgicku). Poslanec by mal aj u nás vedieť odstúpiť, ak niečo spácha, no dosiahnúť sa to dá len prostredníctvom verejnej mienky. V našich podmienkach politici zvykli rátať s tým, že naši ľudia veľa vydržia. V podvedomí je zakotvený postoj, že snáď sa to nejako prežije. Rátal s tým Mečiar a jeho vláda a ráta s tým, myslím, aj táto vláda.
Ako vidíte budúcnosť a pevnosť súčasnej vládnej koalície?
Ľ. A.: Vo vládnej koalícii sa síce objavujú personálne konflikty, no nie medzi dominantnými stranami. Podnecujú ich malé strany: SOP a SMK. Krajina je v zlom stave a najhoršie zo všetkého by bolo, keby koalícia padla na personálnych otázkach. Problémy sa objavujú najmä pri výmene ľudí v štátnej správe. Potrebujeme odborníkov, nie ľudí dosadených straníckymi špičkami. Veď napríklad predsedom najvyššieho kontrolného úradu je človek, ktorý nemá ani len vysokoškolské vzdelanie.
Nemalo by priamu voľbu prezidenta sprevádzať rozšírenie jeho právomocí?
Ľ. A.: K tomu chcem povedať len toľko, že v našich podmienkach je dominantné postavenie parlamentu, prezident by mal byť iba integrujúcim prvkom.
F. M.: Prezidentské právomoci budú skrátené len v oblasti amnestie, inak sa v ničom nezmenia. Prezident je v našich podmienkach slabý, preto sa od neho očakáva morálne videnie krajiny. Viem, že Schuster bude prezidentom: lebo mlčí. Tejto „mlčiacej stratégii“; postačí držať sa hesla: „K ničomu sa nevyjadrujte a budete prezidentom.“ Tu nepomôžu ani novinári. Situácia na Slovensku je charakteristická neutíchajúcim hladom po senzáciach, čo zodpovedá mentalite slovenských novinárov – slovenskí novinári sú leniví chodiť dlhšie za prípadom, sú leniví robiť investigatívnu žurnalistiku. Mimochodom, existujú indície, že SOP sa spojí so SDSS, no to si musí riešiť SDĽ.
Zaujíma ma váš názor na „hnedú platformu“ mladých v KDH. Nemá to súvislosť s tradíciou Hlinkovej mládeže?
F. M.: Berte to tak, že mladí čítali Krivého knihu o volebných preferenciách, kde sú údaje, že tam, kde voľakedy vyhrávali hlinkovci, dnes vyhrávajú mečiarovci; je to pokus tam preniknúť.
Ľ. A.: Netreba hľadieť do minulosti, treba niečo ponúknuť do budúcnosti. Blok KDH a SDĽ bude postavený na moderných princípoch.
Aký máte názor na mladú krv v parlamente?
F. M.: Vždy je potrebná vyváženosť, istá miera. To, koho strana kandiduje, závisí aj od počtu miest, ktoré strana môže dostať v parlamente.
SDK začína s ekonomickými opatreniami pri 6 % DPH, prečo radšej nezačať pri 23 %?
F. M.: Neviem.
Ľ. A.: Toto je dielo Demokratickej strany. Schmögnerová si požičala 4 mliliardy s 19-percentným úrokom. Ako sa to bude splácať? Je to začarovaný kruh a vláda zúfalo hľadá spôsob riešenia.
Občania stále čakajú, čo urobíte s privatizáciou, ktorá sa uskutočnila na hrane zákona?
Ľ. A.: FNM predal majetok v hodnote 150 miliárd Sk len za 40 miliárd. Niet zákona, ktorý by dovolil stíhať „čiernych“ privatizérov . Ešte ani nebol pripravený rozpočet a už sa muselo rátať so splácaním dlhov a úrokov. Hospodárska politika si vyžaduje lepšie plánovanie. Keby vláda pripravila plán hospodárstva napríklad na 20 rokov, školstvo by hneď vedelo, koho má vychovávať. Ale takto? Rezeš tri roky nezaplatil ani korunu na dani a pred voľbami vyviezol 20 miliárd Sk; Majský kupuje VTV, TV Sever, Naftu Gbely? Kde na to vzal? A tiež neplatí dane! 68 % rodín žije na hranici životného minima. Peniaze nie sú: tí, čo ich mali, ich vyviezli alebo prepísali.
F. M.: Hrá sa tu špinavá hra. Obávam sa však, že hoci treba všetko prešetriť, retrospektíva je nemožná. S týmto problémom sa prakticky nedá pohnúť. Niektoré zoštátňované podniky sú na tom tak zle, že im hrozí výpredaj.
Aká je vízia novej pravice na Slovensku?
F.M.: Základný problém vidím vo vízii slovenskej spoločnosti ako celku. Národ – to sú city. Na druhej strane právo na národný štát podporuje vznik občanov druhej kategórie. Potrebný je vznik občianskej spoločnosti. No ten je ešte v nedohľadne. Slovensko v tomto stále zaostáva. Jozef Šrámek pri svoje prvej návšteve Slovenska z exilu povedal: „Veď tu občan nemá žiadne sebavedomie.“ Takže ak budeme narábať s ideológiou či tradíciou, automaticky to znamená vytvorenie dvoch kategórii občanov. Inak si však myslím, že rozdiely medzi ľavicou a pravicou sa dnes vo svete stierajú.
Čo bude so slovenským strojárstvom?
Ľ. A.: Už nič, stratili sme trhy. Ťažkému strojárstvu v súčasnosti odzvonilo. Budúcnosť Slovenska leží skôr v ľudskom potenciáli, vo vzdelanosti.
Čo môžeme ponúknuť NATO?
Ľ. A.: Asi len bratislavskú posádkovú hudbu? Proces globalizácie však znamená, že Slovenská republika sa nemôže izolovať.
Aký je váš názor na Dzurindovo zrušenie Mečiarovej amnestie?
Ľ. A.: Je to nebezpečný precedens.
F. M.: Precedensom bolo už Mečiarovo udelenie amnestie. Dzurinda sa to rozhodol riešiť bez ohľadu na výrok Ústavného súdu.
Ľ. A.: Verím, že Ústavný súd vydá nález, že Dzurindova ani Mečiarova amnestia nemajú oporu v zákone.
F. M.: Čič je génius, vydáva rozhodnutia, ktorým nikto nerozumie.
Bude Mečiar stíhaný?
F. M.: Čarnogurský je presvedčený, že by sa z neho urobila večná legenda, ak sa mu „ublíži“; treba ho nechať, nech sa v tom máča. Bolo by katastrofou, ak by sa stal martýrom.
Kto dá dokopy zdravotníctvo?
F. M.: Voči Šagátovi sa zvyšuje vnútorná opozícia. V zdravotníctve je chaos. Šagát bude asi prvý z vlády, ktorý bude mať veľké problémy.
Ľ. A.: Krízové opatrenia boli potrebné, lebo inak by zo 70 nemocníc fungovalo len 60. Potrebná je zmena systému a toku peňazí medzi štátom, poisťovňou a zdravotníckymi zariadeniami. Možno by sme si mali vziať príklad zo Švédska.
F. M. Lekárska komora chce vystúpiť proti Šagátovi. Už nikto nič neplatí, všetko funguje v akomsi imaginárnom svete. Bude treba pestovať solidaritu, lebo len tá nás môže preniesť cez túto strašnú krízu. Ale ja osobne verím v budúcnosť. Veď Vatikán si na Slovensku kúpil pozemok a postavil si novú budovu. Vatikán teda vie, že Slovensko tu bude naveky?
Podľa záznamu besedy na pôde Mladej demokratickej ľavice spracovala RADKA BRHLÍKOVÁ
