Eurokomisár pre finančné záležitosti Joaquín Almunia slovenskú vládu vyzýva, aby si „rýchlejšie vytvorila bezpečnú rozpočtovú rezervu“, ktorá umožní flexibilne zabrániť inflačným tlakom. Bezpečná rozpočtová rezerva znamená, že vláda by „mala využiť rýchly rast ekonomiky na zníženie schodku verejných financií“. V reči radových občanov ide o to, aby vláda šetrila viac, než doteraz, nemíňala priveľa peňazí, lebo práve toto jej míňanie môže významne ovplyvniť infláciu. Nuž nie že by to nebola pravda, ale rozhodne nie celá. Otázka by totiž mala viesť k tomu, na čom by sme mali podľa Európskej komisie ušetriť. Nejde už o odporúčanie, len o krik na plné hrdlo krátko pred rozhodnutím o prijatí eura, že priveľmi rozhadzujeme. Postoj Európskej komisie je neúprimný a za seriózny ho možno označiť iba s prižmúrením oboch očí. Problém tkvie v tom, čo všetko zarátala do nášho verejného deficitu a čo s tým my môžeme robiť. Významnou položkou vo výške niekoľkých desiatok miliárd je v ňom dlh za tzv. dôchodkovú reformu. Dlh, ktorý nás bude gniaviť ešte poriadne dlho. Dlh, o ktorom bolo jasné už niekoľko rokov, že ho budeme musieť splácať v priebehu života celej jednej generácie (minimálne). Predošlá vláda, ktorá sa tiež pripravovala na vstup do eurozóny, hoci nie takým tempom, ako súčasná, si uvedomovala riziko tohto dlhu na celkový obraz našich verejných financií. Preto už dávnejšie chcela, aby Európska komisia pri posudzovaní našej pripravenosti nebrala tento dlh do úvahy. To sa však nestalo a dnes je celkom zrejmé, že Brusel od začiatku nepovažoval takýto ústupok za reálny. Pritom nepriamo aj splácanie tohto dlhu ovplyvňuje úroveň inflácie, hoci oveľa viac vplýva na pomer verejného dlhu k výške HDP. Ale Európska komisia napriek týmto faktom nezverejňovala žiadne vážne a široko medializované upozornenia, že tzv. dôchodková reforma bude mať aj tieto nebezpečné dopady. V roku 2003, keď na nás Dzurindova vláda tento gigantický dlh pripravovala, nebolo z belgickej metropoly počuť žiadne razantné upozornenia. Za úsilím, aby sa čo najviac ľudí vrátilo z tzv. druhého do tzv. prvého piliera dôchodkového systému treba vidieť aj cieľ, aby bol práve tento dlh čo najnižší. Nehovoriac o tom, že je nespravodlivé, aby sme ho splácali všetci, teda aj tí, ktorí si na budúci dôchodok „odkladáme“ výlučne do Sociálnej poisťovne. Vláda by, samozrejme, mala šetriť a v nejednom prípade by to bolo len na úkor lobistov a neserióznych úradníkov. Lenže i takto ušetrené peniaze by bolo treba investovať do iných oblastí, v ktorých sú – hoci aj skryté – dlhy, ktoré oveľa viac ohrozujú našu (najmä budúcu) ekonomickú situáciu, než to, čo nám vyčíta Brusel. Dlhy predošlých vlád a ich nezodpovedných politikov. Autor je novinár Článok je prevzatý z blogu na www.joj.sk
