Predseda slovenskej vlády je agentom cudzích záujmov. Tvrdí to podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš, ktorý Roberta Fica v Hospodárskych novinách obvinil, že „nebráni verejný záujem Slovenska a jeho občanov, ale záujmy iné“. I. Miklošovi prekáža najmä „premiérove správanie vo vzťahu k Ruskej federácii a všetkému, čo súvisí s ruskými záujmami“. A tak premiéra označil za akéhosi „agenta Moskvy“, hoci priznáva, že dokázať to nevie. Dôvodom na tvrdé obvinenia má byť napríklad postoj R. Fica k americkému radaru a raketám v Česku a Poľsku, či k rusko-ukrajinskému plynovému konfliktu, ale predovšetkým úvahy o výstavbe širokorozchodnej železničnej trate z Košíc po štátnu hranicu s Rakúskom. Zatiaľ čo v prvých dvoch prípadoch možno hovoriť o pochopiteľnej ideologickej odlišnosti, v tom treťom I. Mikloš manipuluje a demagogicky zamlčiava dôležité fakty.
Napríklad to, že na začiatku novembra 2001, keď bol v prvej Dzurindovej vláde vicepremiérom pre ekonomiku, delegácia Národnej rady SR rokovala o tomto projekte v Moskve so zástupcami Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. A o štyri roky neskôr – to už I. Mikloš aj ministrom financií – navštívili Bratislavu predstavitelia Priemyselného združenia Dolného Rakúska, ktorí vyjadrili podporu tomuto zámeru a zdôraznili, že predĺženie širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou do Viedne spĺňa aj požiadavku Európskej únie na cezhraničnú spoluprácu. Vtedy tento projekt I. Miklošovi, zdá sa, neprekážal. Teraz, ako opozičný poslanec, proti nemu „burcuje“ verejnú mienku a vyslovuje „obavy“ nad stratou zamestnania pre vyše tisícku ľudí na východe Slovenska.
Za „absolútny nezmysel“ to označil aj minister dopravy Ľubomír Vážny minimálne preto, lebo Čierna nad Tisou by naďalej slúžila ako prekladisko sypkých materiálov a na jeho modernizáciu vláda chce investovať 19,92 miliónov eur. Podľa šéfa rezortu dopravy totiž environmentálne predpisy nedovolia postaviť prekladisko takýchto materiálov Bratislave ani Viedni. Navyše premiér Fico upozornil, že dnes sa len analyzuje, či sa do tohto projektu Slovensku vlastne oplatí pustiť. Najskôr musí štúdia zhodnotiť jeho ekonomickú rentabilitu, a návratnosť vložených investícií preukáže pripravovaná štúdia realizovateľnosti. Predbežne odhadnutý objem nákladnej dopravy na úseku Košice-Bratislava-Viedeň v smere východ- západ by mal v roku 2025 predstavovať 32, 5 milióna ton a v opačnom smere by sa malo prepraviť 10,8 milióna ton tovarov, čo by, podľa odborníkov, zaručilo efektívnosť celého projektu. Nehovoriac o vybudovaní logistického centra v Bratislave.
No a ak sa Ivan Mikloš naozaj bojí, že širokorozchodná železnica naprieč Slovenskom vytvorí „utešené možnosti na predražovanie dodávok v prospech firiem a ľudí spriaznených s vládnymi stranami,“ platí, že trafená hus zagágala. Rovnako ako verejnosť, ani podpredseda SDKÚ-DS určite nezabudol na vlastné „maslo na hlave“: predraženú výstavbu tunela Branisko, keď sa na švajčiarskych účtoch troch špičkových manažérov Slovenskej správy ciest (nominantov SDKÚ-DS), našlo 1,5 miliónov frankov alebo nezvyčajne vysoké zárobky šéfov bývalej štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ tesne pred jej zánikom (15. 6. 2006) či netransparentné nákupy vlakových súprav pod taktovkou brata Mikuláša Dzurindu, dosadeného do vysokej funkcie na železniciach. Lebo staré slovenské príslovie hovorí: súdim teba podľa seba.
Autor je publicista
