Začalo sa to tým, že som neskoro v noci naďabil v telke na medailón o nedávno zosnulom básnikovi a prekladateľovi Josefovi Hiršalovi. Spomenul som si pri tom, ako ma práve Hiršalove preklady priviedli kedysi dávno nielen k pápežovi nonsensu Morgensternovi, ale aj mnohým ďalším veličinám poézie, v ktorej nezmysel vyplazuje realite tááááááááááááákýto dlhý jazyk. A tak som, hneď tam pri televízore, zatúžil ponoriť sa do niektorého z Hiršalových kongeniálnych prekladov a spríjemniť si okamihy pred spaním niečím veselým: napríklad Šibeničními písněmi. Ale viete, ako sa to zvyčajne končieva, keď človek s kamennou istotou siahne tam, kde by malo byť to, čo si myslí, že tam ešte včera bolo a malo by byť… Zo Šibeničních písní som v knižnici nahmatal len prázdny obal. A ďalší výber z Morgensterna, Beránek měsíc, som nenašmátral vôbec, hoci by som odprisahal, že ešte predvčerom som tam videl jeho chrbát, hneď vedľa Edwarda Leara a Ostrova, kde rostou housle. A tak som sa hneď na druhý deň vydal na púť po bratislavských antikvariátoch… Začneme v strede mesta, teda u legendárnej pani Steinerovej na Ventúrskej. Je to určite najkrajší bratislavský antikvariát, ale nesie do bodky všetky necnosti obchodov pešej zóny: väčšina tovaru je určená pre turistov (akoby Bratislavu niekedy navštevovali nejakí turisti). Okrem starých tlačí v nemčine a maďarčine tu biblioman nájde až prekvapivo málo dobrých či nebodaj vzácnych kníh, na poličkách s poéziou (kde by mohol byť schovaný ten Morgenstern) sa krčí len zopár nemenných, prudko neatraktívnych zväzkov, s intaktnou vrstvou prachu na oriezkach. Časy, keď sa k pani Steinerovej oplatilo chodiť denne, sú dávno preč, ako keby ani nikdy neboli. Pokračujme návštevou druhého bratislavského „antíku“, na Vysokej ulici. V tomto obchode sa zastavil čas. Keby sa zastavil povedzme niekedy v roku 1784, človek by tu aspoň našiel nejaké vzácne barokové tlače a iluminované manuskripty v intarzovaných väzbách… Lenže tu sa zastavil čas niekedy v roku 1974, súdiac podľa ponuky titulov, ktoré neboli zaujímavé ani v rokoch socíku, keď obšťastňovali svojou prítomnosťou aktuálny knižný trh. Veru tak. Neatraktívnejšiu a nepredajnejšiu kolekciu kníh sa málokedy podarí vidieť takto pekne pohromade. V knižnom mauzóleu s hrdým názvom Dalí sa teda zastavil čas aj obchodnícky rozum, a tak sa radšej presuňme do ešte bizarnejšieho obchodu so starými knihami (lebo slovíčko antikvariát sa v tejto súvislosti až štítim použiť) na Grösslingovej ulici. Ak som antikvariát na Vysokej nazval knižným mauzóleom, tak toto je masový knižný hrob. Obrovská miestnosť je zaprataná zapáchajúcou zmesou knižného šrotu, kde sa miesia vlhkom zvlnené skriptá Strednej lesníckej školy s poéziou Pavla Koyša, budovateľské romány Semiona Babajevského a obrazové publikácie na kriedovom papieri (napr. 30. výročie oslobodenia Bánoviec nad Bebravou či 25. výročie založenia Chemických závodov Juraja Dimitrova), Chémia pre 8. ročník škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a všadeprítomné zväzky SPKK – postrachu to všetkých slovenských antikvariátov, knižníc, domácností a pod. Ako človek, ktorý sa dvadsať rokov prehŕňa antikvariátmi strednej Európy viem, že tie najmenej atraktívne hromady kníh občas ukrývajú tie najvzácnejšie poklady. Tu to však rozhodne nehrozí. Jediné, čo možno v tomto „kráme“ obdivovať, je neznesiteľne bodrý, „SZM-mácko – aparátčický“ humor predavača, ktorý vám na otázku, či má niečo od Morgensterna, zaručene odporučí príručku mladého rádioamatéra, prípadne druhý diel Tarzana. Uff, rýchlo preč!!! Pomerne neďaleko sa nachádza Antikvariát pri Justičnom paláci. Suterénno-pivničné priestory tohto na prasknutie naprataného obchodu majú takisto veľmi ďaleko od útulnosti či nebodaj estetiky, ale na druhej strane treba povedať, že je to v Bratislave azda jediný antikvariát, ktorý sa z času na čas oplatí navštíviť. Jeho majiteľ sa snaží dopĺňať ponuku takmer denne – a čírou zhodou okolností – tie Šibeniční písně, ktoré som komusi zrejme už nenávratne požičal – som pred rokmi kúpil práve tu. Hm, lenže dnes tu neboli, pretože ako hovorí aj Herakleitos: nekúpiš dvakrát rovnakú knihu v tom istom antikvariáte. Kúpa knihy sa stráca v nedohľadne, ale ešte nám zostáva najčerstvejší antikvárny prírastok neďaleko Zimného štadióna. Ten sa dosť podobá na svojho „justičákového“ kolegu: tiež sa nachádza v suteréne a tiež je naprataný až na prasknutie. Lenže po sľubnom začiatku spred roka akosi stratil dych a zdá sa, že kolekcia tunajších kníh sa časom premení na nepredajný papierový monolit s intaktnou vrstvou prachu na oriezkach… Tak, a je po exkurzii. Pokiaľ ma pamäť neklame, ak nezanikol, v Bratislave sa nachádza ešte ďalší miniantikvariát, v suteréne jedného petržalského paneláku, ale dosť už bolo, stačilo, nemá to zmysel. Hľadať dobrú knihu v bratislavských antikvariátoch naozaj nemá oné… zmysel. Je to vlastne nezmysel. Nonsens. Takže, načo hľadať Morgensterna a jeho nonsensovú poéziu. Toto je predsa nonsens na vlastnej koži. Hotový festival nonsensu. A ešte človek ušetrí peniaze. Autor je publicista
