Americká spoločnosť je chorá, o čom svedčí najmä rozsah násilia v nej. Sloboda prežívajúca z kovbojských čias divokého západu – možnosť voľného nákupu zbraní – prináša v tejto rozvrátenej spoločnosti mnoho tragédií. Kult násilia, ktorý sa pestuje v amerických médiách a masovej kultúre, sklony k jeho používaniu len posilňuje.
Výsledkom je aj to, že v USA je podľa odhadov Medzinárodného centra pre väzenské štúdie väznených 716 ľudí na 100 tisíc obyvateľov. Viac ich je už len v Severnej Kórei.
Dlhodobá ekonomická deregulácia a liberalizácia v Spojených štátoch, ktorá zväčšuje rozdiely medzi bohatými a chudobnými, nie je liekom na „chorobu z násilia“. Bohatstvo sa koncentruje v rukách čoraz menšieho počtu osôb, stredná vrstva sa zužuje a narastá počet chudobných. K zhoršeniu situácie širokých vrstiev obyvateľstva viedla aj veľká finančno-hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008.
Nespokojnosť obyvateľstva vyúsťuje do protestných akcií. Ohlas aj vo svete vyvolali aktivity hnutia Occupy Wall Street, ktoré sa sústredili do tábora v Zucotti Parku v New Yorku. Protesty sa začali v septembri 2011 a boli zamerané najmä proti narastaniu ekonomickej a sociálnej nerovnosti, chamtivosti korporácií (predovšetkým finančných) a vplyvu lobistov. V novembri sa protesty rozšírili do ďalších miest. Aktivity hnutia sa v nasledujúcich mesiacoch skončili, hoci protestujúci sa po odstránení tábora pokúsili doňho ešte vrátiť.
M. Romney (kandidát vo voľbách prezidenta USA v roku 2012) protesty označil za nebezpečné a prirovnal ich k triednej vojne. Bezpečnostné sily USA proti nim rázne zasiahli. Počas ich trvania bolo na celom území USA zatknutých vyše 6 tisíc osôb. Médiá v zahraničí, ale aj v USA poukazovali na to, že reakcia bezpečnostných síl bola neodôvodnene tvrdá a došlo pri nej k mnohým prípadom neproporcionálneho použitia sily.
Symbolom ďalších veľkých nepokojov v USA sa stal Ferguson v štáte Missouri. K prvým nepokojom tu došlo v auguste tohto roku po tom, ako policajt zastrelil mladého neozbrojeného černocha. Podľa oficiálnej verzie M. Browna zasiahlo šesť striel pri pokuse o napadnutie policajta, keď predtým vylúpil obchod. Na druhej strane sa však tvrdí, že mladý černoch nijaký obchod nevylúpil a k policajtom po výzve išiel so zdvihnutými rukami.
Protesty prerástli do násilia. V tvrdej reakcii bezpečnostných zložiek sa nasadila široká škála prostriedkov – slzotvorný plyn, gumové náboje, ohlušujúce granáty, pripravené boli obrnené vozidlá. Vyhlásil sa výnimočný stav a zákaz nočného vychádzania. Do mesta sa povolali jednotky Národnej gardy. Boli vraj vyzbrojené lepšie ako tie, ktoré garda nasadila v Iraku a Afganistane. Zakázal sa prelet vrtuľníkov spravodajských kanálov nad mestom.
K opakovaniu nepokojov došlo 25. novembra. Bola to reakcia na oslobodzujúci rozsudok pre policajta, ktorý zastrelil mladého černocha. Verejnosť Spojených štátov vníma tvrdosť policajných zásahov čoraz protirečivejšie. Podľa správy FBI došlo pri zásahoch polície v roku 2013 k 461 „odôvodneným zabitiam“. Severoamerické média uvádzajú, že od augustovej smrti M. Browna zahynulo pri zákrokoch strážcov poriadku najmenej 14 neplnoletých.
Rozsah protestov ako aj počet ľudí, ktorí sa na nich zúčastňujú, vzrastá. Demonštrácie v novembri sa uskutočnili v 37 štátoch USA, pričom boli vo viacerých veľkých mestách.
Prezident USA B. Obama vo vystúpení k nepokojom uviedol, že problém, ktorý prepukol vo Fergusone, má celoamerický charakter. Korene emócii, ktoré sa prejavili, podľa neho spočívajú v tom, že zákony sa neuplatňujú voči všetkým ľuďom rovnako. Ide pritom o stav, ktorý existuje už dlhý čas.
Krátko po tom, ako napätie vo Fergusone povolilo, vznikla nová vlna protestov v New Yorku, ktoré majú rovnaký základ. Vyvolalo ich opäť oslobodenie policajta – po jeho tvrdom zákroku (zozadu chvatom okolo krku) došlo k usmrteniu 43-ročného černocha E. Garnera, otca šiestich detí. Demonštrácie sa opäť preniesli aj do ďalších veľkých miest. Nie je vylúčené, že v dohľadnom čase sa takého protesty nebudú opakovať inde.
Americký sen sa už dávnejšie rozplynul. Ani to však nebráni Washingtonu a nadšeným šíriteľom jeho názorov (iste štedro sponzorovaným), aby nepoučovali svet o tom, ako sa majú riešiť problémy iných.
Protestné akcie, ktoré v tomto roku opakovane zasiahli takmer celé Spojené štáty sú ďalším symptómom ich mnohostranného úpadku. Jeho pokračovaniu nezabráni ani slogan „too big to fail“, ktorý sa interpretuje nielen ekonomicky, ale už aj politicky a v globálnej dimenzii. Svet sa však musí pripraviť na to, že USA môžu skutočne padnúť – najprv zrejme ekonomicky.
Stojí teda za to ďalej udržiavať a rozširovať v našich podmienkach – či už slovenských alebo európskych – severoamerické kultúrne vzory? Zvážme preto aj vyvinutie väčšieho úsilia proti podpísaniu dohody o transatlantickom obchode a investovaní (TTIP), ktorá ekonomickou cestou hrozí dovezením ďalších negatívnych fenoménov severoamerickej kultúry do Európy.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite
Vyšlo v Literárnom týždenníku č. 43 – 44/2014
