„Prinútili ma rezignovať. Teraz ma nútia odísť do zahraničia. Ja vám ale sľubujem, že vás nikdy neopustím. Nikdy neopustím filipínsky ľud.“ Takto teatrálne odmietla v posledný januárový deň niekdajšia hviezda filipínskeho filmového plátna a donedávna filipínsky prezident Joseph Estrada radu významných predstaviteľov Kongresu a rímskokatolíckej cirkvi, aby odišiel do vyhnanstva a ušetril krajinu ďalších vnútropolitických konfliktov.
Estrada začiatkom januára sám priznal, že zarobil veľa peňazí na obchodoch s akciami firmy, ktorá je v centre škandálu okolo nezákonnej manipulácie s akciami. Niekdajší minister financií Edgardo Espiritu totiž nedávno pri vypočúvaní pred hornou komorou parlamentu – Senátom prezradil, že prezident mu raz vzrušene povedal, že „zarobil veľa peňazí“ na akciách BW Resources Corp. Väčšinový vlastník tejto spoločnosti Dante Tan pred exministrom tiež potvrdil, že Estrada je tajne jeho spoločníkom vo firme. Dnes Dante Tan čaká na súdny proces na základe obvinenia z manipulácie s cenami akcií – hodnota akcií jeho spoločnosti v roku 1999 zrazu stúpla o 5000 percent a potom zase prudko poklesla_ Filipínsky prezident v tejto súvislosti akékoľvek obvinenia z korupcie odmietol.
Ekonomické rabovanie Ešte aj dnes Joseph Estrada popiera nielen nekalé finančné machinácie v súvislosti s akciami BW Resources Corp., no tiež to, že sa nechal podplácať od majiteľov nelegálnych herní a dopomohol si tak k majetku presahujúcemu 60 miliónov dolárov. Vyšetrovatelia však zablokovali jeho osobné bankové kontá a urobili tak i s kontami vedenými na mená Jose Velarde a Kevin Garcia, ktoré Estrada podľa svedkov používal na zriaďovanie bankových účtov. Na nich sa údajne nachádzajú peniaze získané z úplatkov a zo spreneverených verejných fondov. Zosadený prezident preto (napriek svojim tvrdeniam o snahe vyhnať ho z krajiny) musí čeliť zákazu odchodu, aby mohol stáť pred súdom v rámci obvinení z nezákonných príjmov v hodnote miliónov dolárov.
Estrada vie, že z krajiny utiecť nemôže, preto sa spočiatku pokúšal presadiť, aby ho vo funkcii ponechali do májových predčasných volieb a neskôr hral o čas s nádejou, že jeho prívrženci sa vzchopia na mohutnejšiu podporu. Po tom, čo mu odmietla poslušnosť armáda a viceprezidentka Gloria Macapagalová-Arroyová zložila do rúk predsedu Najvyššieho súdu prezidentskú prísahu, je Estradovi jasné, že hrá vabank. Ak sa mu nepodarí destabilizovať novú vládu a zvrátiť pomer síl (čo experti už považujú za nemožné), môže sa dokonca po dlhotrvajúcom procese dočkať trestu smrti za „ekonomické rabovanie“. Podľa zákona z roku 1994, ktorý však dosiaľ v krajine nepoužili, hrozí trest smrti osobám, ktorým sa dokáže sprenevera štátnych prostriedkov vo výške milión dolárov a viac_
Varovanie od poslancov Estradovský vírus má v juhovýchodnej Ázii zrejme dobrú živnú pôdu. V januári sa ocitla tvárou v tvár obvineniam z finančných machinácií aj ďalšia hlava štátu – indonézsky prezident Abdurrahman Wahíd. Umiernený 60-ročný, takmer slepý moslimský vodca bol v roku 1999 prvým demokraticky zvoleným prezidentom v Indonézii. Jeho stolička sa zatriasla, keď ho niekoľko poslancov obvinilo z účasti na dvoch finančných škandáloch a parlamentný výbor začal v tejto súvislosti vyšetrovanie. Wahíd však vopred akékoľvek obvinenia poprel.
Po tom, čo bol na neďalekých Filipínach tamojší prezident čeliaci podobným obvineniam donútený odstúpiť, sa tlak na indonézsku hlavu štátu zosilnil a tisíce študentov v uliciach pritvrdili svoje protesty. Vo štvrtok parlament veľkou väčšinou schválil závery komisie, ktorá zistila, že Wahíd bol pravdepodobne do istej miery zapletený v jednom finančnom škandále a v druhom podal falošné svedectvo. V škandále nazvanom Bulogate obvinili prezidenta, že nezákonnou cestou získal z národnej potravinovej agentúry BULOG 4,1 milióna dolárov údajne aj pre osobné použitie. Druhý škandál dostal meno Brunejgate a podľa neho Wahíd, údajne mimo normálnej vládnej cesty, prijal od brunejského sultána dva milióny dolárov ako dar určený na humanitárnu pomoc indonézskej provincii Atjeh.
Abdurrahman Wahíd by rád zostal vo svojej funkcii do konca riadneho mandátu, ktorý uplynie až v roku 2004, no varovanie, ktoré na jeho adresu poslali zákonodarcovia, môže viesť k začatiu procesu zosadzovania hlavy štátu. Wahíd síce upozorňuje, že údaje, o ktoré sa opierala vyšetrovacia komisia, nie sú podložené faktami, no prípad už na verejnosti veľmi nepríjemne rezonuje a minister obrany Mahfud Mahmodín dokonca vyhlásil, že ak sa politickí vodcovia neprestanú hašteriť, mohla by sa moci v krajine chopiť armáda. Zatiaľ si kdesi vo svojom sídle ticho mädlí ruky exprezident Suharto, ktorý stále nepocítil trest za to, že si počas dlhoročnej vlády privlastnil majetok, oproti ktorému je suma, o ktorej sa v súvislosti s obviňovaním Wahída hovorí, len číry zlomok.
