Mám výhrady voči interview Petra Greguša s riaditeľom Historického ústavu SAV Valeriánom Bystrickým (Osudy národa a jeho štátu, SLOVO č. 2/2001). Inštitúcia, ktorá nedokáže za vyše 60 rokov prísne zanalyzovať vznik a zánik prvej slovenskej štátnosti, nemôže byť predsa vedecká. V. Bystrický mal dva roky, keď sa začalo brieždiť nad príchodom prvej slovenskej štátnosti. Ja som mal vtedy osemnásť. Kto bol teda svedkom tej udalosti? On či ja? Skutočnosť, že je vysokoškolsky vzdelaný, ho neoprávňuje k ich prekrúcaniu. Vy sami, ctená redakcia, ste dnes svedkom pokutného šírenia dejín o zvrhnutí boľševizmu v ČSSR Václavom Havlom a spol. Trúfne si dakto tvrdiť, že Michail Gorbačov môže byť z deja vynechaný?! Dejiny vzniku prvej slovenskej štátnosti možno najľahšie prirovnať ku vzniku lesného malinia na rúbanisku starej hory. Semienko lesnej maliny čaká stáročia, ako aj zeleň afrických saván, kým sa naskytne „príležitosť“. Naskytla sa a slovenská štátnosť sa stala skutkom, bez ohľadu na následky. Nie všetci Slováci boli nadšení. Tak, ako aj pri vzniku druhej slovenskej štátnosti. Slovenskí dejinní pracovníci by mali vedecky vybádať súvislosť medzi príletom Rudolfa Hessa do Veľkej Británie a následným prenesením dobývania Anglicka do Ruska. Slovenskú inteligenciu by mal zaujímať juhoslovanský problém. Sme svedkami celkom nezakrytého „Drang nach Osten“. Nikoho nevzrušuje činnosť medzinárodného súdu v Haagu. Slovenská akadémia vied doteraz nepostrehla ani svetoborný vynález Číny: konglomerát socializmu a kapitalizmu – prosto socialistický kapitalizmus, budúcnosť sveta. Súčasní slovenskí politici hovoria o akejsi EÚ a akomsi NATO, no pre najbližší strom nevidia les.
Ladislav Augustín, Domaniža
