Bývalý minister Rudolf Zajac sa nechal počuť, že po Novom roku začne opäť komentovať situáciu v zdravotníctve. Vyjadrí sa však aj k podozreniam z klientelizmu, ktoré sa týkajú priamo jeho alebo jeho blízkych? Pripomeňme len dve kauzy, na ktoré dodnes nepoznáme odpovede. Keď bol Rudolf Zajac ministrom zdravotníctva, stiahla Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave žalobu na jeho bývalú firmu TATRA-ALPINE. Žalobou pritom od nej štátne zariadenie dovtedy vymáhalo až 4 milióny korún ako bezdôvodné obohatenie – a to už niekoľko rokov. V TATRA-ALPINE, ktorá dodáva nemocniciam zdravotnícky materiál, pôsobil Zajac ako riaditeľ od roku 1991. Oficiálne z nej vystúpil po tom, čo sa v roku 2002 stal ministrom. Nenahraditeľná (?) právnička Žalobu stiahol zo súdu exriaditeľ bratislavskej fakultnej nemocnice Valerián Potičný. Ten v liste súdu priznáva, že právnici z jeho nemocnice stiahnutie žaloby konzultovali s bývalou právničkou TATRA-ALPINE Zorou Bibelovou. Bývalá „Zajacova“ právnička bola už znova „jeho“ právničkou. Od augusta 2005 sa totiž stala šéfkou právneho odboru ministerstva zdravotníctva! Potičný od žaloby odstúpil v novembri 2005, teda dva mesiace po jej nástupe na ministerstvo. Takže počas pôsobenia ministra Zajaca ním menovaný V. Potičný stiahol žalobu na TATRA-ALPINE aj po konzultácii s bývalou právničkou tejto firmy, ktorá už v tom čase šéfovala právnemu odboru na ministerstve vedenom bývalým riaditeľom TATRA-ALPINE! Potičný aj zástupcovia firmy už niekoľko týždňov o kauze mlčia. Na otázky neodpovedá ani Zajac, ktorý odpočíva na ostrove Tenerife. Z. Bibelová však zostáva šéfkou právneho odboru aj pol roka po nástupe nového ministra Ivana Valentoviča. „Ide o jej morálny problém. Sama by mala zvážiť odchod z ministerstva. My v tejto veci nemôžeme nič urobiť“, povedala nám jeho hovorkyňa Silvia Balázsiková. A to napriek podozreniu z konfliktu záujmov. Samotná Bibelová tvrdí, že nemocnica sa rozhodla samostatne. Svoju účasť na stiahnutí žaloby síce popiera, stretnutie s právnikmi nemocnice však priznala: „Žalobu stiahli, pretože na súde by neuspeli,“ zdôrazňuje. Bez rozsudku však ide skutočne len o právny názor človeka, ktorý je v tejto veci zainteresovaný na obidvoch stranách. Ak je to také isté, prečo nemocnica niekoľko rokov tieto peniaze vymáhala? O čo v žalobe išlo Nemocnica na bratislavských Kramároch v roku 1993 podpísala s TATRA-ALPINE zmluvu, podľa ktorej jej mala firma doviezť prístroj z Rakúska a zaplatiť zaň predajcovi AVL Graz. Po dodávke prístroja nemocnica dala TATRA-ALPINE 650-tisíc korún, ktoré potom dostala na účet AVL. Nemocnica však ďalšie splátky neuhradila, a tak TATRA-ALPINE na základe rozsudku súdu zexekvovala z účtu nemocnice 4 206 000 korún. Nemocnica v následnej žalobe tvrdila, že peniaze má zaplatiť firme AVL, a nie TATRA-ALPINE – išlo podľa nej o neoprávnenú exekúciu. Opak tvrdí TATRA-ALPINE. Zdravotnícke zariadenie však podalo v roku 2000 žalobu, v ktorej vymáhalo peniaze z TATRA-ALPINE ako bezdôvodné obohatenie. Po zlúčení bratislavských nemocníc do jednej prešli aj právne spory z nemocnice na Kramároch k novému riaditeľovi V. Potičnému. Ten si podľa TATRA-ALPINE osvojil právny názor, že ďalším vymáhaním by nemocnica nič nezískala, a žalobu zastavil. Kto mal teda pravdu, už súd rozhodnúť nikdy nemohol. „Superbiznis“ v Tatrách To, ako si z občanov robiť dobrý deň, by mohol ilustrovať ďalší bonbónik z čias pôsobenia Rudolfa Zajaca na poste ministra zdravotníctva. Ide o predaj lukratívnej budovy Šrobárovho Ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Hornom Smokovci. Tento prípad je taký podozrivý, že ho vyšetruje Úrad boja proti korupcii. Budovu pod končiarmi Vysokých Tatier predal Šrobárov ústav firme Tera Invest, s. r. o. Petra Struhára. Ten je okrem iného aj spolumajiteľom FUN RÁDIA, ktoré zamestnáva ako moderátora druhého exministrovho syna Tomáša „Zaja“ Zajaca. Peter Struhár (cez firmu Tera Trade, s. r. o.) a Zajacovci majú vedľa seba aj byty v luxusnom apartmánovom TATRADOME v neďalekej Starej Lesnej. „Rudolfa Zajaca nepoznám. Je to absolútna náhoda,“ tvrdí však Bratislavčan Struhár. Pripomeňme, že podniká s nehnuteľnosťami a okrem iného pôsobí aj v spoločnosti Winterthur. Zakladal aj firmu Globtel a spoločnosť leteckého prepravcu Sky Europe. Lukratívnu budovu, v ktorej sídli pavilón pre matky s deťmi s dýchacími problémami, predali firme Tera Invest v lete 2005 za 52 miliónov korún. Podľa účtovných dokladov bola však jej hodnota 102 miliónov! „Aj naša kontrola potvrdila, že účtovná hodnota pavilónu bola dvakrát vyššia ako cena, za ktorú ho predali,“ potvrdila nedávno hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková. Išlo navyše o zrekonštruovanú budovu, do ktorej štát investoval v 90. rokoch 67 miliónov korún! Predaj pavilónu schválila správna rada Šrobárovho ústavu, väčšina členov ktorej zastupovala štát. Nominoval ich tam práve minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Jedna členka rady predtým pôsobila vo firme TATRA-ALPINE. Kalamita ako výhovorka Vedenie Šrobárovho ústavu sa bráni, že majetok predali vo výberovom konaní, v ktorom dala Tera Invest najvyššiu ponuku. Tú istú budovu si však teraz ústav od Tera Invest draho prenajíma. Za nájom bez energií totiž zaplatí ročne až 10,8 milióna korún! Zmluva o prenájme navyše platí do roku 2008, Tera Invest tak veľmi rýchlo dostane od Šrobárovho ústavu celkovo naspäť 28 miliónov. No nekúpte to za takých podmienok! Pavilón navyše pred predajom ústav opravil za 350 000 korún. Firme Tera Invest tak stačí už investovať len do obnovy parku, v ktorom vznikla škoda za tri a pol milióna. Má z čoho. Najmä, keď na to získala príspevok z fondov EÚ. Prečo teda predal Šrobárov ústav budovu, ktorú si teraz za takýchto podmienok prenajíma? Podľa vedenia ústavu bola na vine veterná smršť. Tá na jeseň 2004 na budovách ústavu urobila obrovskú škodu, z ktorej poisťovne nezaplatili ani štvrtinu (otázkou je, ako bol vlastne tento majetok poistený). V tom čase bol už ústav pol roka neziskovou organizáciou, do ktorej vložil pri transformácii majetok štát. „Museli sme predať jednu z budov, aby sme mali na opravu. Najviac bol postihnutý hlavný komplex v Dolnom Smokovci – zničená strecha, okná, poškodená fasáda a zlikvidovaný les okolo,“ vysvetľuje riaditeľ ústavu Vladimír Pohanka. Z poisťovne dostali 4,5 milióna korún, z EÚ 2,7 milióna a zo zbierok 2,5 milióna. To je takmer 10 miliónov korún. Podľa údajov z ústavu však stálo odstránenie škôd 12 miliónov. Z predaja pavilónu tak postačili dva milióny, ostatné peniaze išli na dodatočné vybavenie ústavu technikou, informačný systém či zateplenie. Bolo kvôli tomu potrebné predať budovu, za ktorú teraz ústav vyhadzuje nehorázne sumy? Kde sa budú liečiť deti? Otázkou je, kam sa podejú deti s rodičmi, pre ktoré pavilón v Hornom Smokovci vlastne vybudovali. Firma Tera Invest totiž môže už o dva roky s budovou urobiť, čo len uzná za vhodné. „Neviem, či tam spravíme hotel,“ vyhlásil Struhár, ktorý si koncom novembra založil ďalšiu spoločnosť Tera Hotel, s. r. o. „Čo bude potom, ešte neviem. Bude to treba riešiť, lebo ani dnešná kapacita celého Šrobárovho ústavu nie je taká, aby sme mohli liečiť všetky deti, ktoré to potrebujú,“ priznal Pohanka. Detí s astmou, alergiami či inými dýchacími problémami je totiž čoraz viac. „Chceme tu poskytovať zdravotnícke služby aj naďalej,“ hovorí však Struhár. Prečo nie? Možno si Šrobárov ústav za vlastné peniaze vybudoval konkurenciu. Prípadné súkromné zariadenie by však zrejme nebolo pre sociálne slabšie rodiny. Tie budú čakať na voľné miesto v budovách, ktoré v ústave zostali. Môžeme len hádať, ako by to komentoval československý minister zdravotníctva Vavro Šrobár, ktorý ústav v roku 1920 pre deti s TBC otvoril. A ktovie, čo by si myslel o spôsobe privatizácie tatranských liečebných ústavov, ktorý bol superhitom posledných štyroch rokov. Možno to vie okomentovať pán Rudolf Zajac. Vyjadrí sa v novom roku aj k tomu? Autor je publicista
