Osobitne ma zaujali dva príspevky v čísle 14/2000. „Základnou úľohou ľavice nie je byť vo vláde, ale s ľudom.“ Zaujímavá myšlienka vyslovená v článku Michala Poláka, redaktora BBC World Service, ktorý je pútavým a hĺbavým príspevkom do diskusie o našej slovenskej ľavici. Je na tom niečo: Ak by súčasní ľavicoví politici, keď sa dostali k moci – na ministerské a iné posty – akoby strácali spojenie so svojimi voličmi.
Skutočne je vzdávanie sa demokratického socializmu v SDĽ také výrazné? Zbavíme sa vlastného strachu z jasného odporu voči cieľu transformácie, strachu zo zúrivých útokov pravice (viď reláciu „O päť minút dvanásť“ zo 16. 4. 2000) a najmä z nezávislého myslenia?
Vďaka aj za príspevok „Mýty o integrácii“ z pera Eduarda Chmelára, ktorý otvorene píše o tom, čo je a čo nie je negociačný proces. Príspevok objasňuje širokej verejnosti problematiku, ktorá akoby bola tabu. Takmer každý ju obchádza, resp. o nej nemastno-neslano hovorí, prípadne skreslene informuje. Diskusia a vysvetľovanie politiky v tejto oblasti je nanajvýš aktuálne, potrebné a cenné, aby sa občania Slovenska mohli dozvedieť správne a odborné informácie o našej integrácii. Lebo len vhodnou informovanosťou o tomto procese u našich občanov dosiahneme to, o čo sa naša vláda usiluje – kladný postoj občanov SR k integrácii! Dúfam, že ľady sa konečne prelomili a pohli aj v tejto oblasti nášho spoločenského života. Fundované a odborné pohľady by mali zaznieť najmä z Ministerstva financií SR.
