Jedným z ústredných princípov zdaňovania je neutralita. Bez ohľadu na to, akou právnou formou bola vytvorená určitá hodnota, by mala byť zdanená rovnako. Na lepšiu ilustráciu uvediem príklad a na zjednodušenie abstrahujem od odvodov. Človek Č. je schopný inštalatér, účtovník, čokoľvek iné a ponúka svoje vedomosti, zručnosti potenciálnym odberateľom. Firma F. má záujem a je ochotná platiť 250-tisíc ročne plus náklady a odvody spojené s činnosťou Č. Č. má tieto možnosti: (1) zamestná sa u firmy F. Z jeho mzdy sa odráta 90 816 Sk nezdaniteľné minimum, zo zvyšku Č. zaplatí 19-percentnú daň, to je 30 245 Sk, a jeho čistý príjem je 219 755 Sk. Alebo (2) si zriadi živnosť a firme F. fakturuje. Odráta si 90 816 Sk nezdaniteľné minimum, zo zvyšku zaplatí 30 245 Sk daň a jeho čistý príjem je 219 755 Sk. Môže si tiež (3) založiť s. r. o. S, ktorej je stopercentným majiteľom. Z 250-tisíc ročne firma S. zaplatí 47 500 Sk daň z príjmu. Zvyšok vyplatí Č. ako podiel na zisku a jeho čistý príjem je 202 500. Alebo (4) si založí a. s. A., ktorej je stopercentným akcionárom. Tá z 250-tisíc zaplatí 47 500 daň z príjmu a zvyšok vyplatí Č. ako dividendu, teda čistý príjem Č. je 202 500 Sk. Dvojité zdanenie Keby sme dividendy zdanili, musel by Č. z už raz zdaneného príjmu platiť druhýkrát daň, v tomto prípade 38 475 Sk. Jeho čistý príjem by bol 164 025 Sk. A preto bola daň z dividend zrušená. Napriek uvedeným argumentom to mnohí ľudia považujú za nespravodlivé. Lenže dividendy v skutočnosti zdaňované sú tým, že nie sú odpočítateľnou položkou u toho, kto ich vypláca. Takže neznižuje základ dane firmy a keby bola u príjemcu zdanená, došlo by k dvojitému zdaneniu. Úroky sa na rozdiel od dividend zdaňujú preto, že keď firma vyplatí úroky, znižuje si tým základ dane, a práve preto musí byť úrok zdanený u príjemcu, inak by nebol zdanený vôbec. Keby teda dividendy boli nákladová položka vo firme, ktorá ich vypláca, museli by byť zdanené u príjemcu. A keby úroky neboli nákladovou položkou vo firme, tak by nemali byť zdanené u príjemcu. Výsledok je pri dnešnom nastavení daňového systému rovnaký: aj pri úrokoch aj pri dividendách dochádza k zdaneniu raz. Raz zdaňujeme i mzdy, nájmy, príjmy zo živnosti a pod. Nemožno akceptovať námietku, že právnická osoba ako platiteľ a fyzická ako príjemca dividend nemajú nič spoločné. Majú. Právnická osoba nie je samostatná entita, nemá dušu a vlastnú vôľu. Vôľa a majetok právnickej osoby je vôľa a majetok jej vlastníkov, ktorí sú zároveň príjemcovia dividend. Ani v spoločenstve vlastníkov bytov by nikomu nezišlo na um, že vôľa spoločenstva je iná, ako vôľa väčšiny vlastníkov. Holandské firmy vo výhode Zostáva argument, prečo sa má Slovensko dobrovoľne zriekať dane z dividend, ak ju zahraničný akcionár aj tak odvedie v domácej krajine. Lenže máme podpísané zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Najstaršia dnes platná takáto zmluva je z roku 1974 s Holandskom. Podľa nej ak holandský investor vyberá zisk zo slovenskej firmy, platí daň z dividend 0 percent. Táto zmluva platila už pred daňovou reformou a to je dôvod, prečo vyše polovička zahraničných investícií pochádza z Holandska. Aj keby sme zaviedli daň z dividend, na vyše polovičku zahraničných investícií by sa nevzťahovala a znevýhodnení by boli domáci podnikatelia. Za rok 2005 odíde cca. 40 mld. Sk do zahraničia ako dividendy, resp. ako podiel na zisku, veď sme sa roky usilovali o zahraničných investorov a poskytujeme im investičné stimuly (čo je nespravodlivé voči domácim). Je jasné, že prišli len kvôli zisku a teraz je logické, že si ho vyberajú. Tým, že štát nezdaňuje dividendy, bez problémov priznávajú zisky. Aj pri dani z dividend by presúvali peniaze do zahraničia, ale ako platby za poradenstvo či za transfer know-how. Výnos tejto dane by bol taký ako pred daňovou reformou, teda cca. 1,5 miliardy. Na záver sa vrátim k odvodom, od ktorých som v príklade abstrahoval. V nich je problém. Daňou zaťažujeme prácu a kapitál rovnako. Ale odvodmi zaťažujeme len prácu, takže tá je zaťažená asi 2,5-krát viac ako kapitál. Z dividend, z podielov na zisku, z tantiém, z príjmov z prenájmu či z úrokov sa neplatia odvody, zatiaľ čo zo mzdy sa platia hneď od prvej koruny a hneď v plnej výške, to je 48,6 percenta z hrubej mzdy. Prečo zaťažujeme prácu, ktorej je nedostatok, odvodmi a kapitál, ktorého je dostatok, nie? Riešenie nie je v nesystémovom zdanení dividend, ale v zaťažení dividend odvodmi. Autor je poradca ministra financií
