V poslednom čase sa najmä v súvislosti s črtajúcim sa škandálom v KDH veľa hovorí o financovaní politických strán. Až zverejnenie spôsobu vyplácania mzdy 67 okresným tajomníkom Čarnogurského hnutia vyvolalo reakcie na partajných sekretariátoch, pričom poodkryté kauzy využili naozaj svojsky – na požiadavky o zvýšenie štátnych dotácií. V tejto súvislosti je zaujímavý výrok Ústavného súdu Českej republiky, ktorý si u nás akosi nik nevšimol. Tamojšia pravicová Demokratická únia vyhrala v spore o niekoľko miliónov korún. Jej právni zástupcovia totiž namietli, prečo DEU nemá získať štátny príspevok za každý hlas odovzdaný jej kandidátom v parlamentných voľbách, aj keď nedosiahla trojpercentnú hranicu, ako ukladá zákon. Tak ako u našich západných susedov, aj u nás by mal mať každý hlas rovnakú hodnotu. Či ide o akademika alebo bezdomovca, nezávisle od toho, ktorý subjekt vo voľbách podporil. To, aby sa politická scéna zbytočne neštiepila, sa dá dosiahnuť okrem percentuálnej klauzuly aj iným spôsobom – sprísnením podmienok pre vstup na volebné kolbište, napr. zvýšením počtu podpisov na podporu účasti tej-ktorej strany vo voľbách, väčšou kontrolou petičných hárkov, ale predovšetkým kvalitnejšou prácou už jestvujúcich silnejších strán a hnutí. Ten, kto sa už posadí do volebného kolotoča, by nemal byť dodatočne ekonomicky diskriminovaný.
