Čo je to diplomacia? Sú to inštitucionalizované intrigy – v dobrom aj v zlom. Rusko sa už pomerne dávno vzdalo tohto inštitútu, pritom má jednak výborného ministra zahraničia (Lavrova), ale aj vysokú školu s dobrou povesťou (MGIMO). V praxi zrejme určovali politiku oligarchovia, proti ktorým sa už Putin nevedel postaviť a urobiť poriadok v dome.
Nechajme históriu a venujme sa ohnivej otázke – vojne na Ukrajine. Rusko ju začalo katastrofálne, bez diplomatickej prípravy. No ako z toho von? Množstvo sankcií, ktoré sa vrhli na Rusko, je vrcholne nepríjemnou skutočnosťou. Ako pripomínajú americkí spoločenskí vedci: sankcie je ľahšie uvaliť, ako zrušiť. V tomto prípade ide o mnoho sankcií, takže ich rušenie v dohľadnej dobe – napríklad do konca roka – neprichádza do úvahy.
Ilustrácia: Pixabay.com
Každá vojna sa končí buď víťazstvom jedného a porážkou druhého účastníka, alebo diplomatickou dohodou o ukončení bojov. Aj v prípade víťazstva jednej zo strán (nemusí to byť nevyhnutne Rusko) bude potrebné rokovať a rokovať. Takto sa končili všetky posledné veľké vojny.
V priebehu vojny sa objavili možnosti na rokovania – ponúkali sa Turecko, Francúzsko aj Izrael, dokonca aj Rakúsko naznačilo pripravenosť Viedne, tradičného miesta diplomatických rokovaní – od kongresov až po dojednanie mieru.
Viditeľne nie je ochota ani na jednej strane konfliktu – Rusko chce potvrdiť status svetovej veľmoci a Ukrajina zase víťazstvo nad Ruskom. Občas sa objavovali náznaky ochoty, no bolo vidieť, že nie sú myslené vážne, ani úprimne. Takýto stav vyhovuje viacerým štátom: USA rozširujú svoje vojenské teritórium a nivočia Európsku úniu, ukrajinskí oligarchovia si mastia pupky ako nikdy, Čína pokojne vyčkáva, ruskí oligarchovia sa zrejme tešia z pomalého pádu Vladimíra Putina. No a čo Európska únia? Akoby čakala na vlastný koniec. Neustále sa zadlžuje, presmerúva vlastnú energetickú závislosť, nivočí vlastnú ekonomiku a pokračuje v deštrukcii kultúry. To všetko preto, že nemá žiadny súvislý názor vo forme programu o sebe, ale ani o svete. Postačuje sekírovanie členských štátov. A predovšetkým – nemá žiadnu diplomaciu!
Má dobre plateného „vrchného diplomata“, ktorý neustále presviedča o svojej neškodnosti, aj viacerých komisárov, ktorí berú platy akoby za medzinárodnú kooperáciu (obchod, energetika, potraviny a pod.). Žiadne návrhy na ukončenie vojny, žiadne návrhy na diplomatické styky, teda rokovania. Je to veľká hanba celej Európskej únie. Iba neustále nadávanie na jednu svetovú stranu, čo po Bruseli opakujú takmer všetky členské štáty.
Chcú všetci nekonečné pokračovanie hlúpej a deštruktívnej vojny?
Potrebné je prinútiť aktérov a tiež zainteresovaných k rokovaniu, to znamená zástupcov Ruska, Ukrajiny, USA a OSN. EÚ by som vynechal, je vyprázdnená kultúrne, aj intelektuálne. Problém je však aj v tom, že USA tiež rezignovali na diplomaciu, majú v čele rezortu militanta, no a Biden – škoda hovoriť. Možno viceprezidentka by mohla zasvietiť a pridať by sa mohlo zopár oligarchov zo všetkých vymenovaných krajín. Nech prevezmú zodpovednosť a prestanú iba koristiť na nešťastí iných.
Bude potrebné aj znovu postaviť Ukrajinu na nohy, no s iným politickým podkladom – bez vlády oligarchov a viac demokracie, veď Zelenskyj chce do EÚ! Prekvapivo sa našiel jeden štát, ktorý je lastovičkou – prinesie leto? Ide o Taliansko, ktoré predložilo OSN návrh na rekonštrukciu Ukrajiny. Sem s ním, zverejnite ho!
Zišlo sa aj fórum bohatých a vplyvných v Davose, no nič konštruktívne radšej nečakajme, no mohli by iniciovať diplomatické pokračovanie. To by bol veľký pokrok smerom k mieru.
Obnova krajiny – to je záležitosť odborníkov a politikov, no a niekto to musí zaplatiť, takže v zákulisí aj bankárov.
Slovenský minister zahraničia radšej tuho mlčí – v období pandémie bol výrečnejší, aj so svojím štátnym tajomníkom, teraz zrejme nedostali žiadne pokyny a tak sú radšej ticho. Ale lepšie ako vypúšťanie nezmyslov. No aj na Slovensku sú inštitúcie, ktoré by mohli aspoň načrtnúť, čo ďalej – máme výskumné ústavy, dokonca aj Akadémiu vied, máme aj univerzity s ekonomickým, aj medzinárodným zameraním – a nič. Na Slovensku sú aj občianske združenia zaoberajúce sa medzinárodným svetom, asi nedostali pokyny, a tak budú hovoriť až potom, čo nastane nejaký zvrat. To je dosť hanebná podstata. Všetci to nechávajú na „vývoj“, ten to má vyriešiť.
Oživenie diplomacie je kľúčovou otázkou pre mier – aj na Ukrajine, ak, samozrejme, nedôjdu ukrajinské tanky do Moskvy. Dúfajme, že Ukrajina nedostane aj balistické rakety a moderné tanky. To by bol fukot.
Existuje aj ľudská „diplomacia“ – teda kontakty ľudí medzi sebou. Keď už prišlo do EÚ asi 6 miliónov ľudí, mali by dostať nejakú víziu, mali by si ju vytvárať. Aj počas obidvoch svetových vojen existovali skupiny exilových intelektuálov aj umelcov, ktorí pripravovali víziu budúcnosti svojej vlasti – takto sa zrodilo aj Československo. Existovali exilové vlády počas druhej svetovej vojny, ktoré prevzali vládu a obnovili krajinu – štát, hospodárstvo aj sociálny život. Na čo čakajú milióny Ukrajincov v EÚ?
Posledné vyhlásenie prezidenta Zelenského vyzerá nebezpečne – chce dostávať 5 miliárd dolárov mesačne, humanitárnu pomoc a moderné zbrane – pre koho sú peniaze určené, kto sa zase bude mať lepšie, nechce náhodou pokračovať aspoň rok v tomto podivnom žobraní, ktoré úplne nahradilo diplomaciu, je otvorené v požiadavkách, úplne utajené v použití získaných prostriedkov.
Zobudia sa obyvatelia krajín Európskej únie a donútia politikov, aby namiesto nadávok začali problémy aj riešiť? Alebo budeme v pokoji čakať na koniec Európy?