Na konci októbra, presne 27. 10 2007, sa v Miláne konal zakladajúci zjazd Demokratickej strany. Napriek tradičnému označeniu je toto politické zoskupenie na talianskej politickej scéne niečím celkom novým, čo môže priniesť zásadnú zmenu v doterajšom vývoji. Do systému politických strán sa v Taliansku hneď po vojne dostal vírus delenia, ktorý spôsoboval, že v parlamente bolo vždy priveľa strán na to, aby vytvorili trvanlivejšiu koalíciu. Taliansko sa stalo v počte vlád rekordérom; niekedy ich malo niekoľko v jednom roku. Po kríze na začiatku deväťdesiatych rokov, ktorá viedla k zániku povojnových vládnych strán, zmenil parlament volebný zákon tak, aby zvýhodnil veľké politické celky. Cieľom bolo vytvorenie dvoch pólov na politickej scéne, ktoré by voličom ponúkali alternatívne riešenia. Čoskoro sa však ukázalo, že zákonodarcovia boli na vynachádzavosť politikov krátki. Tí sa spojili do veľkých celkov, aby vyhrali voľby, ale v parlamente sa potom znovu rozdelili do mnohých malých skupín, ktoré sa medzi sebou sporili rovnako ako predtým. Problémy na úvod V minulom roku vyhralo voľby zoskupenie ľavého stredu pod vedením Romana Prodiho. Opieralo sa o Olivovník (O), ktorí tvorili Ľavicoví demokrati (ĽD) a Margaréta (M), ako aj o šesť ďalších strán, kde boli popri komunistoch a zelených aj bývalí socialisti, radikáli, liberáli a kresťanskí demokrati. Tesná väčšina v parlamente a rôznorodosť koalície paralyzuje Prodiho vládu od samého začiatku. S myšlienkou na vytvorenie strany ľavicových reformistov prišiel novinár a poslanec za ĽD Michele Salvati pred štyrmi rokmi. Konkrétnejšiu podobu mu dal Romano Prodi ešte ako predseda EK, keď navrhol jednotnú volebnú listinu reformných síl do volieb do EP v roku 2004. Spoločná kandidátka získala 31,1 % hlasov a úspech viedol Prodiho k návrhu spoločnej kandidátky aj do parlamentných volieb v Taliansku na rok 2006. V druhej polovici roku 2006 Prodi poveril skupinu osobnosti z kultúry a politiky, aby pripravili Manifest demokratickej strany (DS), ktorý zverejnili v decembri 2006. Zdôraznili v ňom orientáciu, ale nie vstup do Strany európskych socialistov, potrebu priamej voľby kandidátov, rešpektu k ústave a vzťahu medzi štátom a cirkvou, ako je zakotvený v ústave. V prvých mesiacoch tohto roku sa viedla živá diskusia o procese formovania budúcej strany, o jej cieľoch, organizácii a kandidátoch na vedúce miesta. V súvislosti s funkciou budúceho tajomníka DS sa spomínali mená Fassina, D´Alemu i Veltroniho. D´Alema vyslovil názor, že Prodi prišiel s myšlienkou DS a mal by viesť proces jej zrodu. Kongresy ĽD a M v apríli mali ukončiť pôsobenie týchto strán a potvrdiť projekt budúcej spoločnej strany. O zložitej situácii svedčí to, že Fassino sa na zjazde ĽD musel vyrovnať s vnútornou opozíciou skupiny Mussiho a Salviho, ktorí do budúcej DS odmietli vstúpiť. Musel aj upokojiť predstaviteľov strany európskych socialistov, ktorí očakávali DS v lone SES a zároveň spojencov z M, ktorí do SES vôbec nechceli vstúpiť, čo Ruttelli na poslednom zjazde tejto strany znovu potvrdil. Prodiho prehra a Veltroniho víťazstvo Nedôvera občanov k politickým stranám a ich aparátom presvedčila D´Alemu a Fassina z ĽD, aby prijali Prodiho návrh na priamu voľbu kandidátov na zakladajúci zjazd DS. Prodi ako otec myšlienky DS si robil nároky aj na jej vedenie. V rozhovore pre noviny La Repubblica načrtol dosť pesimistickú diagnózu stavu talianskej spoločnosti. Podľa neho je vládna koalícia nejednotná a rozhádaná, na spojencov sa nedá spoľahnúť a premiér nemá silu presadiť svoju politickú líniu. Krajina odmieta uznať reálne požiadavky a prijať obete pre budúcnosť. Keď bola pri moci, katastrofálne si počínala aj opozícia, a nemá právo ponúkať sa ako alternatíva. Predseda Zväzu priemyselníkov nemá zmysel pre rovnováhu a odbory nechcú uznať, že krajina sa musí zmeniť. Podľa bývalého diplomata a známeho politického komentátora Sergia Romana to znelo ako rozlúčková reč sklamaného a nepochopeného politika, ktorý sa presvedčil, že občania si nezaslúžia jeho oddanú službu. Ale Prodi z toho nevyvodil, že je to preňho neprijateľné postavenie a je lepšie odstúpiť, ale naopak, že iba on je schopný krajinu vyviesť z tejto situácie. Preto pre budúcu DS navrhol len koordinátora, ktorého by potom pred parlamentnými voľbami nahradila politicky závažná osobnosť. Prevážila však mienka, že Prodiho iniciatíva by prospela jeho záujmom, ale na úkor budúcej DS, ktorá potrebuje od začiatku presvedčivého a energického vodcu. S Prodiho návrhom, aby vodca DS a predseda vlády boli tá istá osoba, nesúhlasili ani hlavní predstavitelia ĽD a M. Ďalší z možných kandidátov na vedenie budúcej DS, terajší minister zahraničia Prodiho vlády D´Alema, navrhol ako kandidáta na tajomníka DS terajšieho rímskeho starostu Waltera Veltroniho. Veltroni bol aktívnym členom reformného prúdu v bývalej komunistickej strane a podporoval všetky jej premeny až po ĽD. Má povesť tolerantného, liberálneho politika, ktorý si ako riaditeľ denníka bývalých komunistov vyložil na stôl fotografiu Johna Kennedyho, vedel presvedčivo hovoriť o svetových problémoch, vysloviť uznanie Gándhímu i Mandelovi, ale aj známym spevákom populárnej hudby a futbalistom. Získal si povesť rozhľadeného politika aj dobrého človeka, ktorá ho predurčovala na úlohu predstaviteľa ľudí volajúcich po čistejšej politike. Prieskumy verejnej mienky v júni tohto roku ukazovali, že Veltroni ako kandidát na tajomníka DS by pre túto stranu zvýšil preferencie o 10 %. Dôležité tiež bolo, že až 20 % Talianov, ktorí nevolili terajšie vládne strany, si vážia Veltroniho ako politika. Oceňovali ho však skôr starší voliči, preto sa od neho očakávalo, že bude vo svojej politike mladý a inovatívny, aby si získal mladú generáciu. Ďalšiu možnosť rozšírenia voličskej základne mu ponúka 15 % Talianov, ktorí sú ochotní voliť ľavicu alebo pravicu podľa toho, ako ich príslušný kandidát presvedčí svojimi argumentmi, čo však neraz znamená to, akým dojmom na nich kandidát zapôsobí. Víťazné zhromaždenie v Turíne Široká podpora presvedčila Veltroniho, aby prijal ponúkanú kandidatúru a 27. júna na zhromaždení v Turíne predložil svoju predstavu budúcej DS. Nesklamal očakávanie verejnosti, bol inovatívny a konkrétny. Nevystupoval ako tradičný ľavičiar, uznal pozitívne kroky predchodcov, hoci pochádzali z iného politického tábora. Ako heslo prístupu k riešeniu problémov si vybral slova Olofa Palmeho: Nebojujeme proti bohatstvu, ale proti chudobe. Vybral si desať aktuálnych tém z talianskej politiky, aby sa vyjadril ku konkrétnym otázkam a nevystupoval iba so všeobecnými programovými heslami. Podporil snahy vybudovať rýchlodráhu medzi Turínom a Lyonom v mene ekológie, doladiť zákon o odchode do dôchodku, zmeniť volebný zákon a znížiť počet poslancov, zvýšiť disciplínu pri rokovaní o rozpočte v parlamente, posilniť bezpečnosť občanov, znížiť dane bez rozdúchavania triednej nenávisti, znížiť zdanenie zisku z prenájmu, smerovať k 50-percentnému zastúpeniu žien na všetkých úrovniach riadenia DS, zaviesť daňové úľavy na investície do výskumu a ochrany životného prostredia, zaviesť stáže ako prvú formu práce po skončení univerzity. Iné chápanie politiky naznačilo aj jeho želanie: Politika je úžasná kolektívna cesta a chcel by som, aby sme pri nej boli raz veselí. Vystúpenie Veltroniho v Turíne sa stretlo s pozitívnym ohlasom skoro u všetkých komentátorov. Aj tí, čo sa považujú skôr za pravicových liberálov, videli v jeho prejave výraz postideologickej politickej kultúry ľavého stredu, chápavého a rovnostárskeho liberalizmu, ktorý vyrovnáva príležitosti, uznáva podnikovú kultúru i starostlivosť o životné prostredie, uznáva dôležitosť finančných trhov, podporuje rast podnikov, rešpektuje náboženstvo i laickosť štátu, bojuje proti mrhaniu v štátnej správe, chce začleniť riadnych imigrantov do spoločnosti, ale postihovať tých, čo sa dopúšťajú trestných činov. Silnou stránkou Veltroniho je, že to môže robiť dôveryhodne, láskavo a bez arogancie. Veltroniho prejav prijal pozitívne aj predseda Zväzu priemyselníkov Luca Cordero di Montezemolo. Len Berlusconi si povzdychol, že Veltroni je človek, ktorému praje šťastie. Nik mu nepripomína jeho komunistickú minulosť, všetci mu priznávajú plno dobrých vlastností, a jemu, Berlusconimu, nechcú priznať ani to, že je predsedom klubu, ktorý toho vo futbale vyhral najviac. Treba dodať, že práve v čase Veltroniho vystúpenia v Turíne bol predseda druhej najsilnejšej zložky vznikajúcej DS, Francesco Rutelli z M, na stretnutí s Hillary Clintonovou vo Washingtone, ktorá ho ubezpečila o plnej podpore a ochote spolupracovať s budúcou talianskou DS. Autor je publicista (Pokračovanie v budúcom čísle)
