Tak sme si ho opäť pripomenuli. Medzník. Puklinu opony. Pilier našej, a najmä ich slobody. Celý deň a noc na nás ktosi húdol z vysvietenej obrazovky. Bľabot z výšky, priam akosi od Boha. Skvelé myšlienky, krásne ideály. Naučené frázy, „verklíkované“ dogmy, predpisy na utópiu. Každý rok to isté. Tie isté slová, tie isté dokumenty, tie isté tváre – 17. november. Sviatok všetkých svätých. Čas, keď sa dáva priestor osobnostiam. Múdrym ľuďom, často s nemúdrymi myšlienkami. A ľudia počúvajú. Idey, sklamania, ponaučenia, kázeň i odsúdenie. Slová bez myslenia, čo nie sú schopné niečo povedať. Urážky sebavyjadrenia. Dozvedáme sa, kto je nenapraviteľný boľševik, kto hrozný človek, kto radikál a kto ten správny kamarát. Áno, áno. Ten má tie náležité myšlienky, ten správny sveter, to jediné pravé presvedčenie. A ten tam, čo už s ním? Povolíme mu hovoriť. Nie veľa, ale predsa. Veď sme demokrati. Rozumní, rozhľadení intelektuáli. Chápajúci priestor i čas. Poznajúci ľudské potreby i túžby. Bežné osudy i každú rodinu. Vyznávajúci tú našu, domácku demokraciu. Centrálne plánovanie mysle a ľudského osudu. Nie cit, ale doktrínu, uplatniteľnú kedykoľvek, kdekoľvek a na komkoľvek. Demokracia divákov, (ne)demokracia aktérov. Sme demokrati. Rozumieme, že sa musia vyrozprávať. Môžu kikiríkať, ale naženieme im strach. Aj oni sú možno ľudia. Musia z niečoho žiť, niekde pracovať. Aj „odľudi“ majú svoje rodiny. A ach, predsa sa nebudú báť, zhodíme ich. Ak nie z funkcie, stačí z uhla pohľadu. Jedného po druhom. Pekne v priamom prenose. Navlečieme si intelektuálske svetre, obujeme modré čižmy. Rozšliapeme, podrvíme. Verejná poprava mysle. Veď je to tak ľahké, na postmodernej kazateľnici už dlhšie hráme presilovku. Je predsa demokratická, teda naša. Sedemnásty november. Čas, keď prichádzajú vyvolení. Čas pochopených ideálov a nepochopených dôsledkov. Sme demokrati. Och, ako dobre to znie. Všade nás počuť, o nich začuť netreba. Sú predsa škodní. A my sme demokrati. Demokrati, povoľujúci jeden názor, jednu stranu a jeden svet. Bojujúci proti totalite, vo svojom vnútri ukrývajúci totalitné osobnosti. Autor je politológ a novinár
