Afganská organizácia za práva žien RAWA (Revolutionary Association of the Women of Afghanistan) sa angažuje od roku 1977. V súčasnosti v nej pôsobí okolo dvetisíc žien, ktoré svoje aktivity rozvíjajú v Afganistane a Pakistane. Jednou z nich je aj Zoya. Potom, ako zavraždili jej rodičov, navštevovala školu založenú a prevádzkovanú touto organizáciou. Ako všetky aktivistky organizácie RAWA, aj ona vystupuje z bezpečnostných dôvodov len pod pseudonymom a neposkytuje verejnosti nijaké fotografie.
Zhováral sa Matthias Galle
Pred viac ako dvoma rokmi označila vaša kolegyňa Sahar Saba v Jungle World (38/06) situáciu žien v Afganistane aj päť rokov po páde Talibanu ako katastrofálnu. Zmenila sa odvtedy k lepšiemu?
– Nie, situácia sa skôr ešte viac zhoršila. Ženy sú utláčané z dvoch strán. Na jednej strane prostredníctvom domáceho násilia, na druhej násilím, ktoré vychádza od fundamentalistov. Ženy znásilňujú, unášajú, mučia a zabíjajú ozbrojení prívrženci mocných „warlords“ (vojnových pánov) v rôznych provinciách. Pritom násilie voči ženám denne narastá a existujú stovky príkladov. Jedným z nich je prípad štrnásťročnej Bashiry, ktorú znásilnila skupina mužov, v ktorej bol aj dvadsaťdvaročný syn člena parlamentu a dodnes sa voči nemu nezačal nijaký proces.
Ako reagujú vojaci medzinárodných síl, keď sa dostanú do konfrontácie s násilím voči ženám?
– V takom prípade nereagujú vôbec. Voči násiliu páchanému na ženách sú absolútne ľahostajní. Ak niekomu poskytujú ochranu, tak len warlordom. Dievčatá, ktoré utrpia šok a plačú, pretože ich znásilnili a mučili, je možné vidieť dokonca aj v televízii. Objavujú sa tu napríklad scény, keď sa dievčatá pýtajú: „Kam máme teraz ísť? Neexistuje nikto, kto by nám mohol ponúknuť spravodlivosť.“ To dokazuje, že jednotky medzinárodných síl sa našim obyvateľom nikdy nepokúsili pomôcť.
Aké dôsledky majú skúsenosti s násilím na bežný život žien?
– Predovšetkým ten, že v provinciách naďalej odporúčajú ženám nosiť burku, aj keď od pádu vlády Talibanu neexistuje nariadenie, ktoré by prikazovalo nosiť ju. Závoj zahaľujúci celé telo si ženy obliekajú ako ochranu. Ak by ako mladé pekné ženy pritiahli pozornosť nejakého warlorda v provincii, museli by sa obávať, že ich prepadnú, znásilnia, odvlečú a budú týrať.
Počas vlády Talibanu vytvorila RAWA, vtedy najmä ilegálna sieť dievčenských škôl, vzdelávacie programy pre ženy. Teraz sú v Afganistane opäť školy – aj pre ženy. Organizácia RAWA však napriek tomu pokračuje vo svojej vzdelávacej práci. Prečo je to nevyhnutné?
– Veľa ľudí hovorí, že školy v Afganistane sú otvorené pre všetkých, čo vraj je znakom demokratizácie a posilňovania práv žien v našej krajine. Vzhľadom na miliardy amerických dolárov, ktoré sem prúdia, sa však pri budovaní škôl urobilo skôr veľmi málo. Na existujúcich školách veľmi často nepracujú dobrí učitelia a navyše je veľmi nedostatočné aj vybavenie škôl. Ak aj pre deti existuje možnosť chodiť do školy, dcéry tam rodičia posielajú len veľmi neradi. Predovšetkým pre obavy, že by ich cestou do školy mohli znásilniť alebo uniesť. Hlavný problém je príšerná bezpečnostná situácia. Ak sa cestou do školy prihodí nejaký incident alebo ak je dievčina prinútená vstúpiť do manželstva, jej vzdelávacie možnosti sa skončili. Funkčný vzdelávací systém znemožňuje aj nedostatočné medicínske a potravinové zabezpečenie. Ako má byť chorý človek, alebo človek s prázdnym žalúdkom otvorený pre vzdelávanie?
Ako vyzerajú vzdelávacie programy RAWA?
– Organizujeme kurzy čítania a písania pre ženy, ktoré už dnes netreba plánovať tajne ako v časoch Talibanu. Kurzy sa uskutočňujú nielen v Kábule, ale aj v provinciách a v afganských utečeneckých táboroch v Pakistane. Okrem toho organizujeme aj programy zdravotníckej starostlivosti. Koncentrujeme sa na dediny a vidiecke prostredie, ktoré nepokrývajú neziskové združenia a iné organizácie. Stretávame sa povedzme v dome učiteľky, pozývame susedky a ich prostredníctvom sa potom aj iné ženy a rodiny dozvedajú o programe. Nakoniec vedia všetci v okolí o kurze čítania a písania a môžu sa pridať. Účasť na kurzoch je bezplatná.
Mnohé konzervatívne rodiny však určite majú problém s tým, aby umožnili svojim dcéram účasť na vzdelávaní.
– Máte pravdu, všade existujú veľmi konzervatívne rodiny, ale väčšina ľudí v Afganistane medzičasom pochopila, že vzdelanie by sa malo poskytovať aj dievčatám. Svet sa vyvíja stále ďalej a to má vplyv aj na našu krajinu. Napriek tomu sa objavujú problémy s rodinami, ktoré nedovolia svojim dcéram zúčastňovať sa na vzdelávaní.
Vaša kolegyňa Sahar Saba požadovala ešte v roku 2006 väčšiu účasť medzinárodných jednotiek v Afganistane. Váš názor dnes je však taký, že zahraničné jednotky by sa mali stiahnuť. Prečo sa váš pohľad takto zmenil?
– Od začiatku bol náš postoj k medzinárodným jednotkám viazaný na isté podmienky. Čo sa týka dĺžky ich pobytu, malo ísť o nasadenie na krátky čas. Okrem toho malo byť cieľom vojakov odzbrojiť fundamentalistické strany a súkromné armády, zbaviť moci vojnových zločincov a tých, čo sú zodpovední za vojnové zločiny, postaviť pred medzinárodný súd. Popritom malo byť ich ďalšou úlohou poskytnutie ochrany pre demokratické sily, aby sa mohol naštartovať rozvoj skutočnej demokracie. Za týchto okolností by sme cudzie jednotky v Afganistane akceptovali a privítali. Ale už po krátkom pobyte vojakov bolo viditeľné, že sa týchto úloh neujali – nezabezpečili ani ochranu umožňujúcu rozvoj demokracie, ani odzbrojenie fundamentalistických skupín. Dokonca začali podporovať džihádistickú Severnú alianciu. Za takýchto podmienok hovoríme po siedmich rokoch účasti medzinárodných jednotiek, že ich pobyt v Afganistane neposkytuje nijaký príspevok k pozitívnym zmenám. Práve naopak, sú dôvodom dodatočných politických konfliktov. Preto žiadame stiahnutie cudzích vojenských jednotiek.
V decembri v roku 2007 RAWA vyhlásila, že ľudia v Afganistane by po odchode medzinárodných jednotiek necítili žiadne vákuum, ale práve naopak, namiesto toho by bol možný nový pozitívny začiatok. V južnom Libanone prevzalo islamistické hnutie Hizballáh moc priamo, potom čo sa izraelské jednotky v roku 2000 stiahli z tohto územia.
– Uvedomujeme si nebezpečenstvo občianskej vojny. Ak nám však medzinárodné spoločenstvo naozaj chce pomôcť, potom je prvým krokom týmto smerom stiahnutie jednotiek – v spojení s ďalšími opatreniami. K tomu patrí odzbrojenie fundamentalistic=kých skupín a procesy s afganskými vojnovými zločincami pred medzinárodnými súdmi. Ak sa po stiahnutí jednotiek podniknú tieto kroky, sme presvedčené, že sa tým umožní vznik silného demokratického hnutia ako alternatívy voči fundamentalizmu. Vzostup demokratických hnutí s podporou obyvateľstva je možný a Afganistan by sa takto mohol vydať na cestu transformácie smerom k demokratickému štátu.
Kto má odzbrojiť fundamentalistov a chrániť demokratické sily, ak sa medzinárodné jednotky stiahnu? Predsa len – máte dočinenia s ozbrojenými zoskupeniami pripravenými na násilie.
– V prvom rade: nevidíme, že demokratické organizácie by boli pred fundamentalistami chránené, ani keď sú v krajine tisíce vojakov. Okrem toho je dôležité aj to, že nikto nemôže očakávať zmenu z jedného dňa na druhý. Demokratická premena nie je záležitosťou dní, je to skôr sled udalostí, ktoré môžu trvať aj tridsať rokov. Táto úloha sa však nedá zvládnuť len silami v Afganistane. To je dôvod, prečo sa aktivistky RAWA pokúšajú osloviť ľudí v západných krajinách. Pretože títo ľudia môžu vyvinúť tlak na vlastné vlády, aby zmenili politiku voči Afganistanu, čo, zdôrazňujem, znamená, ukončiť podporu fundamentalistických skupín a staviť na spoluprácu s demokratickými silami. Bez tlaku týchto ľudí – a myslím tým ľudí v Afganistane aj v západných krajinách – sa nebude dať zmeniť nič.
RAWA je revolučné združenie afganských žien založené v hlavnom meste Kábule v roku 1977 ako nezávislá politická a sociálna organizácia afganských žien bojujúcich za ľudské práva a sociálnu spravodlivosť. Zakladateľkami bola skupina afganských intelektuálok pod vedením dnes už legendárnej Meeny, ktorú v Pakistane v roku 1987 zavraždili afganskí agenti vedení sovietskou KGB v spolupráci s fundamentalistickou skupinou Gulbuddina Hekmatyara.
Najdôležitejším cieľom RAWA bolo a dodnes je zapojenie čoraz väčšieho počtu afganských žien do sociálnych a politických aktivít zameraných na ženské práva s cieľom vytvoriť systém a vládu, ktoré by sa zakladali na demokracii a sekulárnych hodnotách.
Počas okupácie Afganistanu Sovietskym zväzom bojovala RAWA proti okupantom a kolaborantskej vláde rozširovaním letákov, organizovaním štrajkov a protestov v školách a na univerzitách.
Napriek prenasledovaniu fundamentalistami táto organizácia spravuje školy a nemocnice pre utečencov, vydáva časopis Payam-e-Zan (Posolstvo ženy). V rámci týchto aktivít sa mnohé pracovníčky RAWA ocitli vo väzení. Niektoré z nich sú za mrežami, kde ich nezriedka mučia, už osem rokov. Po páde bábkovej vlády ustanovenej Sovietskym zväzom a invázii fundamentalistov do Kábulu sa RAWA čoraz viac koncentrovala na práva žien a pranierovanie barbarských činov fundamentalistov.
Dnes sa aktivity tejto organizácie sústreďujú najmä v Pakistane a Afganistane. V Pakistane sa práca zameriava na utečenkyne a najviac aktivít sa vyvíja v táboroch Quetta a Peshawar. Aktivity sa zameriavajú na niekoľko oblastí. V rámci vzdelávania organizácia spravuje pätnásť základných a vyšších škôl pre dievčatá a chlapcov a organizuje početné kurzy pre analfabetov. RAWA spravuje aj deväť detských domovov pre dievčatá a chlapcov v Peshaware, Islamabáde, Rawalpindi a Quetta.
Zdravotnícku starostlivosť zabezpečuje RAWA pomocou mobilných zdravotníckych tímov, ktoré pôsobia najmä v utečeneckých táboroch. Bezplatnú starostlivosť pre ženy a deti poskytuje aj v jednej nemocnici a jednej klinike. Dôležitú aktivitu predstavuje aj práca v oblasti ľudských práv. Ľudsko-právnym organizáciám poskytuje RAWA informácie a dokumentáciu trestných činov a neľudských praktík fundamentalistov. V oblasti kultúry sa organizácia snaží šíriť piesne a hudbu s antifundamentalisticky ladenými textami. Jej aktivistky organizujú divadelné predstavenia a rôzne skeče, organizujú „noci poézie” a „noci dejín”, vydávajú brožúry, letáky. RAWA organizuje demonštrácie, tlačové konferencie, vydáva tlačové správy – snaží sa dostať do povedomia ľudí informácie o skutočnom stave udalostí a situácii obyčajných ľudí z Afganistanu. Organizuje diskusie o právach žien, fundamentalizme, spôsoboch a metódach riešenia problémov Afganistanu, na ktorých sa zúčastňujú ženy a dievčatá.
Organizácia sa stará o vdovy a rodiny väznených. Nadväzuje kontakty s rodinami, ktorých členov uniesol Taliban alebo iné džihádistické skupiny či pakistanská polícia. Pomáha aj ženám, ktoré zneužíva a týra vlastná rodina. Aktivity v Pakistane financuje RAWA nielen zo zbierok, ale predovšetkým z výťažkov vlastnej činnosti. Spravuje prevádzky na výrobu umeleckých predmetov, tkania kobercov a krajčírske dielne, chov sliepok a rýb, výrobňu marmelády, kriedy, atď.
Činnosť v Afganistane sa z väčšej časti zameriava na podporu žien, ktoré sa stali obeťami vojny a násilných činov. Pracovníčky kontaktujú rodiny, a najmä ženy, ktoré sa stali obeťami fundamentalistov. Okrem priamej pomoci – napríklad psychosociálnej, hľadania ubytovania, poskytovania medicínskych služieb a podobne, sa snažia o ich osude informovať svet. Ženy a deti často transportujú do Pakistanu, kde sú lepšie podmienky na rehabilitáciu a opätovné zapojenie do života. Napriek ilegalite a ťažkým podmienkam v Afganistane, ktoré majú na svedomí fundamentalisti, prevádzkuje organizácia „domáce školy” a kurzy alfabetizácie pre ženy a dievčatá. Spravuje mobilné zdravotnícke tímy v ôsmich provinciách Afganistanu, ktoré sa venujú predovšetkým ženám bez peňazí na návštevu lekára. Ošetrujú aj deti a v niektorých prípadoch aj zranených mužov. Zdravotnícke tímy popri tom organizujú aj kurzy prvej pomoci a realizujú očkovacie programy. Financovanie uvedených programov v Afganistane sa realizuje prostredníctvom spravovania slepačích fariem, malých výrobní kobercov, umeleckých prevádzok a krajčírskych dielní. Okrem týchto projektov, ktoré RAWA sama priamo spravuje, poskytuje aj podporu samostatným ženským projektom.
Okrem rozširovania a prehlbovania súčasných aktivít plánuje RAWA v budúcnosti otvárať verejné knižnice vo vzdialenejších vidieckych oblastiach. Ďalším krokom by mali byť počítačové a internetové kurzy pre ženy a dievčatá a kvalitné kurzy angličtiny v každej škole, pretože tento jazyk umožňuje počítačovú komunikáciu. Vzdelávanie by v budúcnosti malo ešte viac zameriavať na praktické zručnosti, aby sa ženy o seba dokázali postarať samy, preto sa plánujú odborné a profesné kurzy. V oblasti zdravotníctva sa RAWA bude koncentrovať na rozširovanie medicínskych služieb, ale celkovým cieľom je bezplatné zdravotníctvo v celej krajine.
Najdôležitejším cieľom tejto organizácie je premena Afganistanu na demokratickú sekulárnu krajinu, v ktorej budú významnú úlohu zohrávať ženy.
Zdroj www.rava.org
Pripravil Peter Nedoroščík
