Súčasná vláda vraj neprijala dostatočné opatrenia proti rozširujúcej sa finančnej kríze, tvrdí opozičná SDKÚ-DS. Jej líder Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že si preto nemôžu dovoliť nečinnosť a navrhnú viacero opatrení, o ktorých chcú diskutovať s parlamentnými stranami aj odborníkmi. Jedným z opatrení má byť zníženie súčasnej devätnásťpercentnej rovnej dane na 16 percent, čo by sa malo odraziť na raste príjmov občanov. Nie je to po prvý raz, čo opozícia prichádza s takýmto návrhom. Najskôr chcela, aby sa daň z príjmu fyzických i právnických osôb z 19 percent znižovala postupne, každý rok o percento, až na 15 percent. Vlani jej lídri neúspešne presadzovali zníženie daní z 19 na 17 percent, pričom argumentovali vysokým ekonomickým rastom na Slovensku, ktorý by podľa nich takúto úpravu umožňoval bez negatívneho dopadu na príjmy štátneho rozpočtu. Aj odborníci proti Najnovší opozičný návrh na zníženie daní z príjmu na 16 percent je teda kdesi uprostred. Ťažko povedať, z čoho pri svojich výpočtoch SDKÚ-DS vychádzala, keďže navrhované percentá, ale aj dôvody k tomuto kroku, sa ustavične menia. Raz to podľa tvrdenia opozície umožňovali reformy predošlej vlády, ktoré položili základy k postupnému hospodárskemu rozvoju našej krajiny. Inokedy to opozícia, naopak, označuje za nevyhnutný krok pre rozširujúcu sa finančnú krízu či previazanosť slovenskej ekonomiky na zahraničie. Natíska sa však hneď niekoľko otázok: prečo s návrhmi na zníženie daní z príjmov opakovane prichádza SDKÚ-DS až teraz, keď je v opozícii? Prečo to neurobila už v čase, keď bola pri vládnom kormidle a stále sa chválila úspechmi svojich reforiem? Navyše v období, keď takýto krok mohol byť pre ňu výhodným predvolebným ťahom? Vtedajší vládny kabinet mal pritom podporu najmä medzi podnikateľmi. Napríklad Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska ešte začiatkom januára 2006 predpovedal, že politické argumenty dostanú prednosť pred ekonomickými a dane klesnú ešte pred júnovými parlamentnými voľbami. Ak sa to nestalo, svedčí to o jednom: pravicová vláda si uvedomovala značné riziko negatívneho dopadu tohto kroku na ekonomiku v období prípravy na vstup do eurozóny. Nezaškodí si pripomenúť, aké názory pred rokom k návrhu na zníženie daní zaujali aj viacerí ekonomickí experti a analytici. Viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj a bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová povedala, že nie je možné robiť v jednom období všetko naraz. To znamená zabezpečovať znižovanie schodku verejných financií pod tri percentá výkonu ekonomiky s cieľom vstúpiť do eurozóny v roku 2009 a zároveň znižovať daňové zaťaženie. Aj podľa poradenskej organizácie Amrop Jenewein Group v prípade zníženia daní by bol dopad na štátny rozpočet skôr negatívny, ako pozitívny. Straty v miliardách Zásahy do daňového systému by boli pre verejné financie rizikom, varoval v tom čase tiež prognostik SAV Pavol Kárasz, ktorý zníženie dane z príjmu nepovažoval za kľúčový problém nášho ekonomického prostredia. Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth sa vtedy vyjadril, že ekonomike, ktorá rastie veľmi dobre, nie je potrebné umelo pomáhať znižovaním daní. Krátkodobý negatívny vplyv nižších daní na príjmy štátneho rozpočtu priznala aj samotná opozícia. V tomto roku by napríklad rozpočtové dôsledky takéhoto kroku predstavovali stratu takmer 12 miliárd korún. Zdá sa teda, že išlo skôr o hazardný, dobrodružný návrh v čase zápasu o euro, aby opozícia mohla potom vládu viniť z nesplnenia ekonomických kritérií, teda o politický, mocenský zámer a nie ekonomický. Predseda vlády SR Robert Fico na stretnutí s predstaviteľmi americkej obchodnej komory už vlani v júni takéto snahy opozície označil za sabotáž. Navyše v iných štátoch Európskej únie majú dane oveľa vyššie. Napríklad v Rakúsku sa daň pohybuje od 38,33 až do 50 percent, podľa výšky príjmu. Kto zarába viac, je viac zdanený i v Nemecku – od 15 do 42 percent a obdobné pravidlo platí i v ďalších členských štátoch únie. Nemožno sa preto čudovať, ak predseda vlády zdôrazňuje, že daní z príjmu sa vláda ani v súčasnosti nemieni dotýkať. Napokon, aký by bol výsledok? Ľudia s najnižšími príjmami by zníženie daní z 19 na 16 percent takmer nepocítili. Tých, ktorí nemajú ani priemerný príjem, je totiž väčšina. Nadpriemerne zarábajúcim by, naopak, zostalo ročne niekoľko tisícok, ktoré by však chýbali sociálne najslabším sociálnym skupinám, odkázaným na pomoc súčasnej ľavicovej vlády. Miera solidarity v daňovom systéme by sa vytratila. A to vládny kabinet, usilujúci sa o vybudovanie sociálneho štátu, určite nechce. Najnovší návrh SDKÚ-DS znížiť dane sa síce navonok „tvári“ ako úsilie prilepšiť občanom, v skutočnosti však ide o zjavný populizmus s cieľom zviditeľniť sa na vnútropolitickej scéne a vrátiť do svojho košiara aspoň časť tých voličov, ktorí tejto skompromitovanej politickej značke už dávnejšie prestali dôverovať. Autor je publicista
