Ďalšie dejstvo veľkej hry o Afganistan (2)

Z vojenského hľadiska mal začiatok vojny jednoduchý scenár. Po masívnom bombardovaní obsadzuje hlavné mesto štátu a jeho okolie Severná koalícia spolupracujúca s cudzími vojskami. Vytvára sa proamerická (prozápadná) vláda, ktorá získava po príslušných medzinárodnoprávnych krokoch a prostredníctvom médií zdanie legitimity.

Na jej čele stojí Hamíd Karzaj, o ktorom sa predpokladá, že mal v minulosti styky so CIA a MI 6. Do funkcie ho neskôr schválila Veľká Džirga a v roku 2004 vyhral aj prezidentské voľby. Ironicky sa však vzhľadom na rozsah svojej skutočnej moci označuje aj ako druhý primátor Kábulu. Podľa štúdie RAND Corporation existujú dediny, kde o Hamídovi Karzajovi nikdy nepočuli.

Rastúci nesúhlas

Vojna v Afganistane trvá už viac ako osem rokov, čo je o dva roky viac, ako trvala druhá svetová vojna, no zatiaľ to vôbec nevyzerá na víťazstvo „spojencov“, ako sa eufemisticky nazýva zoskupenie cudzích vojsk, ktoré sa tam nachádzajú. Naopak, v posledných mesiacoch sa objavili tri závažné procesy, ktoré situáciu v krajine vážne komplikujú. Ide o nárast počtu obetí cudzích vojsk v krajine, rozširovanie zóny nestability, ktorú vojna vyvoláva, a výsledky prezidentských volieb.

Zhoršovanie situácie súvisí so zvýšením aktivít Talibanu, ktoré je badateľné od roku 2006, čo vidieť najmä na počtoch usmrtených cudzích vojakov. V rokoch 2002 až 2004 zahynulo vo vojne ročne zhruba 60 vojakov cudzích vojsk. Od roku 2005 začína výrazný nárast tohto počtu – je to 131 osôb. V roku 2006 ide o 191 ľudí, nasledujúci rok už 232 a vlani dosiahol počet mŕtvych až 294 osôb. V tomto roku prišlo o život v cudzích vojskách v Afganistane do polovice októbra 417 osôb. Len za júl až september zahynulo 223 osôb, čo je takmer toľko, ako za celý rok 2007.

Nárast počtu obetí vojakov cudzích armád ovplyvňuje aj verejnú mienku vo viacerých štátoch, kde sa zvyšuje nespokojnosť verejnosti s pokračovaním účasti na tejto operácii. V posledných týždňoch sa to prejavilo najmä v Poľsku a Nemecku, ale už aj v USA nesúhlasí väčšia časť obyvateľstva. Nového generálneho tajomníka NATO Andersa Foga Rasmussena znepokojuje rastúci nesúhlas s vojnou. Verejná diskusia o úsilí v Afganistane sa podľa neho vydala zlým smerom. Pozrime sa na situáciu aj z hľadiska iných čísel. V Afganistane sa podľa rôznych zdrojov nachádza v októbri 2009 vyše 100-tisíc cudzích vojakov zo 42 štátov. Z nich je podľa údajov Kongresovej výskumnej služby (Congressional Research Service) asi 63-tisíc z USA, z ktorých necelých 30-tisíc je vyčlenených pre ISAF. Veľkosť afganských ozbrojených síl dosahovala v lete tohto roku okolo 92-tisíc osôb. Do konca roku 2011 by sa mala zvýšiť na 134-tisíc osôb. V afganskej polícii je viac ako 70-tisíc osôb.

Jeden na ôsmich

Odhady počtu bojovníkov Talibanu sa spravidla pohybujú od 7-tisíc do 10- tisíc. Minister vnútra Afganistanu Hanif Atmar vo februári odhadol ich počet už vyššie – na 10-tisíc až 15-tisíc osôb. Mediálne prehnané čísla hovoria až o 25-ich tisícoch. Už pri jednoduchom prepočte zistíme, že na jedného bojovníka Talibanu pripadá 7 až 8 cudzích a domácich vojakov (ale môžeme vypočítať aj pomer 25:1), čo je v dejinách vojen unikátna asymetria. Najmä v prípade, ak vojna trvá už niekoľko rokov. Dá sa veľmi pochybovať, že ďalšie desiatky tisícov vojakov USA, o ktorých vyslaní uvažuje washingtonská administratíva (a v médiách v posledných dňoch uvádzajú počty až 80-tisíc), dokážu zásadným spôsobom zmeniť doterajší nepriaznivý vývoj. Podľa informácií zverejnených Bielym domom prezident Obama rozhodne o vyslaní ďalších posíl do Afganistanu až keď bude mať k dispozícii novú stratégiu. Zvyšovanie svojej angažovanosti v Afganistane avizuje aj CIA, ktorá tam má v súčasnosti asi 700 príslušníkov. Ako je možné, že po rokoch vedenia vojny sila povstalcov narastá a pritom nemajú takú podporu, akú dostávali kedysi mudžahedíni od USA? Ďalšie zvyšovanie počtov cudzích vojakov a príslušníkov spravodajských služieb v tomto krvavom dejstve afganskej veľkej hry nebude faktorom stability, ale práve naopak. Ide len o potenciálne ďalšiu neúspešnú vojnu v historicko-sociologickej línii vojen USA – Kórea, Vietnam, Irak. Novým je však to, že na tejto vojne sa zúčastňuje aj NATO. Vojna v Afganistane sa považuje za test politického transatlantizmu stojaceho dnes už len na NATO, ktoré s ním čoraz väčšmi spája svoju budúcnosť.

Základným problémom je, ako dosiahnuť, aby bežní Afganci podporovali tzv. „osloboditeľov“, ktorí ich zabíjajú podobne ako bojovníci Talibanu. ISAF a najmä USA síce hovoria o omyloch vo svojej činnosti (o OEF sa spravidla mlčí), ale nie sú príliš ochotní ospravedlniť sa za ne a tobôž už zmeniť svoje správanie. Odhaduje sa, že v roku 2007 zahynulo v dôsledku aktivít cudzích vojsk 629 afganských občanov a v roku 2008 to bolo 828 osôb. Celkový počet usmrtených v dôsledku aktivít cudzích vojsk sa od začiatku vojny odhaduje na viac ako 8000 ľudí (s nepriamymi obeťami ide o vyše 20-tisíc osôb). Posledným vážnym prípadom je smrť niekoľkých desiatok Afgancov (uvádza sa až 70 civilných obetí) pri Kunduze po bombardovaní cisterny, ktorú uniesli bojovníci Talibanu na začiatku septembra.

Autor je vysokoškolský pedagóg

(Dokončenie nabudúce)

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter