V Indii, Číne a mnohých ďalších krajinách je bicykel v súčasnosti najrozšírenejším dopravným prostriedkom. Diskusia o tom, čo sa stane so svetovou klímou, keď Číňania odhodia bicykle a nahradia ich autami, sa už stala povinnou jazdou na každom diskusnom fóre venovanom klimatickým zmenám, ekológii či rope. Vymeniť bicykel za auto sa v týchto krajinách vníma ako vyjadrenie ekonomického statusu. Paradoxom je, že v mnohých európskych metropolách začína byť, naopak, módnou záležitosťou prepravovať sa na bicykli.
Kým pre ľudí v rozvojových krajinách je bicykel často jedinou, a najmä najlacnejšou možnosťou, ako sa niekam dopraviť, v Európe je situácia iná. Finančné dôvody tu zohrávajú rolu len v malom množstve prípadov. Iste, pre študentov či nižšie príjmové skupiny je určite úspornosť jazdy na bicykli dôležitá. Keď však módny dom Gucci uviedol pred dvomi rokmi svoj dizajnový bicykel, objednávky naň sa hrnuli jedna radosť. Jeho cena sa pohybovala okolo päťtisíc eur. Pre veľký úspech firma vytvorila aj ďalšie modely na rok 2009 a 2010. Ak by sme si mysleli, že tieto bicykle kupujú ľudia len tak, do zbierky či na príležitostné výlety, mýlili by sme sa. Stačí zájsť do Viedne, kde tieto dvojkolesové poklady možno vidieť vo všedný deň. Ľudia sa na nich náhlia za každodennými povinnosťami.
To, že ľudí v Amsterdame stretnete na bicykli v každom počasí, a v každom oblečení, vrátane oblekov, elegantných šiat či ihličkových podpätkov, neprekvapí už asi nikoho. Že v Holandsku je cyklistika najobľúbenejším športom a zároveň formou dopravy od priemyselnej revolúcie, je známe. Ak sa niekomu podarí stráviť deň v Amsterdame bez kolízie s bicyklom alebo prinajmenšom bez toho, aby musel pred nejakým uskakovať, môže to pokladať za mimoriadne šťastie. Chodiť do práce či školy na bicykli je však bežnou záležitosťou v mnohých ďalších západoeurópskych metropolách. Stačí sa pozrieť na množstvo bicyklov zaparkovaných pred školami v Rakúsku, Nemecku, či Francúzsku.
Prečo sú teda stojany na bicykle u nás prázdne? Stačí sa započúvať do dopravného servisu, kde sú informácie o kolízii áut a chodcov na dennom programe. Porovnávať cyklistické trasy u nás a povedzme v Rakúsku, je prakticky zbytočné. Ak aj na Slovensku nejaké existujú, nezriedka ide o poľnú, prípadne vedľajšiu cestu, kde je automobilová premávka výnimkou.
Špeciálnu sieť rozprestierajúcu sa po celej krajine, ako možno vidieť u našich západných susedov, by sme u nás hľadali márne. Napriek tomu sa bicykel ako dopravný prostriedok stále využíva na dedinách a v menších mestách. Trend je však podobný ako v Ázii. Kto na to má, snaží sa zadovážiť si auto. V našej metropole však trend rastu popularity cyklodopravy akosi nebadať. A to aj napriek tomu, že v rannej špičke sa človek dostane do centra rýchlejšie na bicykli ako autom, nemá problémy s parkovaním či oškretým autom. Žiaľ, ranné kľučkovanie medzi autami je pre cyklistov nielen nepríjemné, ale často aj nebezpečné. A tak sa u mnohých cyklistov každý rok opakuje jeden a ten istý príbeh. Na začiatku leta sa rozhodnú dodať svojmu koníčku aj praktický rozmer a začať chodiť na bicykli denne do práce. Žiaľ, do týždňa či dvoch sú zvyčajne svedkami nepríjemnej kolízie bicykla s autom, a zvíťazí strach o vlastné zdravie.
Na cestách však alternatíva k automobilovej doprave neexistuje. Kým vo Viedni nájdeme viac ako tristo kilometrov cyklotrás, kopírujúcich hlavné dopravné ťahy, v Bratislave (ale aj iných slovenských mestách) sa rátajú na desiatky kilometrov, aj to prevažne rekreačného zamerania. Nemožno sa preto čudovať, že aj keď je cyklistika medzi Bratislavčanmi mimoriadnej obľúbená, väčšina ju vníma výlučne ako voľnočasovú aktivitu, nie ako potencionálny spôsob dopravy. Zlá správa je, že s cyklocestami, ktoré by zabezpečili dopravu do centra, sa neráta ani v pláne rozvoja. Ak aj nové cesty v pláne sú, ide opäť len o lepší prístup k hrádzi a lesoparku. Zdá sa, že na možnosť pripojiť sa k európskym cyklistickým trendom si ešte počkáme. Alebo sa treba presťahovať do Wolfsthalu alebo Hainburgu, odkiaľ do centra chodí nielen MHD, ale vedie tam aj krásna a pohodlná cyklistická cesta.
