Úloha už aj pre Obamu Pakistanský minister obrany Chaudhry Ahmed Muchtar nalieha na USA, aby zastavili raketové útoky v jeho krajine, pretože iba podnecujú protiamerické nálady a nepomáhajú riešiť bezpečnostnú situáciu. Za posledné dva mesiace zaútočili USA letecky sedemnásť ráz. Pri ich útokoch umrelo najmenej sto pakistanských civilistov. Rozšírením operácií do Pakistanu sa americká armáda snaží bojovať proti obnovenému Talibanu, ktorý sa etabloval v rozsiahlych oblastiach. Správy o civilných amerických obetiach prichádzajú aj zo susedného Afganistanu. Televízia al-Džazíra informovala, že začiatkom minulého týždňa bolo pri leteckom útoku v provincii Kandahár údajne zabitých minimálne tridsať civilov. Afganský prezident Hamid Karzaj vyzval budúceho amerického prezidenta Baracka Obamu, aby hneď po nástupe do funkcie zaviedol opatrenia na zníženie počtu civilných obetí útokov. V tomto prípade však bude Obama stáť pred rovnakou dilemou, ako súčasná administratíva USA – ak sa rozhodne vojensky zotrvať v Afganistane, bude si musieť vybrať medzi intenzívnejším nasadzovaním pozemných síl, a z toho nevyhnutne vyplývajúcim väčším množstvom zranených a zabitých amerických vojakov či „bojom na diaľku“ – leteckým bombardovaním, raketovými útokmi alebo útokmi nepilotovaných lietadiel – ktoré však zo sebou nesú veľký počet civilných obetí. Na dvoch frontoch Izrael zastaví finančnú podporu pre neoficiálnych osadníkov na Západnom brehu Jordánu. Týka sa to viac ako stovky kolónií, ktoré boli postavené na palestínskom území na Západnom brehu. Rozhodnutiu predchádzalo niekoľko zrážok medzi osadníkmi a izraelskými bezpečnostnými silami. Napätie medzi nimi v posledných týždňoch narastá. Osadníci obviňujú izraelské sily z praktík podobných „nacistom v Poľsku“. Šéf izraelskej vnútroštátnej tajnej služby Shin Bet zas vládu informoval, že sa zo strany židovských pravicových extrémistov obáva pokusu o atentát počas predčasných volieb. Jeden z členov izraelskej vlády podľa médií vyhlásil: „Osadníci nemyslia ako my, ich myslenie je mesianistické, mystické, satanistické, iracionálne.“ Vláda v Tel Avive tak musí bojovať na dvoch frontoch. Aj napriek obmedzovaniu podpory pre nelegálnych osadníkov na palestínskom území prepukli vo štvrtok minulý týždeň ďalšie boje medzi izraelskou armádou a palestínskymi ozbrojencami. Podľa už takmer „tradičného“ scenára, Palestínčania vypálili niekoľko rakiet proti Izraelu po tom, ako izraelská armáda zaútočila na bojovníkov v Gaze. Za obchod so smrťou Spojené štáty americké a Zimbabwe sa nečakane zhodli. Ako jediné dva štáty hlasovali vo Valnom zhromaždení proti návrhu zmluvy OSN, ktorá by prísnejšie regulovala medzinárodný obchod so zbraňami. Podľa britského veľvyslanca pri OSN Johna Sawersa šlo o „celkom podivuhodné spojenie“ krajín, ktoré majú inak veľmi zlé vzájomné vzťahy – Washington patrí, podobne ako európske krajiny – k ostrým kritikom vlády Roberta Mugabeho. Pravda, otázkou je, na ktorej strane bol vlastne tento postoj nečakaný. USA sa dlhodobo stavajú proti multilaterálnym pokusom o reguláciu zbraní, známym príkladom je ich neochota pripojiť sa ku konvencii zakazujúcej používanie pozemných mín. Americkí predstavitelia v OSN tvrdia, že nechcú podporovať nelegálny obchod so zbraňami, sú však proti prísnejším pravidlám. Najbližšie mesiace ukážu, ako tento postoj zmení nástup novej administratívy. Niektorí ďalší veľkí vývozcovia zbraní – ako Rusko, Čína a Izrael – sa zdržali hlasovania, čím tiež vyjadrili svoj postoj k snahám obmedziť „obchod so smrťou“. Indovia na Mesiaci Koncom minulého týždňa sa na mesačnú orbitu dostala indická vesmírna loď Chandrayaan-1. Indická vesmírna výskumná organizácia bude jej pomocou skúmať Mesiac z jeho obežnej dráhy, loď zároveň vypustí výskumný modul, ktorý pristane na jeho povrchu. Cieľom projektu je okrem iného hľadať na Mesiaci vodu, ktorá by sa mala nachádzať v okolí pólov. Chandrayaan-1 je prvým indickým projektom tohto druhu. Informácie boli spracované podľa nezávislého spravodajstva Akt-Info.cz a zahraničnej tlače
