O informatizácii spoločnosti sa na Slovensku ešte stále viac rozpráva, než sa v nej deje. Najmä pred voľbami sa strany chcú ukázať ako moderné a chcú prilákať aj mladých voličov. Rady teda hovoria o rozvoji internetu, elektronických služieb verejnej správy, ale hodnotenie končiaceho sa volebného obdobia už také optimistické nie je. Pomerne kriticky „úspechy“ súčasnej vlády hodnotí aj člen Rady vlády pre informatiku a výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) Milan Ištván. Celý predchádzajúci rok 2005 už na Slovensku existoval a pracoval splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti. Zaznamenali ste v informatizácii nejaký významný posun? – Z inšitucionálneho a politického hľadiska je vznik a obsadenie tejto funkcie určite veľmi významný počin. Z praktického uhla pohľadu by som však položil protiotázku: Čo dnes dokážete vybaviť on-line? Podľa mňa v podstate nič. Pre mňa nie je dôležitý počet rôznych stratégií a akčných plánov, teda papierov, ale činy. A takáto koncovka nám zatiaľ chýba. Je to chyba splnomocnenca? – Podľa mňa nie, ten musí „variť“ zo surovín, ktoré má k dispozícii. Očakávania odbornej verejnosti boli veľké, ale kompetencie má splnomocnenec malé a rezortizmus je na Slovensku obrovský. Mám vážne obavy, čo z Akčného plánu Informačná spoločnosť v rámci Stratégie konkurecieschopnosti SR do roku 2010 (Minerva) sa vôbec podarí splniť. Je to ambiciózny plán, len nemám pocit, že by tu bola aj adekvátna politická vôľa. Parlamentné voľby sú tu o pár mesiacov, uznesenia vlády sú poschvaľované, takže kompetentné rezorty majú čo robiť. Úspešnosť aj v tejto oblasti bude hodnotiť volič. Občianske združenie PPP pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2002 analyzovalo volebné programy slovenských politických strán. Došlo k ich realizácii najmä pri stranách vládnej koalície? – V tom čase nebola téma Informačná spoločnosť v stredobode pozornosti politických strán. Preto je o plnení volebných programov v tejto oblasti ťažko hovoriť. V každom prípade, ako som už naznačil, za prvé tri roky tohto volebného obdobia to išlo veľmi ťažko. Podľa väčšiny kritérií sme v rozvoji informačnej spoločnosti či elektronických služieb verejnej správy dlhodobo na chvoste členských krajín EÚ. Akčné plány Minervy naznačujú „zdrvujúci finiš“, výsledky však uvidíme v júli, keď majú byť podľa uznesenia vlády splnené. Mimochodom, volebné programy v tejto oblasti budeme hodnotiť aj tento rok. Pripravujeme aj okrúhly stôl slovenských politických strán na tému povolebného vývoja v sektore informatiky. Parlamentné voľby sú určite významným medzníkom aj pre ďalšie smerovanie informatizácie spoločnosti. Čo však okrem nich a Minervy považujete za najdôležitejšie v roku 2006 vy? – Podľa mňa, minimálne z finančného a dlhodobého hľadiska, bude v roku 2006 najdôležitejšia príprava na nasledujúce programovacie obdobie EÚ 2007 – 2013. V rámci prípravy Národného strategického referenčného rámca SR 2007 – 2013 je informatizácia spoločnosti jednou z priorít. Podľa našich prepočtov pôjde na priority v oblasti informatizácie priamo i nepriamo okolo dvoch miliárd eur, čo je obrovská suma. Ide o prostriedky určené v princípe na rozšírenie prístupu k vysokorýchlostnému internetu (broadband, vrátane optických sietí), rozvoj elektronických služieb verejnej správy, digitalizáciu pamäťových a fondových inštitúcií, elektronický obchod, e-Health a e-Learning, vrátane pokračovania projektu Infovek. Ich rozumné naprogramovanie bude kľúčové pre ďalších sedem rokov. To je dlhý čas najmä v oblasti, kde sa technológie menia rýchlym tempom. PPP sa bude tejto téme prioritne venovať. Sú vláda, jednotlivé rezorty, prípadne samospráva dnes pripravené na to, aby tie dve miliardy dokázali minúť efektívne? Existuje dostatočná koordinácia medzi rezortmi pri informatizácii, a ak nie, nevznikol práve pre tieto úlohy post vládneho splnomocnenca a teda nie je to jeho chyba? – Rozumne vyčerpať takýto objem finančných prostriedkov nebude jednoduché. Najmä na MDPaT SR bude potrebné do konca tohto roka dobudovať personálne kapacity. Keďže máme na Slovensku silný rezortizmus, akákoľvek koordinácia je ťažká. Navyše kompetencie splnomocnenca vlády pre IS sú nedostačujúce, resp. mu chýba silné politické krytie. Verím, že naďalej sa bude zväčšovať záujem o túto tému aj zo strany regionálnych a miestnych samospráv. Ktoré skúsenosti z teraz sa končiaceho programového obdobia sú podľa vás varovné? Na ktoré treba upozorniť, pokiaľ ide o rozvoj informatizácie zo zdrojov EÚ? – Ako som spomenul, je potrebné posilniť a skvalitniť administratívne kapacity na sekcii informatizácie spoločnosti MDPaT SR. Nepáči sa mi ani nízka úroveň informovanosti verejnosti – najmä odbornej – o tejto problematike. Verejná a odborná diskusia o príprave budúceho plánovacieho obdobia EÚ vo väzbe na IS je žalostne nízka. Dúfam, že MVRR SR a MDPT SR spracujú akési vyhodnotenie realizácie Opatrenia 3.2 Operačného programu Základná infraštruktúra „Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor“, ktoré by pre budúcnosť mohlo byť určite prospešné. Ľudia z informatických firiem zvyknú upozorňovať aj na ne-dostatky v oblasti legislatívy. PPP ju pravidelne sledujú a ovplyvňujú. Pripravujú sa nejaké dôležité zákony? – Začiatkom tohto roka zrejme parlament schváli nový zákon o informačných systémoch verejnej správy, ktorý nahradí súčasný zákon o štátnom informačnom systéme. Jeho príprava trvala dva roky. Následne sa má do legislatívneho procesu dostať zákon o elektronických službách verejnej správy, čo má umožniť vybudovanie e-Governmentu u nás. Už v decembri NR SR schválila nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorý vytvára isté nové predpoklady pre elektronické verejné obstarávanie, čo je tiež nezanedbateľný fakt. Jednoducho, v roku 2006 by sa toho malo udiať veľmi veľa.
