Knihy, ktoré som naposledy nedočítala, majú spoločné to, že som ich pôvodne chcela dočítať, a to veľmi, hoci dôvody na ich prečítanie sa značne líšili. V prvom prípade išlo o očakávania, záujem, zvedavosť, teda typické (vnútorné, t. j. „vyššie“) motivačné dôvody. Postupne nad nimi prevládla moja márnomuseľná snaha nevzdať sa (čo ak je chyba vo mne?) a pokračovať, až kým predsa len nenájdem niečo, ma naozaj zaujme, a nie iba v odstavcoch zarovnané ezoterické táraniny. Tanec pochybností Petra Macsovszkého som prečítala do polovice. Oveľa skôr som sa vzdala pri Dňoch kohúta Mariána Bližniaka. Román som začala čítať trikrát a iba raz som sa dostala po desiatu stranu. Objektívny dôvod: maximálna premetaforizovanosť textu hraničiaca s nezrozumiteľnosťou, obmedzujúca jeho komunikatívnosť a schopnosť dekódovania. Subjektívny dôvod: nečitateľnosť. Obava „čo ak je chyba vo mne“ sa v tomto prípade nedostavila. Deň kohúta sa tak stal prvou knihou na recenzovanie, ktorú som nejakej redakcii vrátila.
