Tesne pred koncom roka som dostal elektronicky niekoľko vianočných a novoročných prianí. Jedno mi poslali aj koordinátori projektu Politika open z Aliancie Fair Play. Ide vlastne o internetovú databázu, do ktorej sa môže prihlásiť každý politik – od poslanca Národnej rady Slovenskej republiky až po poslanca v najmenšej dedinke. Cieľom je zverejňovať ich majetkové a príjmové pomery, prípadné stretnutia s lobistami, členstvo poslancov v združeniach – jednoducho všetko, čo zvýši transparentnosť pôsobenia v politike.
Už ani neviem, ako som sa o projekte dozvedel, ale neváhal som a bol som medzi prvými, kto zareagoval. Dostal som prístupové kódy a vyplnil obrovské množstvo položiek. Takže si každý môže prečítať, aký mám majetok, koľko som zarobil v roku 2007 a koľko peňazí som v tom roku dostal za svoju poslaneckú prácu z rozpočtu mesta. Sú tam dokonca údaje aj o mojej manželke a blízkych spolupracovníkoch.
Keď som sa na jednom z pravidelných stretnutí s voličmi pýtal, kto ten projekt pozná, odpoveďou mi bolo ticho. Priznám sa, že ma to neprekvapilo. Jednak preto, lebo podobné údaje zverejňujem aj na svojej vlastnej internetovej stránke, ktorú ľudia v Stupave poznajú predsa len lepšie, ale najmä preto, že toto nie sú veci, ktoré by ľudí ktovieako zaujímali. O majetkoch poslancov NR SR sa ľudia aj tak väčšinou dozvedia, lebo zákonodarcovia sú pod drobnohľadom médií. Ale komunálna politika je v tomto smere ešte stále v tieni záujmu.
Nečudo, že sa do projektu zapojilo doteraz iba 17 (!) zväčša komunálnych politikov. Myslím si, že nikto to neurobil preto, lebo mu to zvýši šance na znovuzvolenie. Aj tak ma ten počet nepríjemne prekvapil. Je to však odraz skutočnosti, ako aj po rokoch vyzerá „reforma“ verejnej správy, ktorou sa tak hrdil Ivan Mikloš a jeho pätolízač Nižňanský. Transparentnosť zostáva na komunálnej úrovni stále iba spiacou Šípovou Ruženkou.
Autor je poslancom MsZ v Stupave
