Každé ráno si cestou do práce pustím Podkast survivalizmu, pretože už niekoľko mesiacov sa venujem otázkam poľnohospodárstva a permakultúry (od permanentná agrikultúra – poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na konkrétnom mieste donekonečna), a to z veľmi jednoduchého dôvodu: hoci komunita „pripravencov“ (survivalistov) tých, čo chcú prežiť, zdôrazňuje význam zásob potravín pre budúcnosť, existuje konečná hranica možností skladovania pre jednotlivca alebo rodinu. Lepšie ako dlhodobé skladovanie je mať určitú schopnosť vlastnej výroby.
V každom kúte USA sa objavujú nové záhrady. Jedni chcú lepšiu akosť, iným záleží na uhlíkovej stope – produkcii CO2 a výsledok je, že milióny Američanov si zakladajú záhrady v rámci hnutia „späť na vidiek“. Mnohí tvrdia, že to recesia učí ľudí záhradníčiť. Možno, ale prvý rok znamená záhrada spravidla finančnú stratu. Myslím si, že skutočnou hnacou silou revolúcie záhradníčenia je uvedomenie si početných rizík zásobovania potravinami.
Väčšina ľudí chce začínať s modelom „hotového záhonu“, a to najmä pre jednoduchosť prvých prác. Väčšinu „nových záhrad“ zakladajú „noví záhradníci“, ktorí nezačínajú semenami, a pribúdajú výdavky za priesady. Počiatočná investícia je do 500 dolárov.
Nemusí to byť toľko, ale niekedy ľudia radi vydajú viac, aby mali rýchlejší výnos a menej fyzickej práce. Ak máte šťastie, vypestujete zeleninu v hodnote 300 až 500 dolárov, ale môže sa prihodiť všeličo. Okrem toho ľudia si nie vždy môžu dovoliť také výdavky na neistý výnos, ak ich tlačí každodenná potreba.
Sú aj jednotlivci, ktorí myslia aj na nedostatok potravy v budúcnosti. Myslia dlhodobo a uvedomujú si, že ak došlo ku kríze, v ďalších rokoch sa môže vyskytnúť nedostatok. Uvedomujú si, že v dlhodobej perspektíve očakávajú väčšiu časť globálneho poľnohospodárstva skutočné ťažkosti a nepotrvá dlho, kým sa kapacita produkcie prudko zníži práve v najzákladnejšej potrebe svetovej populácie, v potrebe každý deň jesť.
Aké sú najväčšie hrozby dnešnému zásobovaniu potravinami?
Produkcia obilnín stúpla na maximum, a predsa šesť z deviatich posledných rokov nekryla svetovú potrebu. V roku 2009 sa premení na etanol toľko obilnín vyrobených v USA, že by to stačilo na výživu pol miliardy ľudí za rok. Mnohé štáty uzatvárajú dlhodobé zmluvy s inými štátmi, aby si zaistili obilniny, vyrábané niekoľkými zvyšnými veľkými vývozcami. Čína, India, USA, Spojené kráľovstvo, Malajzia, Južná Afrika a Japonsko sú dnes „netto dovozcami potravín“. To znamená, že viac ako 2,7 miliardy obyvateľov zemegule už nie sú schopné bez cudzej pomoci sa sami uživiť.
Početné podzemné vodonosné zásobníky sú už úplne vyčerpané a v súčasnosti sa ťaží z veľkých fosílnych ložísk vody. Sedemdesiat percent svetovej spotreby vody ide na pôdohospodárstvo a blížime sa ku koncu možností. Spoločnosti ako Monsanto menia potraviny na genetickej úrovni; pre výrobu potravín tým vzniká riziko uvoľnenia zmenených genetických vlastností do biosféry. Okrem toho sme stratili množstvo genetickej rozličnosti praktizovaním monokultúr; pôda stráca úrodnosť skôr, ako sa úbytok živín nahrádza, po erózii leží pôvodne úrodná zem ladom. Populácia a potreba potravín sa zvyšujú, kým dlhodobý trend výroby potravín sa splošťuje.
Tak vzniká terén, kde mnohí moderní survivalisti nachádzajú nečakaného spojenca – nadšených ekológov. V mnohých smeroch sú tieto hnutia od seba na míle vzdialené. Survivalisti zvyknú byť konzervatívni alebo libertariáni (neoliberáli), kým ekológovia sú vyslovene liberálni (ľavicoví) a na všeličo majú socialistický či etatistický názor. Aj na záhradníčenie a permakultúru majú rozdielne názory, ale zhodnú sa v hlavnej veci, že je to potrebné. Dokonca aj takí, čo sa pohybujú na okrajoch obidvoch menovaných hnutí, nachádzajú spoločný most vedúci k potrebe vytvorenia individuálne organizovaného udržateľného pôdohospodárstva. Nejde o to, či bude príčinou nedostatku potravín „globálne otepľovanie“ alebo „nekompetentnosť politikov“, v obidvoch prípadoch je riešením individuálna akcia. A tá je taká jednoduchá, ako si začať vyrábať časť potravy sám. Potenciálna produkcia aj malej záhradky na predmestí je priam šokujúca. Jedna rodina, ktorú vedie samozvaný „agrárny revolucionár“ menom Jules Dervaes, vyrobí okolo 2720 kg potravín na 400 m2! To je naozaj extrémny prípad, ale predstavte si, čo by to bolo, keby 30 percent predmestských záhrad produkovalo len 10 percent toho, čo produkuje pán Dervaes!
Môžete začať hneď a dokonca aj s plastickými nádobami, ak bývate v činžiaku. Má to pozitívny vplyv na vaše zdravie a na hodnotu toho, čo máte. Poisťuje vás to voči budúcej zníženej ponuke alebo nedostatku potravín. Už druhý rok to znamená ušetrenie značnej sumy. Zmenšuje to závislosť na viacerých systémoch (poľnohospodárstvo, distribúcia atď.).
Skrátka, znie to ako prvé prikázanie modernej filozofie prežívania: „Čokoľvek robíš, má to zlepšovať tvoje postavenie v živote, aj keď nič nejde zle.“ Na rozdiel od mnohých vecí, ktoré znamenajú zmenu, táto nevyžaduje ani vyčkávanie, ani vládnu akciu. Rozvinúť určitú úroveň výroby potravín je niečo, čoho je schopný každý. Za posledné dva roky sa rozhodlo robiť to viac ako desať miliónov Američanov.
Nakoniec si položme otázku: „Aký je skutočný rozdiel medzi moderným survivalistom a permakulturistom?“ Obidvaja môžu mať rozdielnu sociálnu filozofiu aj politické názory, ale ich konečný cieľ je vytvoriť si udržateľný a nezávislý život. Pevne verím, že jediný spôsob, ako si zaistiť dlhodobé prežívanie, je vytvoriť si tento udržateľný život. To sa nedá bez určitej úrovne osobnej schopnosti produkcie potravín. Dobrá správa je, že začiatok môže byť veľmi jednoduchý a človek sa do procesu v jeho priebehu ľahko vžije.
To, čo navrhujem, nevyžaduje osobitné obete alebo námahu. Keby sme nahradili len 10 percent ozdobných stromov v našom meste a v našich obciach podobnými stromami, ale nesúcimi ovocie, koľko potravy by sme vyprodukovali? Keď najbližšie pôjdete autom, pozerajte, koľko stromov v našich mestách a na predmestiach neprodukuje nič jedlé. Rátajte ich a myslite na to, aká by to bola produkcia, keby každý desiaty priniesol jablká, hrušky, slivky, orechy atď.
Vo svojej nadutosti sme geneticky zmenili hrušky, aby neprodukovali hrušky, pistáciové stromy sme tak selektovali, aby nerodili pistácie a zapáčili sa nám moruše, ktoré neprinášajú plody. Prečo? Pretože majitelia domov považujú plody, ktoré spadnú z týchto stromov na zem, za „trávnikový odpad“. No len arogantní ľudia považujú ovocie za odpad, keď mnohí chodia okolo s prázdnym žalúdkom. Hrozí nám nebezpečenstvo, že ak ostaneme apatickí a arogantní, jedného dňa aj z nás mnohí budú chodiť s prázdnym žalúdkom.
Jack Spirko je bývalý výsadkár a hlásateľ Survival podcastu, dennej relácie na pomoc poslucháčom, aby si žili, ako si prajú, aj keď časy sú zlé a nedarí sa to
Text bol uverejnený na: http://lewrockwell.com/orig10/spirko5.1.1.html
