Akoby v školstve existovali prinajmenšom dva svety – jeden výrazne mediálne živený o jeho nedostatkoch a druhý presvetlený radosťou z tvorivej činnosti. Ten prvý je v centre pozornosti (iste oprávnene), o ten druhý médiá vôbec nezavadia. A pritom celoslovenská súťaž v umeleckej tvorivosti pedagogických zamestnancov Chalupkovo Brezno poskytuje priehrštia dobrých príkladov v podobe zanietených učiteľov, ktorí vlastné umelecké nadanie pretavujú do ozvláštnenia vzdelávacieho procesu – v prospech svojich zverencov. Táto jedinečná prehliadka pritom vôbec nevznikla v centre, ale prišla „zdola“, našla si svojich iniciátorov v jednom z regiónov Slovenska,
Všetko sa to začalo pred pol storočím. Koncom šesťdesiatych rokov tu v hlavách dvoch breznianskych stredoškolských profesorov Ladislava Bartku a Ladislava Šimona (budúcich univerzitných profesorov) skrsla idea vytvoriť platformu na tvorivú aktivitu učiteľov. Veď práve oni majú v rukách to najcennejšie – mladú generáciu. Podľa nich učiteľ nemá ustrnúť v stereotype, cyklickom opakovaní naučeného, ale má sám na sebe tvorivo pracovať a nadchnúť pre takýto spôsob aj svojich žiakov. Iniciátori si šikovne prizvali na pomoc známeho „kolegu“ z breznianskej histórie – Jána Chalupku, veď aj on bol vo svojich začiatkoch profesorom – na kežmarskom lýceu. S jeho menom v názve sa myšlienka pretavila do činu a možno aj na prekvapenie samotných pôvodcov sa začala napĺňať plnokrvným životom. Krôčik po krôčiku pribúdalo nielen záujemcov zúčastniť sa súťaže v pôvodnom odbore – umeleckom prednese, ale postupne narástli možnosti na tvorivé zápolenie na päť odborov: pribudla výtvarná tvorba, literárna tvorba, hudobné odbory ako aj tvorba vzdelávacích videoprogramov a umeleckých dokumentov. Z účastníkov prehliadky sa postupne stávali zrelé osobnosti, ktoré sa vo svojej oblasti prezentovali ako jedineční tvorcovia známi v širšom okruhu. Značka či oslovenie „chalupkovci“ sa stalo synonymom príslušnosti ku komunite, ktorej nestačí prežívať, ale chce sa tvorivo zdokonaľovať. Chalupkovo Brezno časom presiahlo hranice, našli si doň cestu aj krajanskí učitelia z okolitých štátov, kde žijú potomkovia slovenských vysťahovalcov, zachovávajúci si rodný jazyk a kultúru – v Brezne našli domovskú pôdu.
Laureáti Chalupkovho Brezna 2017, zľava: Mgr. Jana Spáčová, tvorba umelecko-dokumentárnych a vzdelávacích digitálnych programov, ZŠ a MŠ Karola Rapoša Brezno; Mgr. Valentín Šefčík,literárna tvorba poézia, ZŠ Bertotovce; Zuzana Žemberová, hudobná tvorba, ZUŠ Partizánske; doc. PaedDr. Ján Pochanič, PhD., literárna tvorba próza, ZŠ Užhorod; Mária Štefanková, výtvarná tvorba, Nadlak Rumunsko.
Jubilejný 50. ročník Chalupkovho Brezna sa konal 13. – 15. októbra 2017 v nádhernom ovzduší babieho leta. Blahodarné slnko tak dodávalo podujatiu „zlatý“ punc. Zaslúžene! Hlavní organizátori, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Mesto Brezno, spolu s ďalšími podporovateľmi a spoluorganizátormi pripravili zaujímavý a dôstojný program. Ťažiskom boli, samozrejme, súťažné prehliadky, sprievodné podujatia zase akcentovali to najlepšie, čo vygenerovali doterajšie ročníky. Už v piatok predpoludním besedovali na jednej základnej škole dvaja excelentní účastníci, viacnásobní laureáti literárnej súťaže – Valentín Šefčík z Bertotoviec a Ján Pochanič (nateraz) z Užhorodu. Samostatnú výstavu usporiadala minuloročná laureátka vo výtvarnej tvorbe Dagmar Janišová.
Slávnostné otvorenie sa konalo v dôstojnom priestore ev. a v. chrámu, kde pôsobili také osobnosti slovenskej kultúry ako Ján Chalupka, Martin Rázus a ďalší. Večer patril prezentácii publikácie Ľubomíra Pajtinku Rozhovory s ministrami (školstva – pozn. autorky, foto dolu), čo rozprúdilo diskusiu o stave nášho vzdelávacieho systému. K jubilejnému ročníku vyšiel obsažný bulletin Chalupkovo Brezno v pamäti (Jana Borguľová), sprístupnená bola aj výstava z doterajšej histórie (Hana Peterajová). Na večere víťazov prevzali ceny nielen úspešní súťažiaci, ale ďakovnými listami organizátori ocenili aj dlhoročných spolupracovníkov a inštitúcie, čo sa zaslúžili o toto jedinečné podujatie.
Na tomto mieste treba uviesť, že Chalupkovo Brezno si našlo miesto v srdciach súťažiacich pochádzajúcich z celého Slovenska, ktorým porotcovia a organizátori radi venujú svoj čas i energiu. Lebo vedia, že ich prostredníctvom napomáhajú formovať množstvo žiakov i študentov, z ktorých časom môžu vyrásť jedinečné osobnosti. Tie si v budúcnosti iste radi a vďačne spomenú na svojich učiteľov, tak ako si ich súčasní pedagógovia spomínajú na tých, ktorí ich najviac ovplyvnili. A o tú kontinuitu ide – veď slová síce povzbudzujú, ale príklady priťahujú! Nezačínajme stokrát odznova, nerúcajme všetko z minulosti, premena by sa mala vrstviť, stavať na osvedčených gruntoch a prirodzene dopĺňať o nové poznatky a skúsenosti. O tom by niečo vedeli rozprávať zo svojej praxe aj mnohí z „chalupkovcov“, ich sa treba tiež spýtať pri tvorbe projektov a koncepcií…
Rozhliadajúc sa po okolitom svete nenašlo sa podobné podujatie zamerané na takýto typ tvorivého kultivovania pedagogických zamestnancov. Aj preto môžu jeho zakladatelia a organizátori hrdo konštatovať: naše úsilie je jedinečné a má zmysel, veď Chalupkovo Brezno za polstoročie svojho trvania ovplyvnilo značnú časť učiteľov, ktorí robia česť nášmu vzdelávaciemu systému. Aj samotný Ján Chalupka by iste s figliarskym úsmevom a s potešením poznamenal: Veruže ste v hanbe nezostali!
