Pred desiatimi rokmi sme si v tejto sále kládli otázku Kto sme a čo chceme? Odpoveď bola smerovaná nielen tým, čo sa na nás tešili, alebo sa na nás chystali, no aj nám samým. Začínala sa totiž nová éra vývoja politického systému Slovenska. Všetkým nám bolo jasné, že bez strany so socialistickou, či sociálnodemokratickou orientáciou by novovznikajúce politické spektrum nebolo plnohodnotné. Španielske príslovie vraví: Žiadne cesty neexistujú sami od seba, cesty je nevyhnutné vyšliapať.
Pred desiatimi rokmi sme viacerí začali vyšliapavať cesty, na konci ktorých je sociálne spravodlivý štát, štát pre ľudí, štát rovnakých príležitostí, občianska spoločnosť, štát garantujúci ochranu zdravia a majetku, slušnú sociálnu úroveň väčšiny občanov. Bola to cesta v hlbokom snehu – ťažko sa po nej kráčalo. Išlo o obdobie, v ktorom mnohí z nás museli prejaviť odvahu i osobnú statočnosť. Obdobie, v ktorom sme museli prijať významné vnútorné rozhodnutia, ktoré neskôr ovplyvnili i celkový vývoj na Slovensku. SDĽ stála pri tom, keď sa schvaľovala Deklarácia o zvrchovanosti, keď sa tvorila Listina základných práv a slobôd, keď sa prijímala Ústava SR, keď sme vstupovali ako samostatná republika do medzinárodných organizácií. SDĽ mala vplyv na to, aby procesy delenia bývalej federácie prebehli kultivovane a založili sa dobré vzťahy medzi oboma novovznikajúcimi štátmi. Naša prvá účasť vo vláde v roku 1994 bola pokusom o založenie stabilizačných politických a ekonomických trendov na Slovensku. Dopustili sme sa i chýb a ich dôsledkom bolo naše opätovné zaradenie do opozície.
Dnes je opäť namieste otázka Kto sme a čo chceme? Sme v širokospektrálnej koalícii, druhý raz vo vláde a zdá sa, že ľudia nám opäť málo rozumejú. Sme nútení uskutočňovať ekonomické opatrenia, ktorých zmyslom je stabilizácia pozitívnych trendov vývoja a harmonizácia vzťahov dovnútra i navonok. Plnenie týchto cieľov si však často žiadalo prijať bolestivé rozhodnutia. Mnohé z nich sa totiž negatívne dotkli životnej úrovne väčšiny obyvateľov. Majú síce pokoj, no zápasia so sociálnymi ťažkosťami. Ale bez našej strany by dopady súčasnej politiky boli oveľa tvrdšie, menej systémové a ostrejšie by sa prejavoval rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Bez SDĽ niet pluralitného politického spektra v našej vlasti. Ministri za našu stranu sú si toho vedomí. Stáli sme pri vzniku tohto štátu, pri konštituovaní jeho štruktúr, aj pri jeho etablovaní v zahraničných inštitúciách. Sme teda povinní slúžiť mu, slúžiť ľuďom tejto krajiny.
Ďakujem vám v mene ministerského klubu za podporu, pochopenie i povzbudenie, ktoré od vás dostávame. Ďakujem i za zrkadlo, ktoré nám nastavujete v podobe často kritických názorov na našu prácu. Ďakujem vám za to, že pracujete pre SDĽ. Istý, dnes už nemoderný politik, svojho času povedal: „Treba si klásť vysoké ciele, aby sme aj ich čiastočné splnenie mohli považovať za úspech.“ Úplný úspech sa dá dosahovať iba úplným úspechom vo voľbách, keď pôjde aj o budúcnosť SDĽ. Je čas zamyslieť sa nad tým, čo urobíme pre to, aby ľudia lepšie rozumeli našej politike, viac verili našim cieľom, chápali súčasné kompromisy a prejavili nám dôveru. My sme vo vláde, ktorá môže založiť demokratické trendy vývoja u nás. Na ich stabilitu bude treba kus odvahy i rozvahy v ďalšom volebnom období.
Abrahám Lincoln charakterizoval nám podobné úlohy takto: „My, čo žijeme, držíme zodpovednosť za dnešok. Aj keď sme vyrastali v chudobe, našou povinnosťou je vyrásť vysoko a zachrániť túto krajinu.“ Tu ide o dôveru a úctu k spoluobčanom.
