Bush napĺňa sen svojho deda

Nasledujúci text pochádza z blogu politického aktivistu, člena americkej Demokratickej strany a mnohých progresívnych organizácií. Nie je však článkom profesionálneho historika. Podrobnosti udalostí, o ktorých pojednáva, nie sú dodnes úplne jasné. Vzhľadom na zaujímavosť a dôležitosť témy ho však napriek jeho možným nedostatkom predkladáme čitateľom – úsudok si už môže urobiť každý sám. Pozoruhodne často sa stáva, že vnuk pokračuje v najväčšom projekte svojho deda. Táto myšlienka mi prišla na um, keď som si nedávno prečítal, že vnuk Thora Heyerdahla pokračuje v jeho snahe preplávať Tichý oceán na plti. Omnoho viac ma však zaujala relácia, ktorú odvysielala britská stanica BBC dvadsiateho tretieho júla. Opisovala v nej, ako sa dedo prezidenta Georgea W. Busha zapojil v roku 1933 do sprisahania, ktorého cieľom bolo zvrhnúť americkú vládu a nastoliť fašistickú diktatúru. Tento príbeh som už poznal, ale nenapadlo mi, že vnuk sa možno usiluje dosiahnuť to, čo sa nepodarilo jeho dedovi. Prescott Sheldon Bush (1895 – 1972) študoval na Yale University a vstúpil tam do tajnej spoločnosti známej ako Lebka a hnáty. Rozšírené je tvrdenie, že Prescott ukradol lebku Geronima, náčelníka pôvodných Američanov (Indiánov). Pokiaľ viem, v skutočnosti sa to nikdy ne-potvrdilo. Ba zdá sa, že vymýšľať si bolo pre Prescotta pomerne bežné. Počas prvej svetovej vojny napríklad posielal domov listy, v ktorých tvrdil, že dostal medailu za chrabrosť. Keď potom tieto listy vyšli v novinách, musel svoje tvrdenia stiahnuť. Ak ešte nemáte dojem, že ten človek musel byť predkom Georgea W. Busha, nadhoďme ešte toto: rané snahy Prescotta Busha podnikať sa spravidla končili krachom. Potom si vzal za ženu dcéru veľkého boháča menom George Herbert Walker (to je ten človek, ktorého obydlie v Kennebunkporte v štáte Maine teraz vlastní Bushova rodina, a ktorý je pôvodcom prostredného mena dnešného prezidenta). Walker nasadil Prescotta Busha ako riaditeľa do firmy Thyssen and Flick. Od tých čias sa Prescottovi v podnikaní darilo lepšie a neskôr vstúpil do politiky. Meno Thyssen patrilo Nemcovi Fritzovi Thyssenovi, jednému z veľkých finančných podporovateľov vzostupu Adolfa Hitlera. New York Herald-Tribune o Thyssenovi písali ako o „Hitlerovom anjelovi“. V priebehu tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov, ba dokonca ešte v roku 1951 robil Prescott Bush s Thyssenom obchody a bol si, samozrejme, vedomý jednak jeho politických aktivít a jednak faktu, že ide o spoločnosti, ktoré prinášali finančný prospech Nemecku. Ba čo viac, jedna zo spoločností, z ktorých mal Prescott Bush zisky, využívala na ťažobné práce v Poľsku otrockú prácu väzňov koncentračného tábora Osvienčim. Z týchto dôvodov zažalovali dvaja bývalí baníci-otroci americkú vládu a dedičov Prescotta Busha so žiadosťou o odškodnenie vo výške štyridsať miliárd dolárov. Dovtedy kým Spojené štáty nevstúpili do vojny nebolo obchodovanie Američanov s Nemeckom nelegálne. Koncom roka 1942 však Bushove podniky skonfiškovali – v súlade so Zákonom o obchodovaní s nepriateľom. Medzi skonfiškovanými podnikmi bol napríklad Hamburg America Lines, kde Prescott Bush pracoval ako manažér. Jeden z výborov kongresu v McCormackovej-Dicksteinovej správe uviedol, že Hamburg America Lines ponúkal zadarmo cestu do Nemecka pre novinárov, ktorí boli ochotní písať priaznivo o nacistoch, a nacistických sympatizantov zase vozil do Ameriky. (Nepripomína vám to niektoré prvky vzťahu, ktorý má súčasný prezident k slobode tlače?) Spomínaný McCormackov-Dicksteinov výbor bol ustanovený na to, aby vyšetril vnútorné americké sprisahanie roku 1933. BBC svoju nedávnu reláciu propagovala nasledovnými slovami: „Dokumenty odhaľujú podrobnosti o tom, ako naplánovali pravicoví americkí biznismeni v roku 1933 puč. Cieľom puču bolo s pomocou pol milióna vojnových veteránov zvrhnúť prezidenta Franklina D. Roosevelta. K sprisahancom údajne patrili niektoré z najslávnejších amerických rodín (vlastníci firiem Heinz, Birds Eye, Goodtea, Maxwell Hse, a aj dedo prezidenta Busha – Prescott) a domnievali sa, že ich domovina by si mala osvojiť politiku Hitlera a Mussoliniho a pomocou nej vybŕdnuť z hospodárskej krízy. Mike Thompson pátra po dôvodoch, prečo sa tak málo vie o tejto v čase mieru najväčšej hrozbe americkej demokracii.“ Ak si však túto tridsaťminútovú reláciu BBC vypočujete, v skutočnosti v nej nie je ani slovo hoc i len špekulácie o tom, prečo sa o tomto príbehu tak málo vie. Myslím, že keď sa budeme zaoberať dôvodmi prečo reportáž BBC nezaujala žiadne americké médium, nájdeme náznak odpovede práve v tejto skutočnosti. V reportáži BBC je pomerne dobre vykreslený základný príbeh. Ľudia, ktorí patrili k najbohatším v Amerike, oslovili generálmajora námornej pechoty Smedleyho Butlera, obľúbeného medzi veteránmi prvej svetovej vojny. Mnohí z nich boli okrem toho i roztrpčení z toho, ako sa k nim zachovala americká vláda. Skupina Prescotta Busha požiadala Butlera, aby na čele 500 000 veteránov prevzal kontrolu nad Washingtonom a Bielym domom. Butler to odmietol a informoval o tom čo sa stalo výbor kongresu. Jeho výklad potvrdilo mnoho ďalších svedkov a výbor dospel k záveru, že naozaj šlo o sprisahanie. Mená bohatých stúpencov prevratu však boli v záznamoch výboru začiernené a nikto nebol postavený pred súd. Podľa BBC prezident Roosevelt uzavrel so sprisahancami výmenný obchod. Nedal niektorých z najbohatších ľudí Ameriky postaviť pred súd za velezradu a oni zase súhlasili s tým, že Wall Street sa nebude ďalej stavať proti Roosveltovej politike Novej dohody (New Deal). Je teda jasné, že vo Washingtone sa vysokopostavení previnilci nezodpovedali za svoje činy už dávno predtým, ako demokratická šéfka Senátu Nancy Pelosiova zmietla zo stola proces so súčasným prezidentom, alebo než sa kongres rozhodol nezažalovať prezidenta Ronalda Reagana (pričom toto rozhodnutie možno zohralo veľkú úlohu v tom, že zo syna Prescotta Busha, Georgea H. W. Busha sa stal tiež prezident). Takéto metódy riešenia problémov sa nezačali ani tým, že sa nevyšetrila údajná dohoda Georgea H. W. Busha a ďalších s Iránom, na základe ktorej boli americkí rukojemníci v tejto krajine prepustení až po tom, čo sa z Reagana stal prezident. Ba ani tým, že po svojom odstúpení nebol postavený pred súd Richard Nixon. Že zodpovední neskladajú účty je v hlavnom meste nášho štátu hrdou tradíciou. Alebo by som možno mal povedať bývalom hlavnom meste. Už to tam vôbec nespoznávam. A zásluhu na tom má úsilie Georgea W. Busha naplniť sen svojho deda oveľa nenápadnejšími a efektívnejšími prostriedkami, než je vojenský puč. Vnuk Bush sa dostal do úradu hlboko zmanipulovanými voľbami, ktoré navyše aj tak prehral. Najvyšší súd však zastavil prepočítanie hlasov a dosadil ho do úradu. Prescottov vnuk potom v mene ochrany pred temným zahraničným nepriateľom oslabil či zlikvidoval väčšinu Listiny práv a slobôd. Vyhodil dokonca aj habeas corpus [právo uväzneného požiadať súd, aby posúdil legálnosť jeho zadržiavania]. Vnuk Prescotta, toho rojka tridsiatych rokov, zaviedol s iba minimálnym odporom zásady, že americká vláda smie ľudí unášať, bezdôvodne a bez časového obmedzenia ich zadržiavať, mučiť a vraždiť. Spojené štáty si pod vedením vnuka Prescotta Busha osvojili politiku, ktorá sa doteraz považovala za nacistickú – najvýraznejšie sa prejavuje v tom, že sú ochotné otvorene plánovať a púšťať sa do agresívnej vojny proti iným štátom. Georgeovi W. sa zároveň podarilo dosiahnuť obrovské prerozdelenie bohatstva v rámci Spojených štátov od väčšiny z nás k maličkej sku-pinke nesmierne bohatých. Dosiahol ďalej rozsiahlu privatizáciu verejných služieb, vrátane vojenských. Pod prísnou kontrolou udržiava aj médiá. George W. si prisvojil právomoc svojimi dodatkami pri podpisoch prepísať všetky zákony. Zaviedol zvykosť, že úmyselne zavádzať kongres o potrebe vojny nie je zločinom, za ktorý by mal prísť trest. Prisvojil si právo otvárať ľuďom poštu (tak ako Hitler). Vytvoril ilegálne špionážne programy a potom ich navrhol legalizovať. Prescott by bol naňho taký hrdý! A tak sa podarilo súčasnému prezidentovi Bushovi – oveľa hladšie, než by si to jeho dedo vedel predstaviť – dosiahnuť jeden z cieľov Prescottovho gangu: konkrétne, fakticky odstrániť kongres. Zdroj: http://www.davidswanson.org/?q=node/880 Program BBC spomínaný v texte nájdete na http://www.bbc.co.uk/radio4/history/document/document_20070723.shtml Úvod a poznámka v hranatých zátvorkách Slovo