Zhoršovanie situácie v Jemene, ktoré prerástlo do nového ozbrojeného konfliktu, nie je prekvapujúce. Má síce aj hlbšie historické korene, ale súvisí najmä s neželanými následkami Arabskej jari – svojrázne zamaskovaným pokusom USA uplatniť politiku „farebných revolúcií“ v regióne a zvyšovať v ňom chaos.
Z Arabskej jari sa už dávnejšie stala zima. Jej výsledkom sú vojnové tragédie v Líbyi a Sýrii a nestabilita vo viacerých ďalších arabských štátoch. Vedú aj k úvahám o súvislostiach týchto procesov s obnovením bojov v Iraku po útokoch Islamského štátu.
Jemen sa považuje za jeden z regiónov najstarších civilizácií (biblický Noe by vraj mal byť pochovaný v horách pri hlavnom meste San’á), jeho vládcovia sa často menili. V 20. storočí sa jeho súčasné územie v dvoch častiach – severnom a južnom – dlho vyvíjalo rozdielne.
Na severe vzniklo po rozpade Osmanskej ríše Jemenské kráľovstvo a juh zostal pod britskou nadvládou. Vo vojne so Saudskou Arábiou v roku 1934 severný Jemen prišiel o časť územia, kde boli ropné náleziská. V roku 1962 bola po vojenskom prevrate podľa vzoru panarabského Egypta vyhlásená Jemenská arabská republika a krajina sa roky zmietala v občianskej vojne, do ktorej zasahovala aj Saudská Arábia, keď podporovala zvrhnuté monarchistické sily.
Južná časť Jemenu získala nezávislosť v roku 1967 a vznikla Juhojemenská ľudová republika. Po prevzatí moci radikálnymi marxistami z Národného oslobodeneckého frontu bola vyhlásená Jemenská ľudová demokratická republika, ktorá sa hlásila k socializmu.
Medzi dvomi jemenskými republikami došlo k viacerých sporom, ktoré vyústili do ozbrojených zrážok. V roku 1990 sa vytvorila zjednotená Jemenská republika. Ani potom však obyvateľstvu Jemenu nebolo dožičené žiť v mieri a pokoji. V roku 1994 sa začala občianska vojna. Počas nej na juhu vyhlásili samostatnú Jemenskú demokratickú republiku, tá však existovala len krátko a porazili ju severojemenské sily.
Jemen sa dostal do povedomia svetového spoločenstva po útoku na severoamerickú vojenskú loď Cole v októbri 2000. K atentátu, pri ktorom zahynulo 17 vojenských námorníkov USA, sa prihlásila al-Kajda. Súčasný Jemen patrí k chudobným štátom – je jediný na Arabskom polostrove, ktorý sa zaraďuje medzi necelú päťdesiatku málo rozvinutých štátov. Takmer dve tretiny obyvateľstva sa hlásia k sunnitom a o niečo viac ako jedna tretina k šiitom, čo v nej vytvára priestor na krízy a konflikty, v ktorých sa v posledných desaťročiach často ocitajú moslimské štáty nielen vo svojom vnútri, ale aj medzi sebou navzájom.
V roku 2004 sa začalo povstanie zajdíjských šiitov na severe Jemenu. Povstalci sa označujú aj ako húsiovia podľa svojho vodcu – H. al-Húsiho, ktorý zahynul už v začiatkom povstania. Bojujú proti skorumpovanej vláde sunnitskej väčšiny a spojenectvu štátu s USA. Povstalcov obvinili, že ich podporuje Irán a pomáhajú presadzovať jeho záujmy. Nestabilita v krajine začala narastať po tom, ako sa v nej začala Arabská jar. Viedla síce k odstúpeniu prezidenta A. Salima, ktorý bol na čele štátu od jeho zjednotenia (a predtým od roku 1978 prezidentom severného Jemenu). Vystriedal ho viceprezident A. Hádí, ktorý bol v tejto funkcii od roku 1994. Veľa sa teda zo spôsobu uplatňovania moci nezmenilo. Po ofenzíve v lete 2014 povstalci dobyli rozsiahle územia severného Jemenu vrátane hlavného mesta. Moc vlády začala rapídne upadať a v januári tohto roku padla.
Na pomoc starej vláde prišla Saudská Arábia, ktorá do osudov Jemenu v minulom storočí viackrát protirečivo zasiahla. Liga arabských štátov pristúpila k uskutočneniu vojenskej operácie arabskej koalície, ktorá dostala názov Rozhodná búrka (napovedá niečo jej podobnosť s Púštnou búrkou proti Iraku v roku 1991?) pod vedením Saudskej Arábie. Operácia má zatiaľ len podobu leteckých útokov. Sľubuje sa, že akcia potrvá len niekoľko dní, čomu však asi nikto neverí.
Vzťahy Saudskej Arábie a USA v posledných rokoch nie sú ideálne, ale Saudi prevzali washingtonský vzor vojenských operácií v regióne – bombardovanie síl, ktoré považujú za nepriateľské. Nepoučili sa pritom z toho, že letecké útoky nič zásadne neriešia a sú prológom k dlhotrvajúcim krízam, čo sa na Blízkom východe v 21. storočí už opakovane preukázalo.
Mimo pozornosti zostáva pôsobenie al-Kajdy, ktorej jemenská bunka – al-Kajda na Arabskom polostrove sa pokladá za jednu z jej najsilnejších zložiek. Operáciu proti nej v januári USA prerušili, čo zdôvodnili pádom jemenskej vlády.
Udržanie pozície Saudskej Arábie a zabránenie narastania vplyvu Iránu sa stáva novým problémom Blízkeho východu a pripomína otváranie Pandorinej skrinky. Násilné predlžovanie pomeru síl, ktorý sa pod kuratelou USA vytvoril na Blízkom východe po rozpade bipolarity, narastajúce problémy regiónu iba komplikuje. Neškodí len Blízkemu východu, ale aj globálnej bezpečnosti a hrozí aj prenosom nestability do širšieho regiónu.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Vyšlo v Literárnom týždenníku 13 – 14/2015
