Sedemnásty január je v kalendári zaznačený ako Deň umenia. Celkom komické. Na Slovensku, však tak aktuálne, až patetické. Nie, tento príspevok by nemal byť len ďalším potočením páky už rozbehnutého verklíka rozprávaní o „neustále chýbajúcich finančných prostriedkoch“, ale skôr ukázaním, že ľady sa pohli. Že azda sa predsa len objavil spôsob, ako sa z tohto nekonečného kolobehu dostať konečne von. Toľko diskutovaný projekt niekoľkých neziskových organizácií, zaoberajúcich sa prezentáciou súčasného umenia, sa stal skutočnosťou. Multimediálne otvorenie 17. januára predstavilo totiž začiatok ambiciózneho projektu, nazvaného A4 – nultý priestor, ktorý zaplní legendárny V-klub v Dome umenia na Námestí SNP nezávislými umeleckými aktivitami. Ako sa vlastne veci majú? Štát na jednej strane finančne dotuje prežívajúce umelecké inštitúcie, na strane druhej kvalitné nezávislé umelecké projekty nemajú šancu dlhodobejšej existencie a to aj napriek tomu, že sa výrazne podieľajú na aktuálnom umeleckom živote Slovenska, pričom sa aktívne pohybujú nielen v rámci Slovenska, ale sú rešpektované aj v medzinárodnom kontexte. Súčasné divadelné, tanečné, hudobné a multimediálne predstavenia, vznikajúce mimo štátom alebo samosprávou zriaďovaných organizácií, musia existovať bez stálej strechy nad hlavou. Na jednej strane pusté „domy kultúry“, na druhej absencia miest, kde by sa mohlo prezentovať aktuálne a inovatívne umelecké dianie. Domy kultúry, ako ich všetci poznáme, nedokážu koncepčne prezentovať takýto pohyb súčasného umenia. Dôvodov je viac. Jedným z nich je zaiste aj fakt, že sa v nich málokedy nachádzajú ľudia, ktorí sa o súčasné umenie vôbec zaujímajú, nie to pohybujú. Ďalším dôvodom je ich dramaturgia. Tá sa zameriava skôr na klasické prejavy súčasného umenia, pričom nereflektuje jeho multimediálny charakter a ani najrôznejšie žánrové presahy. Stále sa ešte držia v hraniciach klasických žánrov, z ktorých im potom to „súčasné“ uniká. Aktuálne umelecké dianie sa už len ťažko dá poňať čisto žánrovo. Pred nami sa črtajú skôr fúzie a najrôznejšie multimediálne hybridy, ktoré klasické kultúrne inštitúcie, žiaľ v najväčšej miere práve podporované ministerstvom kultúry, nevedia zvládnuť. Fakt, že neexistujú miesta, kde by mohol človek byť pravidelne konfrontovaný so súčasným umeleckým dianím a v ktorých by sa mohlo koncepčnejšie a profesionálnejšie prezentovať aktuálne dianie na poli súčasného umenia, môže zapríčiniť, že nemusíme byť len ekonomickým chvostom Európskej únie, ale aj chvostom kultúrnym. Tento môže v neposlednom rade dospieť až tam, že súčasné slovenské umenie bude v európskom kontexte odsunuté na druhú koľaj, pričom mladí ľudia nebudú odchádzať zo Slovenska len za vidinou lepšieho zárobku, ale aj z dôvodov kultúrnych. Zmena kurzu? Za pokus zvrátiť tento žalostný trend by sme hádam mohli pokladať iniciatívu samotného ministerstva kultúry, ktoré asociácii štyroch združení – A4, na základe vypracovaného projektu, poskytlo priestor Domu umenia na Námestí SNP. Možno práve to je spôsob, ako sa dostať „z kola von“. Dom umenia alebo Národné osvetové centrum si tí starší spájajú s V-klubom a tí mladší s akciami bývalého Českého centra, pričom v súčasnosti je tento priestor natoľko amorfný, že asi ťažko by jeho usúvzťažnením mohla byť aktivita, ktorá by sa týkala systematickej prezentácie umenia. Keď sa jeden z najlukratívnejších priestorov Domu umenia, ktorý azda v najväčšej miere komunikuje s náhodnými okoloidúcimi, prerába na predajňu nášho najväčšieho mobilného operátora, naliehavosť, s akou prichádza zmena v podobe projektu A4, je tak viac ako namieste. Interiér, ktorý sa možno pred rokmi ešte vyznačoval akousi estetickou charakteristikou, pomaly, ale isto spustol a pripomína skôr skanzen ako budovu, ktorá nesie názov Dom umenia. Projektu A4 nebude síce patriť celý priestor Domu umenia, ale len jeho sála a pridružené kancelárie na prízemí, pričom zostáva nejasné, nakoľko budú môcť združenia zasiahnuť do priestoru, pretože tento formálne stále patrí Národnému osvetovému centru. Na otázku, aké úpravy môže A4 v budove urobiť, odpovedá jeden z iniciátorov projektu A4 Ľubo Burgr: „S Národným osvetovým centrom sme vypracovali materiál definujúci nevyhnutné investície ako: klimatizácia, elektrické rozvody, odhlučnenie od vstupných priestorov, vytvorenie vhodných propagačných plôch. V interiéri V-klubu zatiaľ môžeme vykonať len tie úpravy, ktoré sú odstrániteľné a nenarušia doterajšie využitie priestoru.“ Ďalší z iniciátorov projektu Slávo Krekovič dopĺňa: „V lete 2004 by mala budova prejsť rekonštrukciou, ktorá by mala počítať aj s ďalšími úpravami priestorov na prízemí – napríklad s obnovením funkcie premietacej kabíny, definitívnym vyriešením interiéru a podobne.“ Zakladateľmi asociácie sú občianske združenia, ktoré majú dlhoročnú prax v príprave inovatívnych kultúrnych projektov – Združenie pre súčasnú operu (divadlo SkRAT), Asociácia súčasného tanca (multimediálne tanečné predstavenia), Atrakt Art (združenie prezentujúce súčasnú, myšlienkovo aktuálnu a inovatívnu hudbu, tvorivé projekty v oblasti nových médií, umeleckého dokumentu, digitálneho videa a súčasnej urbánnej kultúry s presahmi do sociológie či architektúry) a novovzniknuté združenie Burundi, nadväzujúce na úspešnú činnosť galérie a klubu Buryzone. Tento počet však nemusí nutne znamenať uzavretosť. Napríklad Filmový klub 901 spolupracuje na príprave filmovej sekcie A4 a ako dodáva Ľubo Burgr zo Združenia pre súčasnú operu, „priestor by mali využívať aj iné združenia či záujmové skupiny na jednotlivé svoje projekty“. Podľa organizátorov je A4 – nultý priestor jedinečným modelom, v ktorom štát po prvýkrát spolupracuje s neziskovým sektorom na napĺňaní svojej kultúrnej politiky a prenecháva priestor občianskym iniciatívam. „Názov nultý priestor vystihuje našu situáciu – je to nultý bod či nultý ročník, ktorý môže byť štartom do novej éry fungovania kultúrnych aktivít na Slovensku,“ vysvetľuje Slávo Krekovič zo združenia Atrakt Art. Model, ktorý sa nám tu v podobe projektu A4 predkladá, by mohol pomôcť vytvoriť funkčný rámec pre fungovanie nekomerčného a inovatívneho umenia. Model podpory projektov, ktoré bez strechy nad hlavou nemajú prakticky nijakú možnosť byť v dlhodobejšom horizonte realizované, tak naberá čoraz výraznejšie kontúry. A4 – nultý priestor, ako tvrdia iniciátori, má ambíciu stať sa nielen novým kultúrnym, ale aj spoločenským centrom Bratislavy. Projekt centra súčasnej kultúry nevznikol „zhora“. Vymaňuje sa zo skupiny inštitúcií zriaďovaných štátom či samosprávou a vznikol, ako hovorí Slávo Krekovič, „z dlhodobej a naliehavej potreby nájsť miesto, kde by sa mohli uskutočňovať existujúce nekomerčné kultúrne projekty. Napriek množstvu nevyužívaných či zle využívaných sál, často aj v centre mesta, Bratislava takýto priestor doteraz nemala, a tak nebolo možné nielen nadväzovať spoluprácu s podobnými priestormi v zahraničí, ale ani pravidelne predstavovať a podporovať kvalitnú domácu umeleckú tvorbu. Zaujímavé umelecké aktivity sa tak museli odohrávať v nevyhovujúcich podmienkach, prípadne s neistou perspektívou. Nultý priestor A4 po prvýkrát ponúka šancu pod jednou strechou spojiť projekty v oblasti súčasného divadla, hudby, tanca, filmu či nových médií a osloviť podobnú cieľovú skupinu“. Niekto by mohol namietať, že projektov s podobnými ambíciami bolo na Slovensku viac ako dosť, pričom nijakému z nich sa dlhodobo prežiť nepodarilo. Projekt A4 má síce ambície podobné – stať sa centrom pre najrôznejšie aktivity na poli súčasného umenia, ale od podobných projektov v minulosti ho odlišuje fakt, že ho v prvom rade zastrešujú štyri neziskové organizácie, ktoré sa v tejto oblasti úspešne pohybujú už niekoľko rokov, a v druhom rade, že možno viac ako priestor je tu predstavovaný samotný model fungovania. Každé významnejšie európske mesto má svoje centrum súčasného umenia, pričom podobný projekt, s názvom Kunsthalle, leží aj na ministerstve a predstavuje jednu z jeho priorít. Právom sa tak natískajú otázky, či nejde o zduplikovanie podobných aktivít, v akom vzťahu sú tieto dve iniciatívy a či v takejto centralizácii umenia, necítiť skôr akýsi kŕč, ako jeho životaschopnosť. „Máme predstavu o spoločnom využívaní budovy s budúcou Kunsthalle, o ktorej realizácii napokon musí rozhodnúť ministerstvo. Ale vzhľadom na to, že v súčasnosti podľa mojich informácií koncepcia galérie ešte nie je reálne vypracovaná, asociácia A4 sa rozhodla vydať cestou reálnych výsledkov a skutočne zrealizovaných projektov aj za cenu núdzových podmienok. V tom je podľa mňa aj rozdiel medzi štátom zakladanými inštitúciami a občianskymi aktivitami – tie prvé realizujú akúsi štátnu objednávku, ale často je problém naplniť ich zmysluplným programom. Tie druhé majú zase opačný problém – často kvalitné projekty vznikajú dobrovoľne a s nadšením, ale musia v nepriaznivom prostredí bojovať o svoje prežitie,“ vysvetľuje Slávo Krekovič, pričom „umeniu (akémukoľvek) nemôže uškodiť priestor, skôr si myslím, že apelatívne zdôrazňovanie súčasnosti môže vyvolať istú averziu,“ dodáva Ľubo Burgr. Podľa toho by sme mohli povedať, že sa tu skutočne začína hádam systémovo meniť kultúrna politika, hoci, ako pripomína Ľubo Burgr, „otázka zmeny po roku fungovania koalície je ešte predčasná, aj keď nepopieram, že isté nádeje či vieru mám. Od vzniku samostatného Slovenska už bolo niekoľko koncepcií – aj obdobia nečinnosti MK, žiaľ, nijaká nemala charakter dlhodobej vízie, ktorá by sa opierala o viac alebo menej celospoločenskú diskusiu na túto tému. Ak majú byť nejaké zmeny, mali by mať charakter dlhodobej vízie, ktorá by sa od základu nemenila po každých voľbách – inak to nemá zmysel. Fungovanie kultúry je pre väčšiu časť obyvateľstva veľmi ťažko uchopiteľným problémom. Celkom rozumiem, že to vlastne ani problém nie je, keď musíte zaplatiť všetky zákonom stanovené poplatky a rozmýšľate, ako prežiť. Zmenu kultúrnej politiky budem vnímať, až keď podobných projektov, ako je A4, bude po celom Slovensku viac a budú považované za rovnoprávnu súčasť správy vecí verejných. Už teraz poznám minimálne dve ďalšie organizácie: Truc sférique v Žiline a združenie Kolomaž v Trenčíne – dúfam, že prežijú.“ Slávo Krekovič promptne dodáva: „Dôležité je najmä definovať postavenie kultúry a z neho potom vyplývajúce mechanizmy podpory. Jedným z ich môže byť aj poskytnutie priestoru pre občianske iniciatívy, ktoré často prichádzajú s efektívnejšími riešeniami ako samotný štát.“ Na prvý pohľad sa zdá, že prvej lastovičke už nič nebráni vyletieť. Hoci podľa Ľuba Burgra „má zatiaľ A4 dlžobu cca 70 000 Sk a to nepočítam čas a prácu členov A4 prípadne ich vlastné investície“. Slávo Krekovič vysvetľuje: „Aj keď môžeme využívať priestory V-klubu, v tejto chvíli na jeho prevádzku a program nemáme vôbec prostriedky. Aj keď to pri pohľade na mesačný program možno znie neuveriteľne, je to dané neveľmi fungujúcim systémom podpory kultúry v našej krajine. V súčasnosti preto A4 funguje na viac-menej dobrovoľníckej báze s výraznou podporou zahraničných kultúrnych inštitútov, ktoré chápu dôležitosť tohto projektu. Na jednej strane tu má vzniknúť špičkové centrum súčasného umenia, na druhej strane mesto ani VÚC ani len neuvažujú o grantoch na kultúrne aktivity, čo je asi európsky unikát. Preto sú finančné zdroje značne obmedzené a my musíme čakať na granty z ministerstva kultúry, ktoré prichádzajú v prípade úspešnej žiadosti až niekedy v polovici roka.“ S takýmto nákladom prvá lastovička tak ľahko nevyletí, pričom pripravenosť dokončiť začatú prácu je viac než istá. „Takýto stav – ktorý v podstate neumožňuje vznik dlhodobejších kultúrnych aktivít – samozrejme nie je možné dlhodobo udržať, a preto sa budeme usilovať o jeho zmenu. Prvou pozitívnou správou by mohla byť informácia ministerstva o viacročnej grantovej podpore významných projektov,“ dodáva ešte Slávo Krekovič. A ako vidia projekt A4 o jeden rok niektorí jeho iniciátori? Ľubo Burgr: „Moja predstava je, že A4 okrem stálej produkcie – divadlo SkRAT, tanečnej a hudobnej scény a filmového klubu – bude spolupracovať s podobne orientovanými priestormi v okolitých krajinách a zapojí sa do výmeny programov.“ Slávo Krekovič: „Naším cieľom je vytvoriť a postupne dobudovať unikátny a patrične technicky vybavený priestor, kde sa budú odohrávať tie najzaujímavejšie projekty v oblasti súčasnej kultúry v Bratislave – v niečom podobný napríklad pražskému divadlu Archa. Jeho úspech však nezávisí len od vloženej energie organizátorov, ale aj od finančnej podpory, a preto je nevyhnutné presvedčiť verejné inštitúcie, najmä mesto, VÚC a aj sponzorov, aby takýto projekt podporili.“ Na záver hádam len dodať: držíme palce. Pre aktuálny program pozri: www.a-4.sk Autor je publicista
