Vo februári tohto roku založila v Ríme na svojom kongrese Európska federácia zelených strán Európsku zelenú stranu. Kongres zároveň schválil „Green dream team“, ľudí, ktorí budú reprezentovať spoločné „zelené“ názory na úrovni zjednotenej Európy. Lídrom za slovenskú stranu v tomto tíme je JUDr. Andrea Záhumenská, v súčasnosti poslankyňa mestského zastupiteľstva Bratislavy. V niektorých vyspelých krajinách EÚ majú zelení silnú pozíciu. U nás má strana sotva tisíc členov, hoci po Nežnej revolúcii sa ukazovala ako perspektívna. Sme však v Európskej únii a zjednotenie národných zelených strán môže situáciu zmeniť. O čo ide „snovému zelenému tímu“? Tvoriť stálu protiváhu silným politickým stranám s tvrdými ekonomickými záujmami, ktoré nie vždy berú ohľad na sociálnu situáciu ľudí a na skutočnú ochranu prírody. Už od júna 1995 je Strana zelených na Slovensku 28. plnoprávnym členom Európskej federácie zelených strán. Súčasné problémy v krajinách EÚ však ukázali potrebu užšej vzájomnej spolupráce a preto sa tohto roku založila spoločná platforma – Európska zelená strana, ktorá prijala svoj politický manifest so sloganom: Európa môže byť lepšia. Ty rozhodni! Mnohí ľudia by si pod politikou „zelených“ predstavovali len ochranu prírody, zastavenie, či zmiernenie jej znečisťovania. Má aj širší záber? – Rovnako ide o ochranu práv občanov vo všetkých krajinách EÚ, ľudských práv, o vyrovnávanie sociálnej úrovne, ochranu práv menšín, posilnenie miest a komunít… Európska strana zelených chce teraz hrať kľúčovú úlohu pri vytváraní tolerantnej, sociálne cítiacej, ekologicky mysliacej spravodlivej a demokratickej Európskej únie. Do plánov lepšieho života občanov zjednotenej Európy patrí aj snaha upraviť legislatívu, obchodné a vôbec – ekonomické pravidlá a normy, aby boli v súlade s predstavou vysokých sociálnych, kultúrnych a ekologických hodnôt. Nevynechávame ani zahraničnú politiku. Sme za to, aby sa akýkoľvek konflikt na medzinárodnej úrovni riešil pokojnou cestou, rokovaním, prevenciou. Dôkazom je napríklad to, že európski zelení sa jednoznačne postavili proti vojne v Iraku. Ako je to so spoluprácou so stranou Smer? Strana zelených na Slovensku s ňou nedávno uzavrela dohodu o vzájomnej spolupráci pred voľbami do Európskeho parlamentu… – Smer oslovila naša „zelená“ politika, ktorá zahŕňa nielen ochranu životného prostredia. Napríklad vzťah občan – samospráva, regionálna politika, oblasť poľnohospodárstva, problematika kvality potravín, ochrana spotrebiteľov, spravodlivé postavenie muž – žena a iné sú si podobné tomu, čo proklamuje vo svojom programe Smer. V našej politike tiež silno rezonuje sociálny aspekt. V rámci spoločnej kampane pre voľby do Európskeho parlamentu budeme však prezentovať svoj vlastný politický program, ktorý vychádza z programového základu Európskej zelenej strany a jej už mnou spomínaného loga: Európa môže byť lepšia. Ty rozhodni! Aké výhody toto spojenie prinesie našim zeleným? – Fakt, že sme schopní vzájomne komunikovať nám pomôže rozvinúť i náš program a dostať ho do širšieho povedomia ľudí. Som presvedčená, že aj založenie Európskej zelenej strany nám prinesie väčší počet sympatizantov. Nejde pritom ani tak o množstvo ľudí, ktorí sa k nám hlásia, ako o to, aby vedeli ako a čo možno zlepšiť a zistili, že každý má právo brániť si kvalitu svojho životného prostredia a má svoje práva, ktoré mu európska legislatíva zaručí. Sme v Európskej únii a bude to mať nielen pozitívne stránky. Napríklad najvyspelejšie krajiny sveta sa bránia výrobám, ktoré zaťažujú životné prostredie. Niektorí naši odborníci sa obávajú, že práve takéto výroby nakoniec presunú investori na Slovensko, kde je dostatok pracovných síl a neplatia tu (zatiaľ) až také prísne legislatívne opatrenia na ochranu životného prostredia. A pravdaže, my sme radi, keď sa zníži nezamestnanosť… – V Európskom parlamente majú zelení vážne slovo, dnes v ňom sedí spolu už 35 zástupcov národných zelených a po voľbách ich bude ešte viac. Desiati majú štatút nezávislého poslanca. Vďaka nim a lobistickým skupinám, ktoré podporujú politiku zelených, možno presadiť aj v kruhoch iných politických strán v európskom parlamente, aby sa environmentálne aspekty odzrkadľovali vo všetkom, o čom sa rozhoduje. Dnes je už legislatívne zakotvené, že ak nejaký podnikateľ chce dostať finančnú podporu od štátu, musí zároveň preukázať, že splnil aj podmienky ochrany životného prostredia. Mám však na mysli bohatých investorov, ktorí nepotrebujú podporu EÚ. Bude európska legislatíva v normách a štandardoch zladená? – Európska legislatíva je záväzná pre všetky členské štáty EÚ a musí sa bez rozdielu týmito subjektami dodržiavať. EÚ má našťastie prísne normy a kritériá v oblasti životného prostredia, a tie platia bez rozdielu aj pre bohatých zahraničných investorov, ktorí o finančnú podporu z EÚ nežiadajú. Určite ale sa však budú hľadať cesty rôznych výnimiek… – Počas prechodného obdobia, kedy nové členské štáty EÚ ešte nemusia zabezpečiť vykonateľnosť povinností obsiahnutých v tej ktorej sekundárnej právnej norme EÚ, je možné, že sa nám na životnom prostredí vypomstia niektoré naše benevolentnejšie prístupy. Ak by sa však po uplynutí tohto obdobia neplnila litera európskych právnych noriem, postihnutý subjekt má právo brániť sa právnymi prostriedkami na príslušnej inštitúcii v EÚ – teda podať žalobu. Ochrana práva je teda týmto zabezpečená. Nadácia Slovak Gold a jej šéf Jozef Sitko upozorňuje, že vstupom do EÚ sa otvorili hranice aj pre rôznych špekulantov, ktorí k nám budú dovážať nekvalitný tovar… Ako na to budú reagovať slovenskí Zelení, keď časťou ich programu je aj ochrana spotrebiteľa? – Áno, treba byť opatrným a uvedomiť si ohrozenia, ktoré hrozia pri dovážaní výrobkov zo zahraničia – hlavne na dlhé vzdialenosti. Európski zelení však spoločne zastávajú názor, že by sa mala uprednostňovať domáca výroba a mali by sa vytvoriť podmienky na zabezpečenie regionálnej infraštruktúry, aby sa regiónom dala možnosť vyrábať domáce produkty so zárukami kvality. Najmä v potravinách. Je predsa výhodnejšie nedovážať potravinárske výrobky zďaleka. Cena výrobku dopravou stúpa, naviac sa doň musia investovať aj peniaze na konzervačné prípravky. Nehovoriac o tom, aký vplyv môžu mať na zdravie človeka. Európski zelení presadzujú, aby sa podporovalo tradičné poľnohospodárstvo, aby regióny, a hlavne tie zaostalejšie a chudobnejšie, dostali dotácie. Farmári by mali byť motivovaní, aby dotácie EÚ použili na zabezpečenie výroby kvalitnejších, chutnejších, zdravších potravín. Aj preto európski zelení bojujú za skončenie prepravy zvierat na veľké vzdialenosti a dodržiavanie pravidiel pri ich preprave. Povedzme si otvorene – veľkým farmám ide o čo najvyššiu produkciu mlieka, mäsa, vajec a podobne, zvieratá chovajú v podmienkach, ktoré sú pre ne nevyhovujúce, a tým ich vlastne týrajú. Nemyslia ale na to, že aj keď získajú vysokú produkciu, trpí kvalita, a to má v konečnom dôsledku aj negatívny dopad na naše zdravie. Aký je vzťah „zelených“ a hnutia Greenpeace? – Greenpeace má špecifické postavenie a v niektorých smeroch sa nestotožňuje s postojmi zelených. Čo treba z pozície „zelených“ na Slovensku najakútnejšie riešiť? – Tých problémov je, bohužiaľ, veľa. No všetky majú spoločnú platformu – platformu práva, dnes už európskeho. Tam vidím ako prvú úlohu zabezpečenie vykonateľnosti práv a povinností na našom území. Je síce pravdou, že mnohé európske právne normy v oblasti životného prostredia budú u nás vynútiteľné až po uplynutí prechodného obdobia, no dovtedy musíme tvrdo presadzovať mechanizmy, ktoré už u nás existujú. O to viac, ak ide o dopad na životné prostredie. Zhovárala sa Tatiana Jaglová
