Nespomínam si už, kto napísal poviedku o malom dievčatku Agnes, ktorú strašievali, že pán Boh sa na ňu stále pozerá. Strčila si prst do nosa, fintila sa, pred zrkadlom postávala dlhšie, ako bolo treba… Boh to videl, nebolo chvíle, aby sa na ňu nepozeral. Pozeral sa aj vtedy, keď mala potrebu poškrabať sa na intímnom mieste alebo potajomky si zájsť do komory na babkin lekvár. Pozeral sa, aj keď už trocha podrástla a dostala chuť na pohárik likéru alebo prvú cigaretku a potajomky sa oddávala tejto neresti. Božie oko bolo všade. Dokonca sa jej občas zazdalo, že ju pozoruje aj ako dospelú ženu na nejakej podnikovej akcii, školení alebo kongrese, kde „Božie oko“, nahradila kamera. Prispôsobila tomu svoje správanie, kontrovala sa, dbala o to, aby jej vietor nenadvihol sukňu pri odchode domov, nastupovaní do auta… Toľko princezien a celebrít už doplatilo na svoju neopatrnosť pred kamerami a fotoaparátmi, až z toho bol škandál. Kamera je už všade, nahradila v tomto svete „Božie oko“ a dozerá na to, aby sa ľudia podľa toho aj správali.
Nielen kamera nás však pozorne sleduje a zachytáva náš každý pohyb, aby podľa potreby zaznamenávala všetky naše hriechy, prípadne i alibi. Pozorne ako „Božie oko“ nás sledujú, dokonca i odpočúvajú štátom poverené inštitúcie, ale už aj dobrovoľníci, ktorým to nikto nenariadil a ani ich nepoveril takýmto dozorom. Až z príspevkov pána Fábryho, Blahu, pani Rothmayerovej… na stránkach Slova som sa dozvedel, že medzi takýchto akčných dobrovoľníkov patrí aj stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista Juraj Smatana. Nikto tohto pána o to nepožiadal, no on aj tak urobil zoznam slovenských a českých webov zameraných na proruskú propagandu a šírenie ruského klamstva Prečítal som si tento zoznam a skutočne sa na ňom ocitlo aj naše Slovo – dostalo sa do akejsi podozrivej zóny. Pán Smatana svojím dohľadom nad nami nahradil vlastne „Božie oko“, ktoré všetko vidí a o každom všetko vie. Vie teda aj o tom, kto všetko do našich internetových novín píše, aké sú naše názory na súčasné dianie doma i vo svete. Je dosť možné, že má ešte aj iný zoznam, na ktorom figurujú mená tých, čo do Slova prispievajú. Pre koho vlastne zostavuje takéto zoznamy? Čaká vari až sa niečo zomelie ako na Ukrajine a potom ich podhodí úradom alebo zdivočenému davu?
Učiteľov si vážim za to, že ma naučili písať a čítať, pripravili mi deti i vnukov na vysoké školy… necítim však obdiv voči tým, čo robia nejaké zoznamy. Pripomína mi to čierne listiny, podľa ktorých sa vysťahúvali kedysi zo Slovenska Židia, Česi, Nemci a potom aj nespoľahliví občania, žijúci v blízkosti hraníc. Tí, čo robili takéto zoznamy, väčšinou už medzi nami nie sú, no ešte aj ich potomkovia sa hanbia za svojich predkov. K tým ruským klamstvám, o ktorých je tu reč, snáď len toľko – Nekupujeme a nečítame všetci rovnaké noviny, časopisy a knihy, neobdivujeme teda všetci a vo všetkom pánov Jaceňuka alebo Porošenka. Ak tu môžeme slobodne kritizovať svojho prezidenta alebo premiéra, neviem prečo by sme nemohli vysloviť svoj názor aj na týchto dvoch pánov. Necítim sa preto nepriateľom Ukrajiny ani prívržencom vojnových konfliktov a šíriteľom tzv. ruských klamstiev. Ak by som na to dostal priestor aj v mienkotvorných médiách, nemusel by som byť odkázaný iba na internetové. Aj tak si myslím, že pán Smatana zverejnením svojho zoznamu proruských webov vlastne napomohol tým, čo našim mienkotvorným médiám nedôverujú a hľadajú pravdu alebo informácie aj inde. Dozvedeli sa tak aj o weboch, o ktorých doteraz nemali ani len tušenie.
Nie je dôležité, koľkí z nás veria tomu, že „Božie oko“, dovidí všade a do každého z nás, aby potom vydalo svedectvo, ako sme prežili svoj život. Dôležitejšie je, aký je náš postoj k ľudskému životu a utrpeniu obyčajných ľudí vo vojne. Preto pozeráme s obavami na všetko, čo sa deje na východ od nás. Sme dospelí ľudia a dokážeme predvídať, aké strašné pohromy môžu svet postihnúť, ak si zopár bláznov zmyslí spolužitie národov riešiť svetovým konfliktom. Preto ten záujem aj o iné zdroje informácií, aké sú bežne dostupné. V starých knihách sa spomína, že ak chceli mať matky pracujúce na poli pokoj od malých detí, požuvali makovice, urobili z nich cumeľ a dali im z neho zoparkrát potiahnuť. Dieťa tak uspali. Mám taký pocit, že aj zoznam z dielne pána Smatanu je svojím spôsobom podobným narkotikom určeným však pre dospelých ľudí. S tým rozdielom, že neuspáva, ale zastrašuje.
Úvodné foto: FB stránka Juraja Smatanu https://www.facebook.com/smatana?ref=ts&fref=ts
