Treba veriť, že Mahmúd Ahmadinedžád nie je príliš precitlivený a depresia z toho, že mu západní lídri k znovuzvoleniu za iránskeho prezidenta odmietli zablahoželať, ho prejde už po niekoľkých psychoterapeutických sedeniach.
A hneď ako vstane z gauča, mal by o tom, prečo ho slobodu milujúci ľudia nenávidia, poriadne popremýšľať. Naši, a teda jediní pravdiví, novinári a intelektuáli, ktorí nad šancou prevychovať šťúpleho konzervatívca s podrezaným jazykom už zlomili palicu, by mu mali dať ešte jednu šancu. Napríklad nie úplne beznádejne sa prejavil hneď po sfalšovaných voľbách, keď mu neprekážalo mučenie iránskych disidentov. Techniky ako spánková deprivácia či topenie vodou umne odpozeral od nás, ba čo viac, niektorých reformátorov hneď vyhlásil za teroristov. Akoby z veľkej knihy nášho boja proti terorizmu. Apropos, voľby vraj falšoval aj kirgizský prezident, ale ten nám na svojom území povolil základne, aby sme mohli ďalej vraždiť afganské ženy a deti, takže to je v poriadku. Pomaly sa tak dostávame k prvému dôležitému bodu, ktorý by mohol spraviť z ťažko skúšaného Mahmúda obľúbenca Západu. Mal by začať konečne poslúchať a povoliť nám na svojom území vojenskú základňu. Hneď za rohom má fanatických wahabistov v saudsko-arabskom Rijáde, ktorí to pochopili už dávno. Ak by to spravil, možno by prišiel o demokracii rečniť na univerzitu v Teheráne aj Barack Obama, tak ako prednedávnom v egyptskej Káhire. Ktovie, či jeho prejav vysielali aj vo väzenských kobkách, aby si vznešené myšlienky osvojili aj Mubarakovi politickí odporcovia. Po druhé, čiperný bradáč sa musí prestať navážať do Izraela. Človek by si myslel, že politik je tvor pragmatický a jasne vidí rozloženie síl. Načo stále provokovať a trepať niečo o ľudských právach tých negramotných Palestínčanov bez akejkoľvek ekonomickej aj vojenskej sily. Hriechom najvyšším je samozrejme podporovať Hamas, ktorý mal už dva roky na okupovaných územiach legitímne vládnuť. Našťastie sme však zasiahli my, demokratické sily Západu, výsledkom čoho sú stovky vyvraždených detí. Ďalej je tu to nešťastné jadro. Ktovie, kto doktorovi Ahmadinedžádovi, ako aj všetkým tým Iráncom (aj oni budú určite negramotní ) povedal, že môžu mať to, čo my. Trochu drzé, nemyslíte? O chvíľu budú tí chamtiví Peržania žiadať rovnoprávne postavenie vo svetovom obchode. Ich arogancia je očividná už z toho, že nám odmietajú vydať svoje bohaté ložiská ropy aj plynu. Oni sa fakt od svojich susedov nič neučia. Tentoraz ignorujú tých milých Iračanov, ktorí síce trochu pomalšie, ale predsa len pochopili. A ešte k tomu tá šialená orientácia Teheránu na Moskvu. Brrr… samostatná a nezávislá zahraničná politika. Ako si tak hriechy Iránu ešte raz čítam, uznávam, že moje nadšenie pre Mahmúda bolo predčasné. A preto spolu so slobodu milujúcimi ľuďmi hrdo volám: Bombardovať !!!
Autor je korešpondent World Business Press Online v Londýne
