Z podnetu pápeža sa začala plamenná diskusia o mieste pre ,,Božie paragrafy“ v budúcej európskej ústave. Boj Božích stúpencov Konventu za zahrnutie odkazu kresťanstva v pripravovanom základnom dokumente EÚ narazil na tvrdý odpor sekulárnej opozície. Na rozdiel od kresťanských demokratov a európskych cirkví sú obhajcovia sekulárnej podoby ústavy ochotní uznať iba spoločne zdieľané hodnoty či duchovné tradície. Prvých šestnásť článkov ústavy obsahovalo iba ,,hodnoty, ktoré sú členským štátom spoločné“. Vatikán označil absenciu zmienky o Bohu či náboženstve za neprijateľnú a pápež použil silný tlak kresťanskej časti verejnosti i vplyvných kresťansky orientovaných politikov, aby prinútil Giscarda d’Estainga a predstaviteľov Európskej únie k zmene textu. ,,Na prahu nového milénia by mala Európa otvoriť svoje dvere Kristovi,“ horlila hlava katolíckej cirkvi v novembri minulého roka. Obdobné stanovisko zastáva i Grécka ortodoxná synoda, Fínska luteránska evanjelická cirkev a nemeckí protestanti. Konkurenčný návrh ústavy z dielne kresťanských demokratov uvádza v preambule, že členské štáty a občania ,,sú si vedomí toho, čo Európa dlhuje svojmu náboženskému dedičstvu“. Obsahuje aj článok inšpirovaný poľskou ústavou, ktorá uvádza: ,,hodnoty únie zahrňujú hodnoty tých, ktorí veria v Boha ako zdroj pravdy, spravodlivosti, dobra a krásy, rovnako ako tých, ktorí nezdieľajú túto vieru, ale rešpektujú univerzálne hodnoty odvodené z iných zdrojov“. Taliansky podpredseda vlády Gianfranco Fini predložil pozmeňovací návrh, ktorý interpretoval preambulu ústavy ako dedičstvo ,,spoločných židovsko-kresťanských koreňov“. Kritici však tvrdia, že by to bola formulácia necitlivá voči Turecku s prevládajúcim moslimským obyvateľstvom, rovnako ako voči moslimom na Balkáne, ktorí tiež ašpirujú na členstvo v Európskej únii. Táto formulácia nie je prijateľná ani pre zástupcov tradične republikánskeho a sekulárneho Francúzska. Nie je prijateľná ani pre Nemecko, kde je veľmi silná moslimská menšina, ktorú tvoria gastarbeitri. Tí prišli do spolkovej republiky v päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch minulého storočia, získali nemecké občianstvo a založili si tu rodiny. Oveľa viac než na udržanie ,,kresťanskej tradície“ v európskej ústave je úsilie o dominantnú rolu ,,nasledovníkov Krista“ zamerané vlastne na vymedzenie nových bariér, rozdeľujúcich jednotlivé štáty a spomaľujúcich rozšírenie a proces federalizácie únie úmorným dialógom okrajových skupín. A to v situácii, keď sa podarilo stlmiť vášne okolo ,,porušovania ľudských práv Rómov“ – podobnú snahu smerujúcu do strednej a východnej Európy z Lichtenštajnska, od aktivistov Paneurópskej únie či neziskových skupín združených okolo finančného magnáta maďarského pôvodu Sorosa. S ,,obranou kresťanských hodnôt“ vystúpil v európskej diskusii aj Otto von Habsburg, ktorý „je znepokojený“ odporom sekularistov proti vyjadreniu kresťanskej tradície v základných dokumentoch únie. ,,Všetky skutočne veľké ríše vždy vznikali s nejakou ideou,“ povedal pre rakúsky denník Die Presse. V súčasnej Európe podľa neho takáto idea chýba. ,,Táto idea nemôže vychádzať z ničoho materiálneho, iba z vyššej náboženskej koncepcie. Iba tak môže vytvoriť vnútorný poriadok v spoločnosti. Dejiny dokázali, že keď si človek vytvorí ,,bohyňu konzumu“ či ,,zlaté teľa“, je neúspech a pád nevyhnutný. Keď posadíme človeka na trón Všemohúceho, je všetko už od počiatku odsúdené na zánik… Snahy európskeho Konventu sú bez viery v Boha nezmyselnou prácou,“ tvrdí Otto von Habsburg. „Týmto spôsobom Európa za krátky čas upadne do osídiel socializmu…“ poznamenáva bývalý predseda Európskeho parlamentu. Podľa neho by takto sekulárna Európa nebola schopná zmierenia. ,,Človek by už nebol obrazom Boha s právami, ktoré mu nikto nemôže uprieť. Bol by iba objektom, ktorý nenájde ochranu v morálke a prirodzenom práve. Ústava, ktorá neuznáva vyššiu bytosť, nemôže byť základňou ľudských práv.“ Právnici však naproti tomu argumentujú pragmatickými dôvodmi, že zmienky o kresťanstve v ústave by mohli využiť okrem iného fanatickí ,,prolifisti“ – odporcovia antikoncepcie a potratov, či zástancovia povinnej náboženskej výučby na základných školách. Európa by sa tak mohla vrátiť aj k cenzúre ,,nekresťanských názorov“ alebo by mohla svojich ,,neveriacich“ degradovať na občanov druhej kategórie. Predseda Európskej komisie Romano Prodi predložil kompromisný návrh, priznávajúci iba ,,spoločné duchovné a morálne hodnoty“. Prodi sa domnieva, že najdôležitejšími hodnotami jednotnej Európy sú sloboda, solidarita a ochrana práv menšín. Pre ľavicové frakcie Európskeho parlamentu a ľavicových zástupcov v Konvente sú formulácie o Bohu v ústave inak sekulárnej únie neprijateľné.
