Bisexualita sa v súčasnosti neraz prezentuje ako novodobý trendový a čoraz populárnejší fenomén. Hovorí sa o nej ako o najnovšom výstrelku módy či povinnom skalpe do zbierky sexuálneho experimentovania pre každého, kto chce byť in. To, čo sa prezentuje v médiách pod nálepkou bisexuality, s ňou má však len pramálo spoločné. Bisexualita rozhodne nie je módna novinka. Zo štrnástich článkov v médiách, kde bisexualita tvorí jadro prezentovanej témy, viac ako polovica sa venuje bisexualite ako určitému fenoménu. Štyri články hovoria o rôznych prieskumoch a výskumoch sexuálnej orientácie a sexuálneho správania. Tri články sa priamo venujú tzv. coming out príbehu, osobným spovediam a výpovediam bisexuálnych ľudí. V jednom prípade sa prezentovali rady na bisexualitu ako problém. Zjednodušenie: bisexualita = homosexualita Už tento prvotný prehľad naznačuje, že za bisexuálov a bisexuálky zatiaľ hovoria najmä odborníci a ich vlastné hlasy sú v diskurze len málo prítomné. Niet sa veľmi čomu čudovať, keďže na Slovensku (na rozdiel od krajín smerom na západ) zatiaľ nijaké viditeľné bisexuálne hnutie či aspoň organizované komunity nemáme. Z pohľadu rodového zastúpenia zobrazovaných osôb štyri články hovoria o mužoch, tri články o ženách, ďalšie tri aj o mužoch aj o ženách a štyri články hovoria iba o bisexualite ako takej, bez rodovej špecifikácie. Možno teda hovoriť o väčšej rodovej vyváženosti ako v prípade prvej skupiny článkov. Jednou z dimenzií, ktorú bisexualita v týchto článkoch nadobúda, je vedecká predstava o merateľnosti, resp. vedeckej definovateľnosti bisexuality (sociológia, genetika). Články prinášajú napr. vedecké dôkazy o rozšírenosti bisexuálnych skúseností či skôr sexuálnych skúseností s osobami rovnakého pohlavia v širokej (rozumej inak heterosexuálnej) verejnosti – napr. že „každá tretia žena vraj túži po inej žene“ alebo „až 60 percent mužov v prieskume uviedlo, že by im bisexualita partnerky neprekážala,“ ale „len zhruba 30 percent Britiek by bolo ochotných tolerovať svojmu partnerovi sex s mužom“. V rámci vedeckých kruhov sa, samozrejme, uvažuje aj o pôvode bisexuality. Podobne ako kedysi odborníci zdôrazňovali pri homosexualite fenomény ako vynútená či naučená alternatíva v čase núdze (napr. väzni), začínajú hovoriť (pravdepodobne tí istí odborníci) aj o vynútenej bisexualite a dočasnej naučenej bisexualite. Nevynechali však ani dnes už takmer tradičné biologické argumenty: „Genetika vie určiť, ktorý chromozóm je za bisexualitu zodpovedný.“ Frázy v týchto článkoch nevyznievajú ako novodobé poznatky. Pôsobia, akoby ich ktosi od slova do slova odkopíroval zo starších článkov a iba nahradil slová homosexuálny a homosexualita za bisexuálny a bisexualita Rozpornosť tvrdení nikoho nezaujíma K tvrdým vedeckým faktom (štatistikám a genetike) sa pripája aj niekoľko teórií bisexuality, v ktorých opäť nachádzame paralely s teóriami o homosexualite. Prvou z nich je popieranie existencie bisexuality ako samostatnej identity. Podľa tejto teórie sa bisexuálni ľudia len nevedia rozhodnúť. Bisexualita sa spája s psychickou nevyrovnanosťou. Prezentujú sa však aj názory odborníkov, ktorí sa snažia dokázať, že „bisexuáli nie sú o nič menej psychicky nezrelí ako zvyšok populácie“. V úplnom protiklade k popieraniu bisexuality stojí Freudova teória univerzálnej bisexuality, podľa ktorej „každý z nás v sebe skrýva trochu náklonnosti k obom pohlaviam“. V tejto súvislosti sa však spomína aj vysoké libido a erotická vzrušivosť najmä u mladých ľudí, čím sa medzi riadkami podsúva koncept sexuálneho experimentovania a vybúrenia v období dospievania: „V mladosti je libido nastavené vysoko, a tak muž či žena s bisexuálnou orientáciou môžu mať erotický vzťah s mužom aj so ženou, v zrelom veku to už také jednoduché nie je.“ Slovné spojenie erotický vzťah vyznieva len ako zmierňujúci eufemizmus pre sex a sexuálne vzťahy, čím sa opäť zdôrazňuje len sexuálna dimenzia bisexuality. Spolu s teóriami bisexuality sa prezentujú aj rôzne formy resp. druhy bisexuality. Napríklad, že bisexuálni ľudia buď potrebujú mať paralelné sexuálne vzťahy s mužmi aj ženami, alebo sa u nich striedajú rôzne dlhé obdobia heterosexuality s približne rovnako trvajúcimi úsekmi homosexuálneho správania. Očividnú rozporuplnosť týchto tvrdení nikto neskúma. Na dôvažok, ako dodáva odborník, bisexuál môže svoju orientáciu často vôľovo usmerniť. Ak by veľmi chcel, dokáže svoju orientáciu kontrolovať natoľko, že bude žiť len v heterosexuálnych zväzkoch. Otázku, prečo by to malo byť práve v heterosexuálnych zväzkoch, si už autorka ani odborník nekladú. Len v jednom prípade sa objavuje vymanenie z mantinelov redukujúcich bisexualitu na otázky sexu a pohlavia: Vtedy, keď slovami sexuologičky autorka článku presviedča, že „bisexuálne orientovaní ľudia si veľakrát nehľadajú a nevyberajú partnerov podľa pohlavia, ale podľa osobnej príťažlivosti.“ Tabu alebo zábava? Druhou dimenziou je prezentovanie bisexuality z kultúrno-spoločenského hľadiska. V tejto dimenzii sa bisexualita interpretuje napríklad ako zábavný a najmä výhodný módny výstrelok pre umelcov a športovcov, známe osobnosti, ale aj bežných ľudí, ktorý „znásobuje šancu stráviť sobotný večer vo dvojici“, prípadne dáva príležitosť na rozptýlenie a obohatenie sexuálneho života. Zľahčovanie bisexuality v tomto kontexte je zrejmé, niekedy sa však podtext mení na hlavný otvorený argument, podľa ktorého sa vraj dvojstranná orientácia v kruhoch celebrít občas iba „nosí“. Na druhej strane sa bisexualita paradoxne prezentuje ako kultúrne tabuizovaná téma, ktorá sa „v manželstve nevyskytuje zriedkavo, ako predpokladá laická verejnosť,“ ale i tak ostáva skrytá, pričom viac ju skrývajú muži a menší problém s ňou údajne majú ženy. Pre túto dimenziu si autori a autorky opäť vyberajú slová, ktoré boli v minulosti skôr typické pri téme homosexuality. Hovoria napríklad o tom, že tajná bisexualita existovala odjakživa, ale ľudia boli a ešte aj sú nútení ju skrývať, ale že vo veľmi konzervatívnej spoločnosti bisexuálni ľudia svoju orientáciu iba väčšmi potláčajú, čo neznamená, že neexistuje. Samozrejme, pripájajú aj prognózy o blížiacej sa sexuálnej revolúcii: „Sexuológovia očakávajú, že v budúcnosti bude žiť viac mužov a žien bisexuálne a budú sa správať tak, ako im prikazujú sklony, ktoré majú a ktoré si nechcú priznať.“ Na jednej strane je teda bisexualita tabu, za ktoré sa mnohí ešte stále hanbia, na druhej strane sú ľudia, pre ktorých je to len zábava a módny výstrelok. Tento paradox neraz nájdeme aj v rámci jedného článku. Novinárka podsúva sexuálnosť Výnimočná nestereotypná koncepcia sa objavila iba v jedinom článku v časopise EMMA, kde sa konštatuje: „Sexualita je oveľa plastickejšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Sexuálna orientácia nie je vari u nikoho jednoznačne a celoživotne daná. Vyhranených hetero- či homosexuálov je medzi nami iba niekoľko percent. Všetci ostatní sa pohybujeme na pomyselnej osi od nula do sto.“ Na prvý pohľad pôsobí tento koncept ako tradičná Kinseyho škála, avšak spojenia „nie je celoživotné daná“ a „všetci sa pohybujeme“ naznačujú, že táto autorka vníma (bi)sexualitu v kontexte celej dĺžky života človeka a necháva otázku sexuálnej identity otvorenú. Veľmi silným a často sa objavujúcim motívom je rovnako ako pri článkoch prvej kategórie (v ktorých bisexualita bola len okrajovou témou) spájanie bisexuality najmä so sexom – opakuje sa obraz, že bisexualita znamená hlavne sex. Napríklad v rámci „spovede“ mladého bisexuála redaktorka opakovane kladie otázky, ktorými mu ustavične podsúva sexuálnosť a hlavne neovládateľnosť (homo)sexuálnych pohnútok: „Svadbou ste uzavreli aj kapitolu homosexuality? Vzruší vás aj náhodný muž? Predstavujete si pri milovaní mužov? Plánujete ešte vzťah s mužom? Musíte sa ako bisexuál ovládať viac, aby ste nepodľahli v manželstve pokušeniu? Môže mať bisexuál skutočne harmonický vzťah so ženou? Nepremýšľali ste o sexe v trojici?“ Z viacerých otázok je zrejmé, že redaktorka nielenže redukuje vzťahy bisexuála (najmä s mužmi) na sexuálnu rovinu, ale zároveň pochybuje o bisexualite ako o rovnocennej príťažlivosti smerom k obom pohlaviam. Opakovane podsúva myšlienku silnejších túžob smerom k mužom, svadbu prezentuje ako uzavretie kapitoly homosexuality a manželstvo ako obdobie homosexuálneho celibátu, v ktorom by sa bisexuálny muž mal snažiť potlačiť homosexualitu, aby mohol ostať svojej žene verný. Riziko AIDS ako pri ostatných Aj samotný bisexuál to vo svojej „spovedi“ pripúšťa. Napriek tomu jeho odpovede nie sú smerom k jednému pohlaviu také nevyvážené ako otázky samotnej autorky. Pozoruhodná je najmä jedna z posledných otázok, v ktorej sa zaujíma, či bisexuál ešte plánuje vzťah s mužom, a ktorá prichádza po už niekoľkom pokuse redaktorky vrátiť sa k „homosexuálnej osobnosti“ spovedaného bisexuála, ktorá by mala byť omnoho silnejšou a výraznejšou tendenciou ako jeho sklony heterosexuálnej povahy. Spájanie bisexuality s dobrodružstvom v trojici nie je ojedinelé, či už v predstavách alebo v realite: bisexuálna žena sa vo svojom príbehu priznáva, že jej partner navrhol sex v trojici. V časopise TABU by sme iné spojenie ani čakať nemali: „Pri sexe si rozprávame bisexuálne príbehy! Zbožňujeme bisexuálne hry pri videu. Mám priateľa, ktorý zbožňuje bi-sex.“ Pozoruhodné na článku v časopise TABU je, že hoci by sme od neho mohli čakať aj pokrokovejšie názory, v titulku sa o bisexualite hovorí ako o probléme mnohých ľudí. Slovo problém však nie je celkom v súlade s kontextom celého článku, ktorý hovorí najmä o bisexuálnom spestrení heterosexuálneho partnerského života. Druhým dychom článok ponúka niekoľko ďalších stereotypov, keď sa pokúša odpovedať na otázky ako napríklad: „Prečo mnohé bisexuálne ženy aj muži vedú dvojitý život? Môžu bisexuálne sklony ohroziť partnerský vzťah? Môžu byť bisexuáli vôbec verní?“ Redakciou ponúkané odpovede však tieto stereotypy veľmi nevyvracajú, naopak, len ich posilňujú. Jednou z mála pozitívnych stránok tohto článku je odpoveď na otázku, či je pri bisexualite zvýšené riziko AIDS. V nej sa zdôrazňuje, že riziko súvisí najmä so striedaním partnerov a bezpečný sex s použitím kondómu by mal byť podmienkou. (Pokračovanie v budúcom čísle) Autorka je expertka v oblasti rodových štúdií a queer štúdií Prevzaté zo zborníka iniciatívy Inakosť so súhlasom vydavateľa, medzititulky Slovo
