Trinásteho apríla sa dožíva Anna Šimáčková 91 rokov. Jej otec Miloslav Schmidt stvárnil postavu baróna Revaya v prvom slovensko-americkom hranom filme Jánošík z roku 1921. Narodila sa v Mošovciach, kde prišiel na svet 2. februára 1881 aj jej otec. Tam skončila základnú školu, potom prišiel na rad Štefánikov dvojročný ústav v Martine. Bola to škola pre sociálno-zdravotné pracovníčky, ktoré v dedinách poúčali ľudí ako správne žiť. Nasledovala ročná prax v evanjelickej škole v Mníchove, aby sa naučila po nemecky, v dispenzári Červeného kríža ich takisto učili základným opatrovateľským zásadám. Roky života v Martine Po návrate domov založili v Martine Sociálny dom – sociálno-zdravotnej pečlivosti o mládež a Anna sa stala jeho správkyňou za veľkej podpory prezidentovej dcéry Alice Masarykovej. Tá sa usilovala, aby na Slovensku vznikali takéto zariadenia, v ktorých boli jasle, škôlka, stravovanie študentov (1,50 Kčs za obed), výučba žien v sociálnej práci v nadväznosti na ženský spolok Živenu. Ako 27-ročná sa Anna vydala za Čecha, dôstojníka Československej armády z prvého horského práporu so sídlom v Martine. Obaja mali veľkú záľubu v turistike, pochodili všetky okolité kopce, preto na svet priviedla prvú dcéru Vieru až po troch rokoch manželstva. Druhá dcérka Iva sa narodila po návrate manžela z Povstania. V tom čase bývali v moravskom Vsetíne. Manžel skončil vojenskú činnosť v hodnosti plukovníka ako náčelník Vojenskej akadémie vo Vyškove. Pani Anna je na svoj vysoký vek čiperná, zhovorčivá, čo prejavila aj na besede spojenej s premietaním filmu Jánošík 21, ktorú zorganizovala a viedla obdivovateľka filmu, neter Jána Závodného Milka Tiršelová. Tá na otázku, ako sa dozvedela o dcére filmového baróna Revaya, odvetila: ,,Vlani v novembri Slovenský filmový ústav pri 80. výročí nakrútenia filmu Jánošík organizoval jeho premietanie na viacerých miestach. Annin brat Miroslav Schmidt žije v Prahe, na premietaní sa zúčastnila jeho manželka Oľga. Ona mi povedala, že pani Anna býva v jednej z 240 garsónok Domu tretieho veku v Bratislave – Petržalke.“ Z pekára hasič a vydavateľ Kto bol filmový barón Revay? Miroslav Schmidt bol synom hostinského a pekára. Už v ľudovej škole dostal zásluhou učiteľa Petra Pavla Zgútha základy národnej a mravnej výchovy. Po skončení reálky v Kremnici a vyučení sa za pekára stal sa vedúcou osobnosťou rodinnej živnosti. Svoje organizačné schopnosti využíval aj v oblasti kultúry a národnobuditeľskej práce. Už ako osemnásťročný vstúpil do Hasičského zboru v Mošovciach, v ktorom bol tajomníkom až do roku 1915, keď nastúpil na vojenskú službu. Jeho zásluhou v Mošovciach založili občiansku besedu. Plných 14 rokov bol jej predsedom, zbormajstrom a organizátorom divadelných predstavení. V roku 1912 sa zúčastnil na sokolskom zlete v Prahe. V rokoch 1910 až 1914 pracoval v Ľudovej banke v Turčianskych Tepliciach. Istý čas pôsobil v administrácii Národných novín. V roku 1919 sa natrvalo presťahoval do Martina. V tom istom roku sa stal spoluzakladateľom tamojšej Slovenskej remeselníckej a obchodnej jednotky, v rokoch 1920 až 1926 bol zodpovedným redaktorom Hlásnika. V roku 1923 sa stal správcom a vydavateľom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku v Martine. Za dva roky vydal 36 slovenských kníh, 20 zväzkov edície Svetová knižnica a množstvo kníh, medzi inými Krčméryho Prehľad dejín literatúry slovenskej. Manželku, matku pani Anny, požiadal o ruku v rodine Haľamovcov (bola tetou spisovateľky Maše Haľamovej). S príchodom do Martina začína u Miloslava Schmidta ožívať záujem o ,,nové“ organizovanie dobrovoľných hasičských zborov na Slovensku. V roku 1920 ho zvolili za veliteľa martinských hasičov. Túto funkciu vykonával až do smrti. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení Zemskej hasičskej jednotky na Slovensku (ZHJ) v roku 1922 ho zvolili za námestného veliteľa, o dva roky za námestného spravujúceho veliteľa a v roku 1926 za veliteľa. ZHJ združovala všetky hasičské zbory na Slovensku, s výnimkou nemeckých zborov na Spiši. Okrem toho bol námestným starostom celoštátnej organizácie Zväzu čs. hasičstva a od roku 1926 aj redaktorom Hasičských listov. Zredigoval kalendár Hasičská rodina, budoval knižnicu ZHJ. Vyznamenanie od francúzskeho ministra Miloslav Schmidt prispel k organizačnému upevneniu protipožiarnej ochrany na Slovensku, veľký podiel mal na vytvorení svojpomocných podnikov ZHJ. O týchto hasičských podnikoch začal uvažovať spolu s Dušanom Šulcom už v roku 1922. Patrili sem sekuračné oddelenie, Hasičská vzájomná pokladnica a Hasičské nákupno-predajné a nakladateľské družstvo. V spolupráci s inými organizoval výstavbu Hasičského domu v Martine, ktorý sa po dokončení stal centrom organizačného, administratívneho, technického a vzdelávacieho života celého slovenského hasičstva. V roku 1930 sa stal členom krajinského zastupiteľstva na Slovensku. Za svoju činnosť získal mnohé domáce i zahraničné vyznamenania. Pri príležitosti svojich päťdesiatin dostal rád a uznanie francúzskeho ministerstva obchodu a hospodárstva za zásluhy v hospodárskej oblasti. Odcitujeme úvodné štyri verše z básne, ktorú mu pri jeho životnom jubileu venoval Jozef Gašparík – Leštinský a ktorej zmysel by si mali uvedomiť najmä súčasní politici: Päťdesiat liet života – päťdesiat liet práce a pre národ pracovať treba i bez pláce! Pri jeho štyridsiatke ho ocenili hádam väčšmi, lebo sa zachoval v celej telesnej kráse nielen pre našu, ale i budúce generácie – na filmovom páse v Jánošíkovi.
