Útoky neonacistov v uliciach, ale aj na iných miestach sú čoraz častejšie. Okrem nás, iniciatívy Ľudia proti rasizmu, sa proti nim snaží bojovať aj Antifašistická akcia, ktorá je veľmi aktívna v Česku. Proti násiliu na ulici sa usiluje bojovať radikálne. Antifašistické organizácie začali vznikať začiatkom dvadsiatych rokov v súvislosti s nárastom fašistického hnutia v Európe. Prví antifašisti boli väčšinou tí najohrozovanejší – radikáli pracujúcej triedy – anarchisti, revoluční socialisti, komunisti a radikálni odborári. Tí tvorili prvý militantnejší antifašistický odpor. Organizácia s názvom Antifašistická akcia vznikla v roku 1932 v Nemecku po zániku bojovného antifašistického spolku Roter Frontkampfer Bund. Jej úlohou bolo vytvárať po celom Nemecku antifašistické výbory, ktoré by sa bránili fašistickému teroru. Po nástupe nacistov k moci prešli jej členovia do ilegality, niektorí z nich skončili na popravisku a v koncentračných táboroch, iní odišli bojovať roku 1936 do Španielska proti fašistickému puču generála Franka. Vytvoril sa spoločný front zložený z anarchistov, komunistov, revolučných socialistov a republikánov a došlo k prvej sociálnej revolúcii. Antifašistickú akciu obnovili v Nemecku až v šesťdesiatych rokoch na podnet ľavicových študentov. Na začiatku 90. rokov sa pod týmto názvom sformovali radikáli nemeckého revolučne antifašistického a autonómneho hnutia, aby sa organizovane postavili na odpor štátu a ultrapravici. V súčasnosti existuje vo svete sieť rovnomenných organizácií či organizácií založených na podobných politických princípoch, ktoré vzájomne spolupracujú. Jednou z nich je aj česká Antifašistická akcia. Na začiatku 90. rokov bolo anarchistické a antifašistické hnutie roztrieštené a nekoordinované, a tak sa do popredia dostali fašisti. Po policajnom zásahu v klube Propast, kde sa uskutočnil benefičný koncert na počesť uväzneného antifašistu, cítili jeho účastníci potrebu bojovať proti fašistom a brániť anarchistické a antifašistické hnutie pred štátnymi represiami. Antifašistická akcia v Českej republike, ktorá je veľmi aktívna a ovplyvňuje aj slovenských antifašistov, vznikla v roku 1996. V Prahe, Brne, Náchode, Zlíne a Jihlave sa vytvorili najaktívnejšie skupiny antifašistov, ale akcia sa úspešne angažuje aj v ďalších menších mestách. Členovia spolupracujú s viacerými menšími antifašistickými organizáciami, medzi ktorými je aj slovenská Antifašistická akcia Bratislava. V rámci Československej anarchistickej federácie spolupracujú napr. s Ulice lidem!, Feministickou skupinou 8. marca či Organizáciou revolučných anarchistov – Solidarita. Veľmi dôležitá je však spolupráca s ostatnými zahraničnými AFA organizáciami v Európe, ktoré sú početnejšie a ich akcie sú masovejšie. AFA neuznáva pacifizmus Antifašistická akcia bojuje fyzicky proti fašizmu, nacionalizmu, ultrapravici, rasizmu a útlaku spoločenských, etnických a sexuálnych menšín. Boj jej členov je nielen ideologický, ale aj fyzický. AFA je federáciou regionálnych autonómnych skupín a buniek a tzv. spolupracujúcich skupín, ktoré bojujú radikálne (militantne). Príčiny fašizmu vidia antifašisti v sociálnej nerovnosti a sociálnych problémoch, ktoré spôsobuje kapitalistický systém založený na nerovnom rozložení bohatstva, na nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva, predovšetkým vlastníctva výrobných prostriedkov. Za ďalšiu príčinu považujú štát, ktorý slúži záujmom vládnucej triedy, má podľa nich autoritatívnu a násilnú povahu, chráni súkromné vlastníctvo kapitalistov a je založený na udržiavaní triednej spoločnosti a na útlaku a vykorisťovaní pracujúcich. Odstránenie kapitalizmu a štátu a vznik slobodnej, sociálnej, spravodlivej a beztriednej spoločnosti považuje AFA za základný predpoklad zabraňujúci vzniku fašizmu a rastu krajnej pravice. Antifašistická radikálna opozícia je pre nich neúčinná, pokiaľ sa neopiera o budovanie silného a širokého antikapitalistického hnutia námezdne pracujúcich, študentov, nezamestnaných a skupín, postavených na princípe rovnosti, priamej demokracii a antiautoritárstve. Členom AFA (lokálnej autonómnej skupiny) sa môže stať každý, kto sa stotožňuje s programovou koncepciou a stanovami AFA. Antifašisti odmietajú stratégiu aliancie „všetci proti fašizmu“ a majú zásadu, ktorá odmieta podporu akejkoľvek zložky štátu (politické strany, polícia) a subjektov, ktoré chcú v budúcnosti v štátnom aparáte pracovať. Nespolupracujú ani s občianskymi organizáciami, ktoré spolupracujú so štátom či represívnymi zložkami štátu. Ich nepriateľom je aj autoritatívna ľavica, tzn. marxisticko-leninské skupiny a organizácie akéhokoľvek typu. Stalinistickým a ľavicovým stranám a hnutiam vyčítajú, že ich politika je rovnako ako fašizmus založená na triednej spoločnosti. Boľševizmus znamená pre nich diktatúru jednej strany, ktorá sa ujíma centrálneho vedenia, a štát sa tak stáva totalitným. AFA nesúhlasí s tým, aby sa antifašistické hnutie spájala s pacifizmom a považuje ho za hrozbu, ktorá v minulosti zapríčinila milióny mŕtvych a trpiacich. Usiluje sa šíriť militarizmus a podporuje boj za práva žien, etnických a sexuálnych menšín, za práva pracujúcich a študentov. Monitorujú fašistov Hlavnou úlohou Antifašistickej akcie je ochrana politického a verejného priestoru revolučného anarchistického hnutia a sociálny boj proti útokom a vytlačovaniu neonacistickými a pravicovými represívnymi zložkami štátneho aparátu. AFA si uvedomuje, že prezentovanie neonacistických a pravicových názorov na verejnosti je nebezpečné a usiluje sa zabrániť ich činnosti. Svoj militantný boj zakladá na monitoringu a infiltrácii do ultrapravicového hnutia a organizácií a zbiera dôležité informácie o štruktúre, zložení a práci samotných organizácií. Takto považuje svoj militantný antifašistický boj za úspešný. V jej monitoringu nacistov sa nachádzajú podrobné informácie o aktívnych fašistoch. Snaží sa zistiť, ako vyzerajú – má k dispozícii aj ich fotografie, kam chodia do školy, do práce, kde a s kým trávia svoj voľný čas. Tieto informácie im zaručujú lepšie plánovanie protiakcií. Priame akcie Neodmysliteľnou súčasťou antifašistického boja sú priame akcie. AFA organizuje nielen demonštrácie a bojkoty. Pravidelne organizuje antifašistické demonštrácie pri príležitosti osláv Sviatku práce 1. mája, vzniku Československej republiky a pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny sa zúčastňujú na pietnom akte k ucteniu si pamiatky obetí fašizmu. Počas nich dochádza často k vzájomným bitkám s početnými skupinami neonacistov, ktorí sa usilujú narušiť ich akcie. Neraz skončia nielen verbálnymi, ale aj fyzickými útokmi. Oveľa revolučnejší charakter mali demonštrácie na Streetparty a pri príležitosti zasadnutia NATO či Medzinárodného menového fondu. Na týchto akciách sa stretáva niekoľko desiatok tisíc protestujúcich nielen z Česka či okolitých štátov (Slovenska, Poľska, Rakúska a Nemecka), ale aj z ostatných európskych i mimoeurópskych krajín. Tieto protesty trvajú niekoľko dní a majú neraz negatívny ohlas aj v médiách. Objavujú sa v nich články a príspevky, ktoré podávajú negatívny obraz o účastníkoch demonštrácií a často neinformujú o pozitívach antikapitalistického boja. Samozrejmosťou je aj poškodzovanie zariadení a majetkov, ktoré vlastní fašista. Napádajú aj ich koncerty, stretnutia, ako aj samotných jednotlivcov. Aj keď sa proti nim rozhodli bojovať násilím, nesúhlasia s tým, aby sa o nich hovorilo ako o „tupých násilníkoch“. Násilie chápu ako jedinú možnú cestu, pretože petície, tvrdé zákony či zásahy polície sú neúčinné. Akcie sa snažia organizovať bez médií, pretože ich majitelia sú tak ako aj vládnuca trieda tí, proti ktorým bojujú. Vytvorili si vlastnú autonómnu informačnú sieť, pomocou ktorej šíria svoje myšlienky ďalej. Organizujú prednášky, benefičné koncerty, distribúciu rôznych tlačovín a letákov s anarchistickou a antifašistickou tematikou. Okrem viacerých kníh s antifašistickou problematikou vydáva AFA časopis AKCE!, ktorý prináša bohaté materiály o antifašizme a o aktivitách antifašistických skupín na celom svete. Odsudzuje dnešný systém a jeho kultúru, pretože je založený na moci kapitul v rukách nekontrolovateľnej a nikým nevolenej ekonomickej elity, ktorá vždy bude stavať honbu za svojimi stále sa zvyšujúcimi ziskami nad práva obyčajných ľudí. Chcú ponúkať svoje myšlienky iným ľuďom, aby sa začali aktívne podieľať na antifašizme, organizovali sa a poslali nacistov na „smetisko dejín“.
