V poslednom období mám šťastie na punkové kapely. A čo je dôležité, naozaj dobré punkové kapely (Editor, Načo názov, Zopsahlava atď.). Ant-hill z Hnilčíka pri Spišskej Novej Vsi je jednou z nich. Aj keď jedným dychom musím dodať, že pomenovanie punk je v tomto prípade veľmi povrchné. Ant-hill majú v podstate svojský štýl, akýsi punk-rock s popovými a rockandrollovými prímesami s evidentnou melodickou dominanciou. Ich tvorbu sledujem už pekných pár rokov. Majú za sebou niekoľko demo nahrávok, väčšinou záznamy zo živých koncertov. Ich najnovším počinom je demo nahrávka Voľno od reality. V prvom rade treba povedať, že trojčlenná zostava Mraveniska Martin Krestián (bicie), Michal Krestián (basgitara, vokály) a Miroslav Kružlic (gitara, spev) sa rozrástla o ďalšieho gitaristu Mareka Ioana Stiastného, čím zvuk v porovnaní s minulosťou neuveriteľne získal na hutnosti. Demáč ponúka (len) poltucet skladieb, v ktorých Spišiaci striedajú lepšie momenty s horšími, v konečnom účtovaní však majú navrch vždy tie prv menované. Otváracia skladba Maškarný ples je podľa mňa najväčšou peckou celej kolekcie. Rockandrollový rýchlik popreplietaný množstvom aranžérskych nápadov a žartíkov, back vokálmi a dvojhlasmi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani The Backwards. Slušný text, chytľavý refrén, je vidno, že na tejto skladbe chalani poriadne popracovali. Myslím si, že toto je brána, ktorou by sa mali Mravce vybrať v budúcnosti, pretože toto im sedí najviac. Už menej to platí o dvojke Nahá, kde kapela zbytočne skĺzava do popo-vých polôh, akoby si z nevysvetliteľných dôvodov nechávala otvorené ešte zadné vrátka, čo ak niekedy…? Netreba! Punkový bigbít Ant-hillu so všetkými prirodzeným muchami a nedostatkami má v sebe uchopiteľne zadefinované fundamenty, ktoré s originálnosťou sebe vlastnou môže do budúcna predstavovať slušnú devízu. A keď už poľaviť v tempe, tak potom tak, ako je to v titulnej Voľno od reality – ubrať z plynu, ale uvedomiť si, že som stále v tej istej káre a idem po tej istej štreke. Ďalším tromfom, ktorým Ant-hill disponuje, sú silné texty Martina Hlavatého (zároveň manažéra), ktorý so závideniahodnou šikovnosťou uštrikoval Mravcom značne priliehavé, zároveň však neobyčajne pohodlné texty. Nijaká povrchná angažovanosť, ani nijaké kritické ostrosti alebo inotaje. Väčšinou sa to krúti okolo medziľudských vzťahov, ale ak chcete lásku – nech sa páči, máte ju mať, avšak úplne nesentimentálnu, bez pátosu a banalít – proste tak, ako to v živote naozaj chodí. Myslím, že tým textom sa dá veriť. Možno práve vďaka nim získavajú Ant-hill čím ďalej tým viac priaznivcov. Je nad slnko jasné, že Mravce našli svoju cestu, čo veľa začínajúcich kapiel nedokáže ani s odstupom dlhého času, že sa v tom ob-rovskom bludisku začínajú orientovať, vedia stáť na vlastných nohách a vedia byť presvedčiví. Preto sa nebojím povedať, že nastal čas na skutočný album. Autor je publicista
