Dnes to už vedia len tí skôr narodení členovia už neexistujúceho Československého zväzu mládeže (ČSM). Ale my na tieto fakty nezabúdame.
22. 10. 1949 o pätnástej hodine zväzáci-brigádnici spolu s čatami železničiarov dokončili priebežnú koľaj na banskoštiavnickej železničnej stanici. Tým sa uskutočnilo železničné spojenie so všeobecne používaným normálnym rozchodom medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou. Po osemnástich mesiacoch sa Trať mládeže vo veľmi ťažkých podmienkach, najmä vďaka vtedajším brigádnikom, vybudovala.
Dnes, keď o tejto udalosti hovoríme, znie to ako rozprávka najmä pre tých neskôr narodených. Ale je to tak. Dovoľte nám, aby sme si pripomenuli niektoré súvislosti, ktoré sa vtedajšej Trate mládeže bytostne týkajú. Ona bola totiž bezkonkurenčne prvá, na ktorej sa vo významnej miere podieľal Československý zväz mládeže. Po nej prišli ďalšie stavby, napríklad Priehrada mládeže v Nosiciach, Trať družby na východnom Slovensku, Dedina mládeže na južnom Slovensku… a mohli by sme pokračovať ďalej.
Trať mládeže, o ktorej píšeme, je typická všetkými znakmi, ktoré charakterizujú horské železnice. Dosahuje maximálne stúpanie až 17 promile a len máloktoré časti tejto trasy klesajú pod 15 promile. To je len jedna stránka veci, lebo problémov s postavením trate bolo, v porovnaní s tou starou, úzkorozchodnou veľmi veľa. Len ako príklad uvádzame, že v letných mesiacoch sa veľkým problémom stali mínerské práce, lebo míneri odišli na lukratívnejšie a lepšie platené pracoviská. Napriek tomu sa podarilo, vďaka odborne podkutým brigádnikom, tento problém vyriešiť.
A keď už hovoríme o brigádnikoch, treba dodať, že pre nich bolo ocenením aj to, že na Trati mládeže sa doslova „vystriedali“ osobnosti vtedajšej politickej a vládnej reprezentácie, akými boli Štefan Bašťovanský, vtedajší ústredný tajomník KSS, Ernest Sýkora, predseda Slovenského ústredného výboru ČSM, prezident republiky Klement Gottwald so svojou manželkou, vtedajší predseda vlády Antonín Zápotocký a to nespomíname všetkých.
Nech to znie akokoľvek nadnesene, mladí ľudia sa postarali o to, že vojnou zničené a napokon nie celkom dostatočne vybudované Slovensko sa v mnohých smeroch z biedy a nedoriešených problémov pozdvihlo. To je však len jedna kapitola slovenskej histórie. Určite budeme o nej hovoriť v ďalších vydaniach našich novín.
