Je naozaj zaujímavé sledovať nielen to, čo sa teraz v našej krajine a na politickej scéne deje, ale najmä, ako to prezentujú naše médiá. Na strane jednej je tu vláda, ktorá urobila a je prepravená ďalej robiť opatrenia na zlepšenie životnej úrovne najslabšej a najzraniteľnejšej časti obyvateľstva. Človek sa ani nemusí o politiku nejako zvlášť zaujímať, aby nevidel sociálne kroky vlády. Jediný, kto ich nechce vidieť, a tým aj o nich písať, sú naše médiá. Aj preto na strane druhej je jasne vidieť, že toto nie je pre väčšinu médií dôležitá téma, lebo sa tu nedá do nikoho kopnúť, nie je koho verejne pranierovať skrátka, nie je to téma, na ktorej sa dá robiť biznis a mútiť voda.
Preto si v týchto dňoch našli naše mienkotvorné média inú tému, pre nich dôležitejšiu. Ako hladné supy sa vznášajú nad korisťou zvanou Smer-SD. Výrazne im k tomu pomohli aj posledné župné voľby. Je pravdou, že vystúpenie predsedu strany po voľbách nebolo najšťastnejšie. Skôr ako argumentáciou, že ostatní mali ešte menej, mal chlapsky priznať, že aj tieto výsledky naznačujú úpadok popularity jeho strany a že strana sa k tomu vráti a prijme adekvátne stanovisko. A bodka. Neúspech strany v akýchkoľvek voľbách je predovšetkým vnútrostranícka záležitosť. Mohol teda nechať, nech si média robia svoje analýzy, nech špekulujú, nech sa v tom vymáchajú samé. Osobne si myslím, že jeho vystúpenie mu uškodilo hlavne z toho dôvodu, že za pár dní sa začali objavovať správy o personálnych zmenách v jeho strane. Na jednej strane sám potvrdil, že nič mimoriadneho sa nestalo, na strane druhej, sa zrejme z ich kuchyne vynieslo, že sa asi stalo. To akosi aspoň mne nedáva zmysel. A tak možno chtiac, alebo nechtiac, sami smeráci nahrali médiám na pár týždňov tému, kde sa budú môcť doslova vyšantiť.
Na stránkach Slova už mnoho mesiacov píšu rôzni prispievatelia aj o nutnosti akejsi sebareflexie Smeru-SD. Mnoho článkov som napísal aj ja. Nie z dôvodu len niečo kritizovať a poukazovať na nedostatky, ale predovšetkým upozorniť na včasnú možnosť zmeny, ani nie tak ich politiky navonok, ale zmeny vnútorného fungovania strany. Smer sa naozaj uzavrel do seba, jediné čo ho drží ešte na výslní, sú sociálne kroky vlády, no ako vidieť, ani tie nezabraňujú postupnému poklesu popularity a tým aj preferencií. Je naozaj škoda, že prichádza k personálnym zmenám až teraz. Teraz to vyzerá tak, akoby pod tlakom médií naozaj priznali prehru – tak poďme niečo robiť. Dlhé roky som aktívne hrával futbal a viem, že najviac chýb sme spravili v zápasoch, keď nás súper dostal pod tlak. Zmeny v Smere, a to nielen personálne, sa mali robiť postupne a najmä keď sa darilo. A malo sa začať už v regiónoch. Opakuje, manažérsky systém nie je dobrý pre ľavicovú stranu, ak nemá fungovať len pár volebných období. Akonáhle sa zo strany vytratí súťaž, konkurencia, možnosť presadenia sa voľbou, to nemôže dlho fungovať. Dnešná situácia v Smere je toho príkladom. Navyše osobne si myslím, že pár kozmetických úprav na vrcholových straníckych funkciách už toho veľa nezmení.
SMER zrejme už nebude meniť zabehaný systém. Aj keď p. Richter sa bude venovať už len riadeniu strany a viem, že to bude robiť dobre a jemu vlastným plným nasadením, veľa toho nezmení. Na okresoch sedia ľudia, ktorí nevedia robiť s členskou základňou, ani stranícku prácu. Navyše sú to ľudia mnohokrát hodnotovo úplne niekde inde. Nakoniec, čo aj čakať od bývalých členov HZDS a SNS.
Byť členom ľavicovej strany, resp. vlastniť jej preukaz, ešte neznamená, že ste ľavičiar, alebo socialista. Na to treba oveľa viac, to vám nedá žiadna funkcia. Buď je to vo vás, alebo nie.
Takže ako ďalej? Ten úpadok sa už asi zastaviť nedá. Čo sa však dá ešte spraviť, že ho možno výrazne spomaliť a tým nájsť čas na regeneráciu, resp. prípravu na niečo nové. Je to, samozrejme, ešte stále v rukách Smeru-SD. V tejto strane je stále dosť členov, ktorí majú to srdiečko na tej ľavej strane, len sú v úzadí. Treba ich iba osloviť a ponúknuť im šancu. Dôležité však je, aby sa tak stalo so súhlasom okresných organizácií, aby si tam členovia mohli rozhodnúť, kto ich má viesť. Tu niekde treba začať. Teraz sa len ukáže skutočná sila Smeru. Ak sa vyhráva, ak sa darí, nie je problém ukázať svoju silu. Skutočnú sila sa ukáže, až keď nastanú problémy a z tej výšky postupne padáte.
Čo na záver. Supy sa naozaj už zlietajú, opozícia predovšetkým vďaka médiám naberá na sile. Na koaličných partnerov sa Smer-SD spoľahnúť nemôže, lebo toto je výlučne stranícka parketa. Je to teda len a len na Smere. Navyše už nejde len o SMER-SD. Ide predovšetkým o státisíce ľavicových voličov. Treba urobiť všetko preto, aby pri ďalších voľbách nemuseli zostať sedieť doma.