V piatok 14. júla som v denníku Práca za lživé a smiešne označil obvinenia v článku šéfredaktorky spravodajstva TV Luna Anny Ghannamovej z predchádzajúceho dňa, že ako súčasť údajného „deblokačného trojuholníka SDĽ – P. Kanis, P. Weiss a B. Schmögnerová“ som mal napomáhať realizácii biznisu so zbraňovým systémom S 300. Hovorca ministerky financií Peter Švec tieto obvinenia, prvý krát vznesené v TV Luna 9. júla v relácii Účet a zopakované o deň na to v hlavnom spravodajstve, označil za účelovú manipuláciu s čiastkovými informáciami zavádzajúcimi verejnosť a za zámer zdiskreditovať niektorých vrcholových predstaviteľov štátu. Relácia bola – v rozpore s elementárnou novinárskou etikou – spracovaná bez toho, aby sa autorka čo i len pokúsila overiť si u členov ňou vykonštruovaného „deblokačného trojuholníka SDĽ“ pravdivosť svojich tvrdení. Hoci pani Ghannamová ako bývalá hovorkyňa Devín banky isto dobre pozná mechanizmus deblokácií a mala by vedieť, že vláda SR vlani v zbore rozhodla, že sa deblokácia S 300 neuskutoční, bez začervenania mi prisúdila nielen úmysel, no i reálnu silu zmeniť kolektívne rozhodnutie vládneho kabinetu!
Je mi preto veľmi ľúto, že redaktorka SLOVA Jana Matúšová nadväzuje na tento štýl žurnalistiky. V článku Zbrojári verzus energetici (č. 29/2000) účelovo manipuluje s rôznymi chýrmi, dohadmi a čiastkovými informáciami s cieľom podsunúť čitateľovi konštrukciu, že v SDĽ nejde o spor o štýl a obsah ľavicovej politiky, ale o bitku medzi tzv. energetikmi a zbrojármi. Argument na toto odvážne tvrdenie je odvolávka na vyššie uvedenú reláciu Luny. Základné tvrdenie, ku ktorému môžem povedať iba toľko, že som nemal, nemám a nebudem mať žiaden osobný záujem o akékoľvek deblokácie akýchkoľvek dlhov, sa tak znovu dostáva do obehu: „Rozpráva sa o deblokačnom trojuholníku Weiss, Kanis, Schmögnerová“. Aby to vyznelo dôveryhodne, len tak mimochodom sa do textu zamotá lživé tvrdenie, že vraj iba Schmögnerová bola vo vláde proti rozhodnutiu o neuskutočnení deblokácie S 300, z čoho by vyplynulo, že ona jediná mala záujem uskutočniť túto deblokáciu. Potom nastupuje ďalšia fáza „dokazovania“ mojich údajných deblokačných záujmov – informácia o firmách mužov, ktorí majú rovnaké priezvisko ako ja a ktorí majú byť, opäť podľa Luny, mojimi príbuznými, hoci ja o tom celý svoj doterajší život ani len netuším. Aj tu sa však autorka dopúšťa vecnej chyby, keď si otca popletie so synom. A keďže sa netajím, že jedného zo svojich menovcov poznám trochu bližšie, konštrukcia sa môže zavŕšiť: v SDĽ sa bijú energetici a zbrojári, pričom na čele „zbrojárov“ mám byť ja…
Senzácia je na svete! V jej tieni ostáva zaujímavý paradox, ktorý možno autorka ani nechcela. V článku totiž tvrdí, že vyššie spomenuté rozhodnutie „zmarilo ďalšie deblokácie, keďže Slovensko odmietnutím S 300 porušilo zmluvu, ktorú s RF uzavrela predchádzajúca vláda“. A keďže v roku 1999 podpísala Devín banka so Slovenskými elektrárňami mandát na deblokáciu energonosičov v hodnote 450 mil. USD s 20% dizážiom za každý deblokovaný dolár, práve táto banka je priam životne zainteresovaná, aby sa takto postavený problém vyriešil. Teda tu by sa mohol skrývať zdroj špekulácií, o ktorých sa píše, „že by SR od Ruska S 300 v rámci deblokácie odkúpila, no ihneď by ho predala tretej krajine“.
