Napriek všeobecne známym poznatkom sú médiá zahltené nepravdivými správami o tom, že plošnou ťažbou dva a pol roka po polome v Tichej a Kôprovej doline, sa zachraňujú Tatry pred premnožením lykožrútov. Každý vzdelaný lesník alebo odborník na problematiku ochrany lesa vie, že ťažbou polomu (spracovaním kalamity) tak dlho po udalosti nie je možné premnoženie lykožrútov zastaviť. Ľudia z lesníckej prevádzky, ktorí chcú naozaj zastaviť premnoženie lykožrútov, sa snažia odstrániť polom z lesa do konca prvého júna prvého roku po vzniku polomu. Potreba rýchleho spracovania polomu je zakotvená aj v predpisoch týkajúcich sa lesného hospodárstva. Premnoženie lykožrútov sa dá stlmiť Pracovníci Slovenskej akadémie vied, Národného lesníckeho centra a Správy Tatranského národného parku (TANAP) monitorovali polom a lykožrúta od jari 2005. Vzhľadom k malej počiatočnej početnosti obsadili lykožrúty v prvom roku (2005) nemenej ako desať percent polomu. Z hľadiska ochrany lesa bol rozhodujúci rok 2006, keď počet lykožrútov veľmi narástol – v tom roku obsadili všetky kmene, na ktorých nebolo zaschnuté lyko. V prípade, že by sa bol polom vyťažil do leta 2006, dalo sa ich premnoženiu zabrániť. Vzhľadom na to, že obe doliny sú pomerne chladné a počet lykožrútov v nich bol nízky, bol nárast ich množstva v porovnaní s bežnými podmienkami spomalený. To by bolo umožnilo do roku 2006 proti nim účinne zasiahnuť. Na jar roku 2007 však už takýto zásah nemá zmysel. Do jesene 2006 už polom vyše sedemdesiat percent lykožrútov opustilo. Časť z nich už naletela na niektoré staré a oslabené stromy pod hornou hranicou lesa. A v tejto oblasti sa zasahovať neplánuje. Premnoženie lykožrútov, ktoré sa v prírodných rezerváciách vníma ako prirodzená súčasť vývoja lesa, sa už začalo. Staré a oslabené stromy odumrú, a na ich mieste sa prirodzene obnoví mladý les. V roku 2007 bude nezávisle od vykonaných opatrení pokračovať nálet lykožrútov na staré a oslabené smreky, najmä pod hornou hranicou lesa. Veľkú časť lesných porastov na dne a v dolných častiach svahov tvoria dosť mladé smrekové alebo zmiešané porasty, ktoré sú voči náletu pomerne odolné. V roku 2006 v nich lykožrúty obsadili len ojedinelé stromy na okraji polomu. Práve pre tieto porasty je teraz veľmi ťažké urobiť predpoveď. V prípade chladného a daždivého mája a vhodného prúdenia vzduchu možno predpokladať, že v roku 2007 sa tu premnoženie lykožrútov stlmí a uskutoční sa len ojedinelý nálet na stromy na okrajoch. Suché a horúce počasie v máji by však mohlo spôsobiť nálet lykožrútov na porastové okraje do hĺbky niekoľkých desiatok metrov. Budúcnosť týchto porastov nie je závislá od prípadnej ťažby dreva na dne doliny. V prípade, že by sa na dne doliny použili bariéry feromónových lapačov na všetkých dostupných miestach, odumrelo by výrazne menej stromov. Na čom sme, naznačí obhliadka porastových okrajov okolo polomu začiatkom júna. Odborne nepodložená ťažba dreva Kôra ležiacich smrekov dva a pol roka po polome je zaschnutá alebo rozožratá lykožrútmi. Rozožraté časti kôry sa pri ťažbe dreva lúpu a ostávajú v lese aj so zimujúcimi lykožrútmi. Z lesa sa vyťahovalo v podstate len drevo bez lykožrútov. To znamená že hľadiska ochrany lesa neexistuje dôvod na plošnú ťažbu tohoto dreva. Lykožrút je pomerne odolný voči mechanickému poškodeniu. Jeho parazity a predátory sú, na rozdiel od neho, oveľa jemnejšej konštrukcie. Zimujú väčšinou v kôre. To znamená, že ťažba zabíjala hlavne prirodzených nepriateľov lykožrúta. Ťažba dreva v rezerváciách priamo zvyšovala veľkosť premnoženia lykožrútov, a tým aj množstvo stromov ktoré vyschnú. Na neodbornosť ťažby ukazuje aj fakt, že kým sa ťažilo vo východnej polovici doliny, ktorá je v štvrtom stupni ochrany prírody a vo vlastníctve štátu, v západnej polovici, ktorá je v piatom stupni ochrany prírody vo vlastníctve urbára, sa nerobilo nič a pravdepodobne ani nič robiť nebude. Hranicou je potok. Pre lykožrúty však takéto hranice neplatia – môžu lietať z jednej strany doliny na druhú. Otázka ťažby dreva (spracovania kalamity) je dôležitá z hľadiska budúcej zonácie TANAP-u. Sporné dno Tichej a Kôprovej doliny je zahrnuté do prísne chránenej (A) zóny návrhu Správy TANAP-u z roku 2006. Prísna ochrana oboch dolín je dôležitá preto, aby TANAP spĺňal medzinárodné kritériá pre národný park. V súčasnosti sa pripravuje nový rezortný návrh zonácie, ktorý bude pravdepodobne v rozpore s pôvodným. Predpokladám, že o výslednom návrhu sa bude diskutovať. Ťažba dreva na dne dolín by územie z hľadiska ochrany prírody trvalo znehodnotila a ďalšia diskusia by už nemala zmyslel. Ak chceme mať na Slovensku aspoň jeden národný park, ktorý by spĺňal medzinárodné kritériá, je potrebné ponechať všetko drevo na dne Tichej a Kôprovej doliny. Ďalšia ťažba by znamenala zmenu celkovej koncepcie a zníženie ochrany prírody v Tatrách na úroveň chránenej krajinnej oblasti. Viera verzus realita Podľa môjho názoru sa pri rozhodovaní o ťažbe v Tichej a Kôprovej doline nerešpektoval názor špecialistov na problematiku lykožrúta smrekového a ochrany lesa. Na spornom území (štvrtý stupeň ochrany prírody) možno použiť viacero technológií ochrany lesa, ktoré by výrazne znížili počet lykožrútov bez toho, aby bolo nutné ťažiť drevo. Len použitie bariér feromónových lapačov na prístupných miestach by znížilo množstvo lykožrútov približne o tridsať percent. Takisto by bolo možné prerezať priechody cez polom, aby sa feromónové lapače dali inštalovať priamo na porastových stenách. Možno diskutovať aj o spílení a mechanickej asanácii stromov na porastových stenách (štvrtý stupeň ochrany prírody), ktoré od mája obsadia lykožrúty. Takéto opatrenia môžu výrazne zmierniť veľkosť premnoženia lykožrútov. Na to, aby boli tieto opatrenia účinné, však netreba odvážať drevo z prírodných rezervácií. Tatranskí lesníci v podmienkach Javoriny už dokázali, že takéto opatrenia robiť vedia. Po tom, ako sa na konferencii o lykožrútoch v Podbanskom namiesto hľadania odborného riešenia zvolilo silové politické riešenie problému, sa konflikt stupňuje. Zástancovia ťažby dreva strašia hrozbou premnoženia lykožrútov ako univerzálnou zámienkou. Problém je v tom, že práve v tomto prípade ťažba dreva lykožrútov skôr podporuje. Celý konflikt o doliny sa odohráva na pozadí širšieho sporu dvoch názorov prístupu k chráneným územiam. V súčasnosti prevládajúce konzervatívne krídlo lesníckej verejnosti verí, že les sa sám o seba postarať nedokáže. Preto chcú lesníci s lykožrútmi bojovať a ťažiť drevo všade, a to aj v prírodných rezerváciách. Rodiace sa moderné krídlo lesníkov aj ochrancovia prírody veria, že keď mohol les existovať dlho pred príchodom lesníkov a ťažby dreva, môže tak existovať aj ďalej. Uvedomujú si poškodzovanie prírody ťažbou dreva (aj polomu), a preto sú proti ťažbovým zásahom v rezerváciách. Dnes majú politickú moc zástancovia prvého názoru (ťažba dreva). Dostávajú sa však do silného rozporu s realitou. Lenže v rámci ich filozofie bolo možné obhájiť ťažbu dreva v Tichej doline len do leta 2006. Teraz je už táto ťažba popretím akýchkoľvek vyšších ideálov. Je popretím lesníckej odbornosti, honbou za peniazmi a ničením nádeje na to že TANAP bude medzinárodne uznávaným národným parkom. Ďalšie vážne ohrozenia Tatier Mnohí ľudia vydávajú rôzne vyhlásenia a podpisujú výzvy bez toho, aby si na mieste overili skutočnosť. Myslím, že keby som každého bojovníka za ťažbu dreva v týchto rezerváciách doviedol na miesto činu, a ukázal mu, ako to vyzerá v lese pri ťažbe dva a polročného polomu, prestal by tvrdiť, že touto ťažbou sa doliny zachraňujú pred lykožrútmi. Problém Tichej a Kôprovej doliny by mali riešiť odborníci. Žiaľ, v rezortných inštitúciách je odbornosť silno limitovaná politickým vedením. Z toho dôvodu je dôležitá účasť odborníkov z nezávislých vedeckých inštitúcii. Práve ich účasťou sa tlmia neodborné vplyvy rôznych lobistických skupín. Okrem ničenia prírody Tichej a Kôprovej doliny ťažbou dreva je tu aj vážne ohrozenie Tatier zámermi na niekoľko desiatok kilometrov nových zjazdoviek, výstavbu hotelov a lanoviek v súčasných tatranských rezerváciách. Ziskuchtivci majú záujem mať Tatry len pre bohatých. Obyčajní ľudia sa už postavili na odpor. Tatry vyhlásili za Územie chránené občanmi. Či Tatry zachránime pre našich potomkov, závisí len na nás. Autor (Ing., PhD) pracuje v Ústave ekológie lesa SAV a je špecialista na podkôrny hmyz
