Určite mi dáte za pravdu, že o súčasných trendoch vo vývoji jazyka sa dnes hovorí oveľa viac ako inokedy – reč je zväčša o znižujúcej sa úrovni prejavu vo všetkých vrstvách obyvateľstva, o snahe „zjednodušovať“ formu jazyka a namiesto pôvodných slovenských výrazov si čoraz častejšie prisvojovať ich inojazyčné ekvivalenty. Ako však mení jazyk internet? Pomáha mu? Ničí ho? Kultúra slovenčiny na internete O neradostnej situácii z hľadiska gramatiky sa toho na Slovensku vo všeobecnosti popísalo mnoho – učitelia poukazujú na nezáujem mladých ľudí o bezchybnosť ich písomného prejavu – toto sa potom prenáša aj do písomného styku v dospelosti a v celkových meradlách dnes dospievame k názoru, že úroveň dodržiavania gramatiky prudko klesá. Internet je však v súčasnosti na tom ešte oveľa horšie. Existuje tu len mizivé percento ľudí, ktorí sa vyjadrujú i z gramatickej stránky na úrovni, korektnosť sa vytráca i z oficiálnych zdrojov – sme svedkami existencie hrubých chýb v titulkoch najnavštevovanejších spravodajských serverov, oficiálne vyjadrenia internetových serverov, prípadne iných spoločností, obsahujú viacero jazykových nedostatkov. Popíšme si najvýznamnejšie dôvody zanedbávania gramatiky na internete. Víťazstvo obsahu nad formou „Podľa mňa nie je dôležitá forma, ale obsah. Hlavne, aby čitateľ pochopil, čo mu chce autor povedať. Písanie beriem len ako zdržiavanie pri vyjadrovaní myšlienok. Preto nepoužívam diakritiku, nerozmýšľam nad gramatikou, slovosled a aj niektoré menšie preklepy mi nevadia.“ Takto charakterizoval svoj záujem o jazyk Michal Truban, odborník na bezpečnosť na internete, tvorca známeho slovenského internetového servera BlackHole.sk. Z hľadiska popisu vplyvov pôsobiacich na zvyklosti písomného prejavu na internete pritom možno jeho vyjadrenie považovať za exemplárne. Prečo? Internet ako pomyselná „informačná diaľnica“ priniesol svetu nový segment služieb – informácie, zároveň však vytvoril prototyp nového človeka, pre ktorého sú dôležité fakty, údaje, informácie a novinky –- ako ich vyššia forma potom dáta, programy, hry a podobne. Inými slovami, oveľa dôležitejšie je sprostredkovať informáciu, ako ju zabaliť do dôstojnej formy. Forma (čo je v našom prípade práve jazyk a gramatika) začala zohrávať úlohu iba do tej miery, do akej je potrebná na čiastkové pochopenie obsahu. Čitateľ, túžiaci po informáciách, je ochotný prehliadať chyby ako odmenu za nadobudnutie vedomostí, ktoré mu text prináša. Ignorovanie týchto nedostatkov zo strany návštevníkov potom ďalej vedie tvorcov obsahu k zanedbávaniu kultúry prejavu a toto má reťazovo opäť vplyv na ďalších ľudí, ku ktorým sa články dostávajú. To, čo popisuje Truban, je reálny dôsledok tejto praxe, ktorá sa usadila na internete a má dnes silný vplyv na jazykovú úroveň tohto média. Anonymita a neformálnosť Reálna komunikácia mimo internetu v každej svojej forme vyžaduje od komunikujúceho prejavenie určitej dôležitosti i jazykovej stránke, lebo i ona vplýva na dojem, ktorý svojím prejavom vyvolá. Zároveň všetko, čo povie alebo napíše, je pripísané jeho osobe –- akýkoľvek druh anonymného vyjadrenia je okrem výnimočných prípadov nemožný. Internet stavia človeka do celkom novej pozície. Nijaké žiadosti (zmluvy, objednávky a podobne) sa nezvyknú v konečnej podobe posielať priamo cez internet (opäť až na pár výnimiek), listu zaslanému elektronickou poštou sa nepripisuje taká váha ako vyjadreniu odoslanému klasickým spôsobom. Keď nikomu neprekáža preklep, ktorý zavinila nešikovnosť pri stláčaní kláves na počítači, zrejme prehliadne i gramatické chyby v texte – domnieva sa zväčša píšuci. To potom spôsobuje celkové zníženie snahy o korektnosť jazyka v komunikácii i mimo nej. Okrem toho svoju úlohu, najmä v internetových diskusiách, zohráva miera anonymity, ktorá sa tu ponúka. Ak sa pod svoj názor netreba ani podpísať, potom de facto ľahostajnosť voči jazyku ukrytá v ňom nevzbudí pohoršenie voči pisateľovej osobe, a teda je v poriadku. Inojazyčné vplyvy Ako dôsledok inojazyčných vplyvov vznikajú vo väčšine prípadov nové slová, nielen ako odozva na potrebu rozširovania slovnej zásoby, ale rovnako tak aj ako úplná náhrada pôvodných výrazov. Internet je takýmto vplyvom vystavený o to väčšmi, o čo väčšmi sa dotýka u nás zatiaľ slovne nepopísaného sveta informačných technológií (IT). K tomu všetkému treba ešte pridať, že Slovák prichádza na internete do styku so stránkami, ktoré sú písané v iných jazykoch (dnes sa odhaduje, že 66 percent internetových stránok nachádzame v angličtine), a to ho do značnej miery ovplyvňuje i z hľadiska vlastnej slovnej zásoby. Spravodajské servery a jazyková úroveň Médiá vždy boli i sú významnými hráčmi v trendoch vo vývoji jazyka, zároveň sa však od nich vyžaduje absolútna korektnosť voči gramatike i štylistike. Vo svojej nedávnej štúdii „Umnějí spravodajské servery správně česki?“ si zobral študent Michal Chleboun na mušku šesť českých spravodajských serverov. V priebehu desiatich dní analyzoval ich články, vyhľadával v nich akékoľvek chyby vrátane preklepov. Ukázalo sa, že zo šesťdesiatich článkov bolo bez chyby len 47 percent, v ostatných sa našlo spolu presne 86 chýb. Čo je príčinou toho, že i spravodajské servery majú problémy s gramatikou (azda netreba zdôrazňovať, že nešlo len o lokálny český problém s gramatikou, ale že podobnými problémami trpia i slovenské internetové médiá)? Tomáša Bellu, redaktora SME , som sa opýtal, aký on vidí rozdiel medzi tlačenou a internetovou verziou novín, pre ktoré pracuje. „Rozdiel je jednoznačný – tlačené vydanie dôsledne kontrolujú aj jazykové korektorky, kým online vydanie (články, ktoré nie sú uverejnené v papierovej verzii) takouto kontrolou neprechádza,“ uviedol, pričom ďalej v texte upozorňuje, že vo výnimočných situáciách, keď treba informáciu čo najskôr priniesť na internet (v novinách sa to objaví až na ďalší deň), je problém ešte väčší. „Vtedy nepochybne trpí gramatika a štylistika na úkor snahy o čo najrýchlejšie publikovanie informácie – chyby sa zväčša opravujú spätne až po zverejnení, v najhoršom prípade po upozornení čitateľmi.“ Odvolávajúc sa na anketu servera Lupa.cz, možno vyhlásiť, že hrúbky v jazyku spravodajských serverov ľudia nepodceňujú, naopak im prekážajú. Ja osobne som bol viackrát svedkom, ako sa chyby objavili priamo v titulku článku alebo v jeho anotácii, pričom čitatelia reagovali naozaj pobúrene. Zmieňovaná anketa Lupy, do ktorej sa zapojilo vyše tristo čitateľov, hovorí, že viac ako 73 percentám z nich prekážajú hrubé chyby na spravodajských serveroch. Tu popísané javy sa rozhodne nedajú považovať za prospešné pre jazyk, naopak, poukazujú na jeho klesajúcu úroveň. Keď sa navyše pozrieme na všetky činitele, zisťujeme, že nie sú lokálnou záležitosťou internetu, tu sa iba uplatňujú vo väčšej miere. To, samozrejme, logicky znamená, že napĺňaním súčasných trendov jazyk v bežnom živote tiež dospeje za nejaký čas k podobného stavu. Tu si treba pripomenúť, že vznik gramatiky nikdy nebol a nie je samoúčelný a jej porušovanie môže mať do budúcnosti veľa neblahých dôsledkov. Pokiaľ jazyk stratí svoju jednotnú formu, časom sa môže stať, že prestane byť zrozumiteľný väčšine ľudí. Takéto tendencie vôbec nie sú v poriadku, aspoň pokiaľ hovoríme na úrovni jedného jazyka – slovenčiny, ku ktorej sa hlásime. Autor je šéfredaktor internetového portálu DISK.SK
