Ešte nikdy som nestál pred dilemou ako dnes, či mám napísať a poslať článok s takýmto obsahom. Nikdy sa ma totiž problematika netýkala tak bytostne ako dnes a to sa sakramentsky ťažko píše. No sú v živote také chvíle, keď to jednoducho musíte dostať zo seba von. Do bežných periodík by som toto určite neposlal, ale Slovo je jednak mojou srdcovou záležitosťou a potom píše tam množstvo ľudí, čo vedia niečo o živote, politike i hodnotách. Hádam tí pochopia príčinu nasledovných mojich myšlienok a úvah.
Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že z toho, čo včera prebehlo v médiách o poslancovi p. Jánošovi, nemám absolútne žiadnu radosť, aj keď sa splnilo takmer do bodky to, čo odznelo na okresnom sneme Smeru v r. 2006. Vtedy ako podpredseda okresnej organizácie Smeru som poslal na snem list (poslal som ho preto, lebo ako podpredsedu ma pre názory na snem ani nepozvali), ktorý tam v plnom znení prečítal delegátom jeden môj priateľ. Na nič som sa nesťažoval, len som delegátom odkázal, že človek ,ktorému tak slepo veria alebo sa ho boja, je iný, ako si myslia. Keďže som si ten list odložil, zacitujem z neho tri vety: „Štýl politiky, ktorý prezentuje pán Jánoš, je mi absolútne cudzí a vzdialený a ťažko by som sa mohol potom pozerať na seba do zrkadla. Preto vám odkazujem: Vážení, kráľ je nahý! Viem, že s mojím výrokom dnes nesúhlasíte, ale verte, čas ukáže, kto má dnes pravdu, lebo čas je najspravodlivejší hodnotiteľ takýchto situácií.“
Toľko z minulosti, vrátim sa k prítomnosti. Dnes mi je naozaj smutno z toho, čo sa stalo. Bol so jeden z tých, ktorý sa pustil spolu s priateľmi do budovania novej ľavicovej politiky v regióne. Mnohí z vás, čo toto čítate, viete, že už slovo ľavica či sociálnosť znelo po prevrate ako nadávka. Bolo to ešte o to horšie, že aj KSS nás pokladala za zradcov ľavicových ideálov a cieľov. (Vlastne aj dodnes považuje, neberiem im, to majú právo na svoj názor, tak ako ja.) Pán Jánoš a Smer boli tým, čo tú štafetu po nás prebrali. Žiaľ, prebrali to ľudia, ktorí ľavicové hodnoty a ciele veľmi rýchlo vymenili za osobné. A dnes si dovolím tvrdiť, že to má za následok aj manažérsky systém v Smere. Z menovaných funkcionárov v regiónoch sa stali akísi malí bohovia, ktorí určujú, kto bude v okresných radách a vo funkciách. Udržali sa len tí, ktorí okresným šéfom bezmedzne prikyvovali. Ľudia s iným názorom mali proste smolu. Ja naozaj viem, o čom píšem. Dnes by mi to mohlo byť úplne jedno, ale nie je. Smer-SD, aj keď to podľa mňa nie je to pravé ľavicovo orechové, predsa je len na tej ľavej strane. Ak rýchlo nezistia, kto je kto v strane, ak nezmenia aspoň čiastočne systém práce a výberu ľudí v regiónoch, bude to mať tvrdé následky. Nedávno som v článku písal, že strany, ak budú chcieť vo voľbách uspieť, mali by vedieť, koho si na kandidátku dávajú, mali by vedieť, kto ich v regióne reprezentuje, mali by vedieť, kto je kto. Neviem, či je dnes Smer-SD schopný urobiť takúto sebareflexiu. Sám Robert Fico by si mal však uvedomiť, že donekonečna sa ten vlak s ľuďmi, ktorí do neho naskáču len kvôli osobným záujmom, ťahať nedá.
