Pán Andráš, ďakujem: Prenesiem sa v čase, ale len vo veľmi krátkom. O štyri mesiace dozadu na Bibliotéku 2011 v Inchebe. Hneď, ako som sa dozvedel, že v rámci sprievodného programu bude pán Matej Andráš prítomný na prezentácii, začal som sa prehrabávať v spomienkach.
To meno som poznal predovšetkým z rozhovoru uverejnenom v Slove, ktoré mám doteraz uložené v osobnom archíve. Zároveň som pohľadal v osobnej knižnici jeho knižku s názvom Severná hranica Slovenska, v ktorej často listujem pri úvahách o slovenskej histórii. Práve pán Andráš jednoznačne ukazuje, že v našich zemepisných šírkach slovenský antinacionalizmus nie je len maďarský. Dôstojným spolupracovníkom je mu poľský nacionalizmus. A že neuznávanie primeraného slovenského podielu na trhu svetových i miestnych dejín sa vyskytuje aj v slovanskom svete. A že slušným správaním a každodennou drobnou prácou na roli cezhraničnej spolupráce sa dá v spolužití dosiahnuť viac než kriklúnstvom a povýšenectvom. A stretnutie s ním ma v tom posilnilo. A s radosťou siaham aj po spomínanej knižke, ale aj po almanachu Spolku Slovákov v Poľsku č. 12 s názvom Matej Andráš a jeho diplomacia srdca, v ktorých mám jeho rukou napísané P. Schwarzovi úprimne 3. 11. 2011 M. Andráš. Pán Andráš, ďakujem.
Odišiel Matej Andráš, bývalý osobný tajomník Vlada Clementisa
