Andrej Školkay – jeden z nádejných slovenských intelektuálov – vo svojej reakcii na môj článok v Slove 6/2004 sa dopustil niekoľkých nepresností. Ak som spomínal to, že centrá technologického rozvoja sa presunuli do USA a Japonska, mal som na mysli, tak ako vyplýva z kontextu, roky 1920-1970, nie súčasnosť, keď sme skutočne v 80- 90tych rokoch pozorovali nárast technologicky vyspelých odvetví aj v Európe. Ale pozor- týka sa predovšetkým škandinávských krajín a Holandska, teda menších štátov orientujúcich sa niektorý úzky sektor produkcie. Francúzsko a Nemecko majú problémy a dokonca zaostávajú v plnení tzv.Lisabonskej stratégie. Nemecko malo v roku 1945 na ten čas niektoré špičkové zbrane budúcnosti(prúdové lietadlá, rakety, kvalitné tanky, útočné pušky) ale v niektorých oblastiach zase zaostávalo: malo horšie radary, sonary, nemalo atómovú bombu, počítacie stroje a čo je podstatné, zaotávalo kapacitou svojho priemyslu tieto zbrane masovo vyrobiť. Kontinentálna európska mocnosť bojovala proti trom svetovým (USA, ZSSR, Britské impérium). Niektoré kolónie sa skutočne stali veľmi vyspelými, ale príklady, ktoré A.Školkay uvádza, sú veľmi špecifické. Ide o bývalé britské presídlenecké domínia alebo o o také obchodno-prístavné centrá ako Singapúr alebo Honkong. V oboch prípadoch najväčší rozmach nastal až po období klasického kolonializmu. Teda po roku 1960. Samozrejme, má pravdu, že v článku som sa sústredil len na jednu- dve z hlavných príčin európskej integrácie, ale rozsah článku publikovateľného v časopise je vždy obmedzený. Autor je publicista
